BRaK ŠPECIÁL: LAURENT MOREAU – A QUOI PENSES-TU? – recenzia

Vydržať celý rok bez festivalu BRaK je nad moje sily, preto som si s predstihom objednala knihy najväčšej tohtoročnej hviezdy, Laurenta Moreaua, Dans la forêt des masques, Nuit de rêve a A quoi penses-tu? (Na čo myslíš?). Dnes sa budem venovať tej poslednej, ostatné recenzie budú čoskoro!

Hneď, ako som otvorila túto knihu, som vedela, že ju budem milovať. Začína sa portrétom nezbedného chlapca Maxima v maske (čiapke) vlka – jasná narážka na kultovú knihu Mauricea Sendaka Kde žijú divé zvery (recenzia tu). Myšlienky zasnívaného Armela zase odkazujú na Alicu v krajine zázrakov. Netreba sa nechať pomýliť minimalistickým ilustrátorským štýlom ani jednoduchým nápadom (na každej dvojstrane je portrét jednej osoby a pod otváracím okienkom na jej hlave sa skrývajú tajné myšlienky tejto postavy). Dobrá kniha sa spozná tak, že je prepracovaná do posledného detailu, a pre A quoi penses-tu? to platí stopercentne.

Ukrutne žiarlivá Marie s bodliakmi

Oblečenie postáv nie je náhodné. Vždy nejako súvisí s myšlienkami alebo osobnosťou danej postavy. Napríklad ukrutne žiarlivá Marie má na ňom ostré vzory (bodliaky?). Zasnívaný Eric s hudbou v hlave a výzorom romantického rojka si obliekol nemoderný klobúk a kabát. Kabát nazúreného Guillauma pripomína napoleonovskú vojenskú uniformu. Dedko, ktorý s láskou spomína na to, ako sa v detstve kúpal v mori, má námornícke tričko. Laurent Moreau vyrastal blízko mora, možno je to odkaz na konkrétnu osobu, možno aj skutočného námorníka 🙂 .

BRaK Laurent Moreau

Rovnakú úlohu ako oblečenie zohrávajú aj farby pozadia. Annaëlle so sladkými chúťkami, v čerešničkovom tričku, sedí pred bielou stenou s jemnými pastelovými bodkami – prostredie ako z cukrárne. Dedko Lucien má v pozadí príjemnú teplú farbu piesku. Pozadie za unavenou Hélène (kruhy pod očami) vyzerá ako tmavé mračná pred búrkou.

Laurent Moreau si zvolil minimalistický až skoro geometrický ilustrátorský štýl imitujúci detské kresby (nos ako obrátená sedmička, líca ako kruhy, elipsovité oči, žiadne tieňovanie). Nikdy nepochopím, ako z tohto insitného štýlu dokázal vytrieskať také plnokrvné emócie v tvárach postáv. Ani najmenšie gesto alebo mimika tu nie sú náhodné. Občas si pri vytváraní emócií autor pomôže rôznymi klišé (smútok ako dážď a sivá farba, hnev ako červená, žiarlivé myšlienky ako hady), ale tieto ošúchané metafory majú reálny základ, preto ich pochopí aj malé dieťa.

Mikrodetektívky

Hoci v knihe nie je v podstate nič iné, len postavy a ich myšlienky (v obrazoch a jednovetných komentároch), predsa tu vznikli mikropríbehy bez slov. Ich lúštenie je veľká zábava a posledné dva dni nerobíme doma nič iné. Až keď som sa pri prvom čítaní dostala na poslednú stranu, vlastne vnútornú obálku, zistila som, že postavy sú navzájom poprepájané. Napríklad Antoine, ktorý hľadá správne slová, je ten istý Antoine, do ktorého sa práve zamilovala Rosalie. Bude to obojstranná náklonnosť, lebo pri bližšom pohľade som zistila, že aj ona jemu behá po rozume. Navyše sa na záverečnom spoločnom portréte všetkých postáv Rosalie a Antoine červenajú. Líčka sa červenajú aj Guillaumovi, ale od hnevu. Niektoré postavy sú izolované, iné pospájané rodinnými vzťahmi. Spoločný obraz je tak trochu kľúč k mikropríbehom a som si istá, že niektoré z nich sme ešte ani neobjavili.

