STRATENÁ VEC (Shaun Tan) – recenzia

Ostré tiene a záhadné oblé tvary ako z Dalího obrazov plus ďalšia výpožička zo surrealizmu – zásuvky na tele, ponurá atmosféra štátnych úradov ako vystrihnutá z Kafku, orwellovskí ľudia a k tomu trochu sci-fi ako z filmu Brazil – takýto mix dokáže v detskej knihe namiešať len jeden človek na svete. Shaun Tan.

Odkedy sme knižku Stratená vec čítali prvýkrát, dcéra stále spomína, že aj ona by chcela nájsť stratenú vec z iného sveta. Príbeh jej neschádza z mysle a museli sme ho čítať stále znova. Záver je neurčitý a zdanlivo bez pointy, takže jej malá hlavička stále rozmýšľala, čo sa vlastne s vecou stalo.

Veci tu totiž nie sú obyčajné veci, ale vecoľudia alebo vecozvieratá. Kto by doma nechcel mať priateľský hravý čajník s nohami lúčneho koníka a chápadlami, ktoré podľa potreby vysúva zo zásuviek. Vec vydáva zvuky a prejavuje emócie, preto som si chvíľu myslela, že táto kniha rozpráva o emigrantoch. V druhom pláne to tam niekde určite je, ale Stratená vec je hlavne o niečom inom.

Stratená vec

No Book For An Old Man – prečo knihu Stratená vec pochopia len deti

Mnohí autori sa často vracajú k nejakej téme. U Shauna Tana sa opakujú dva motívy: prisťahovalectvo a – zbieranie drobných predmetov. Ako niekto dokáže napísať (alebo skôr nakresliť) dve fascinujúce knihy (tá druhá je Eric, recenzia čoskoro) o zbieraní vrchnáčikov z fliaš, to je ďaleko za hranicami môjho chápania. Nie je to (len) metafora, tieto knihy sú naozaj o zbieraní vyhodených nepotrebných predmetov. Čudné sa mi to prestalo zdať až vtedy, keď som si spomenula na svoje detstvo.

Toto je Shaun Tan. Tu ani vnútorná strana obálky nemôže byť biela.

Ako sme mohli my, dospelí, úplne zabudnúť na to, aké fascinujúce boli nájdené predmety? Akú tajomnú atmosféru mali všetky komory, pivnice, podkrovia, stodoly, kôlne a dielne u starých rodičov, plné nepoznaných zabudnutých predmetov. Nebolo nič zaujímavejšie ako prideľovať im nové funkcie, nové použitie. Trošku sa pri tom báť, ale tak radostne. Na tieto miesta, nudné a špinavé pre dospelých, mám najlepšie spomienky z detstva.

Takže pointu táto kniha predsa len má. Alebo skôr odkaz rodičom: vyhraďte deťom miesto, kam si môžu odkladať pokazené, nefunkčné alebo nájdené veci. Pre nás sú to haraburdy, pre nich je to nový svet. Odporúča komora psychológov 🙂 .

Na tomto videu Shaun Tan vysvetľuje, čím sa inšpiroval pri postave stratenej veci.

Ďalší odkaz knihy je trochu pochmúrnejší. Z chlapca sa pomaly stáva tuctový dospelý bez schopnosti vidieť zvláštne veci a rozprávať zaujímavé príbehy.

Stratená vec je tiež o priateľstve. Chlapec, zberateľ odhodených vrchnáčikov, si ako jediný všimne osamelú vec na pláži a spriatelí sa s ňou. Jeho rodičia ale nemajú pochopenie pre špinavú vec, a tak ju ukryje. Odmietne ju nechať v rukách úradníkov a radšej ju zavedie na tajné miesto, kde sú stratené veci šťastné. Bláznivá kniha? Shauntanovská. Geniálna. Skvelé vydavateľstvo Slniečkovo (recenzia na Strom, ktorý dáva tu, Kde žijú divé zvery tu) sa pri zostavovaní edičného plánu zjavne inšpiruje zoznamom laureátov ceny ALMA (nobelovka za detskú literatúru) a dobre robí.

Dalí? Nie, Shaun Tan. Miesto, kde sú stratené veci šťastné.

Stratí sa čitateľ v Stratenej veci? Nie

Najlepšie na Tanových knihách popri nadpozemských ilustráciách je, že je v nich veľmi málo textu (alebo žiadny) a často chýbajú jasné indície, ako uchopiť príbeh. Je na čitateľovi, aby si našiel svoju interpretáciu. Ako priznáva autor, neraz ani sám mnohému nerozumie. Je to tak preto, lebo proces tvorby uňho nezačína témou alebo myšlienkou, ale pocitom, ktorý zachytí na svojich skiciach. Tieto náčrty rozvíja a prerába a necháva sa viesť „ceruzkou.“ K témam a deju sa dopracuje až sekundárne. Našťastie, vizuálne symboly (úradnícka šedá farba a strohá architektúra, … ) a precízne zachytená atmosféra nedovolia ani malému čitateľovi stratiť sa v príbehu. Pre tých, ktorí majú radi austrálsku angličtinu alebo Shauna Tana tak ako ja, sem a sem vkladám dve videá z jeho štúdia.

Nemám šajnu, kámo!

Aj v týchto videách vidieť, že u tohto autora nič nie je náhodné, všetko je dokonale podriadené atmosfére: tvary, svetlo, farby. Je tu veľa šedej a hnedej, veď je to sci-fi, ale také iné, ľudské, prívetivé. V úvode som spomínala inšpiráciu Orwellom, napriek tomu kniha nie je pochmúrna. Občas je knižka aj celkom vtipná. Napríklad postava Piťa. Ten zaujal aj moje deti, lebo každý deň pobehujú po byte a vykrikujú jeho repliku Nemám šajnu, kámo!

Komu je kniha Stratená vec určená

5-ročné deti si už naplno vychutnajú sci-fi atmosféru. Odporúčam každému dieťaťu, ktoré sa nebojí vykročiť mimo vychodenej cestičky.

Bonus

Stratená vec bola sfilmovaná, a veľmi úspešne, získala oskara (dá sa nájsť na Youtube ako Shaun Tan: The Lost Thing). Ďalší prírastok do Tanovej vitrínky s oceneniami. Krátka animácia veľmi verne kopíruje predlohu, ale kniha je kniha.

Bonus II

Na tejto stránke sú naozaj skvele vypracované edukačné materiály (v angličtine) ku knihe a filmu, otázky, nad ktorými deti môžu porozmýšľať, aby lepšie pochopili knihu a jej atmosféru, plus x obrázkov z knihy a predprodukcie filmu. Niektoré úlohy zvládnu aj menšie deti, iné sú určené študentom animácie.

Bonus III

A takto vyzerá omaľovanka od tohto autora. Nádhera.

 

Máte doma knihu od Shauna Tana? Páčila sa vám? Alebo máte nejaké otázky? Napíšte mi komentár.


Stratená vec vyšla v roku 2014 vo vydavateľstve OZ Slniečkovo. Má 34 strán a rozmer 230×310 mm. Ak vás táto recenzia zaujala, môžete si ju kúpiť tu. Omaľovanku Metropolis nájdete tu.

Fotografie uverejňujem so súhlasom vydavateľstva.