Na čo myslíš ty?

Geniálnosť tejto knihy je aj v tom, ako dokáže donekonečna obmieňať jednoduchý nápad (predstaviť osobu a jej myšlienky) bez toho, aby začala nudiť. Je tu úctyhodný počet 18 ľudí plus jedno zviera a ani na chvíľu som nemala pocit monotónnosti. Aj štuplíčka bavilo všetko od prvej stránky po poslednú. Čítanie vo všeobecnosti podporuje empatiu a kniha A quoi penses-tu ešte o to viac, že deti majú možnosť nazrieť priamo do hláv iných ľudí. Výborná príležitosť porozprávať sa s nimi o ich vlastných pocitoch.

Je to jedna z tých kníh, ktoré komunikujú s čitateľom prostredníctvom emócií, preto pomôže, ak má rodič mierne divadelný talent a doplní atmosféru zvukmi mora, veselo štebotajúcich vtáčikov alebo melódiou v Ericovej hlave. Laurent Moreau odpustí, ale jeho ilustrácie si to priam pýtajú!

Na záver musím opísať, aký neuveriteľný úspech mala táto kniha u mojich detí. Prvýkrát sme ju čítali včera a odvtedy asi desaťkrát. Pomedzi to si v nej štuplíček ešte občas listuje aj sám. Citujem: „Je to najlepšia kniha.“ Staršia dcéra (predškoláčka) ma v polovici knihy zastavila a spýtala sa, či je to naša kniha. S veľkou úľavou prijala, že ju nemusíme nikam vracať a môžeme si ju čítať stále znova a znova. Práve teraz, keď píšem tieto riadky, staršia dcéra vysvetľuje štuplíčkovi, čo je to zamilovať sa. Vydať sa za niekoho 🙂 . Preto A quoi penses-tu? hneď začerstva zaraďujem do kategórie Deti odporúčajú.

 

Odporúčam všetkým deťom od troch do asi osem rokov.

Posúďte sami, tu je skoro kompletná kniha.

Z francúzštiny bola preložená do niekoľkých jazykov. Aj v slovenčine vyšla jedna krásna kniha od Laurenta Moreaua, zmodernizovaná verzia Knihy džunglí. Kúpiť sa dá tu a dovnútra sa dá nahliadnuť tu.

Kniha A quoi penses-tu? vyšla v roku 2011 vo vydavateľstve Hélium/Actes Sud. Má 40 strán a rozmer 19 x 23,5 cm.

Autor:

O detských knihách

Vždy som si myslela, že deti musia z disneyoviek jednoducho vyrásť. Nie je to tak. Obe moje deti odmalička hltali najlepšie a najkrajšie detské knihy. Často ich na moje prekvapenie najviac zaujali najväčšie umelecké úlety. Kvalitných kníh pre deti sa netreba báť, len ich treba v záplave hypermarketového gýča nájsť.

6 odpovedí na „BRaK ŠPECIÁL: LAURENT MOREAU – A QUOI PENSES-TU? – recenzia“

  1. Dobrý deň,
    túto knihy naše dietko „musí“ mať. Alebo ja?
    Je to reálne niekde na SK, prípadne aj nie SK?
    Veľká vďaka vopred
    e.

    1. Dobrý, tak v tomto komentári som sa našla aj ja 😀
      Mne túto knihu doniesol kamarát zo Švajčiarska :(. Ale pozerala som Bookdepository, majú ju v španielčine, taliančine a nemčine. Doručenie na SK je zadarmo. Francúzska verzia sa dá zohnať asi jedine z Amazonu.
      Alebo si počkajte na recenziu Moreauovej knižky masiek, bude už naozaj čoskoro :).

  2. Inak túto recenziu som písala „začerstva.“ Teraz už knižku máme asi pol roka a štuplíček ju stále vyťahuje z knižnice, nezunovala sa :).

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.