HÁVEDNÍK / HÁVĚTNÍK (Jiří Dvořák, Daniela Olejníková) – recenzia

Už dva týždne sa z nášho bytu počuť dva detské hlásky urputne vykrikovať Sadni! Ľahni! Ostaň! – to sa detváky pokúšajú vycvičiť každú muchu, čo k nám priletí, na domáceho miláčika. Už dva týždne si totiž na dobrú noc čítame Hávedník 🙂 .

Už len pri pohľade na obsah – Blcha, Kliešť, Komár, Križiak, Moľa, Mora, Mucha, Myš, Osa, Pásavka, Pásomnica, Pijavica, Potkany a krysy, Slizniak, Smrtihlav, Sršeň, Ucholak, Upír, Vretenica a mnoho ďalších – sa citlivejším osobám začne prevracať žalúdok. A čo sľubujú názvy hesiel, to text aj vrchovato naplní – naozaj oplýva nechutnosťami a nepríjemnými detailmi. Medzi heslá sa dostali aj živočíchy a organizmy, ktoré by sme háveďou nenazvali – vírus chrípky, zubný kaz – ale že nám dokážu strpčiť život, o tom niet pochýb.

Komárica sa hnevá

Meno ilustrátorky Daniely Olejníkovej sa konečne dostalo na obálku a zaslúžene. Koľko je za týmito obrázkami práce, som si uvedomila vtedy, keď sa ma dcéra spýtala – Mami, prečo je tá komárica nahnevaná? A naozaj. Na prvý pohľad odlíšite mierumilovného samčeka, ktorý sa živí výlučne nektárom, od zákernej krvilačnej samičky. Emócie im odčítate v očiach. Klobúk dole. Olejníkovej ilustrácie sú často veľmi vtipné a knihe dodávajú naozaj zvláštnu atmosféru. Je to hlavne tým, že pre prírodovednú tému si zvolila tie najnepravdepodobnejšie farby – neónovú ružovú, neónovú žltú a tyrkysovo-zelenú.

Určite preto, aby už na prvý pohľad bolo jasné, že Hávedník nie je seriózna vedecká encyklopédia, ale skôr heslovitá zbierka osobných príhod, vtipných dialógov, básničiek, hádaniek a zábavných pikošiek. Popri tom si však dokáže zachovať odbornú úroveň. Na tomto hybridnom štýle sa mi páčilo aj to, ako ukazuje háveď aj z inej perspektívy – ich vlastnej. Na viacerých miestach rozprávajú chrobáky v prvej osobe alebo dialógoch. A často sa posťažujú, že ani oni to nemajú ľahké. Včely masívne hynú kvôli malým klieštikom. Mole múčne majú svoje roztoče a na nich zase parazitujú mikróby.

Zhýralé škorce alebo jedli ste aj vy dnes na raňajky výlučky vošiek?

Z perličiek v knihe ma najviac zaujalo, že v Austrálii žije trojmetrová dážďovka. To, že krtko paralyzuje dážďovky a v takomto čerstvom stave si ich uchováva v komôrke, sme už vedeli. Ale že za istých okolností mu môžu zdrhnúť aj dážďovky bez hlavy, to bolo prekvapenie. Komôrku má aj vták strakoš, ktorý si nadbytočné ulovené chrobáky a malé živočíchy napichuje na šípkové tŕne. Pobavila informácia o škorcoch, ktoré si rady pochutia na skvasených plodoch bazy. Nikdy by mi nenapadlo, že za ich škriekaním je alkohol. Dozvedela som sa, odkiaľ sú tie zákerné mnohobodkové lienky, ktoré našej babinke minulý rok požrali celú úrodu. Aj to, že niektoré rastliny napadnuté húsenicami si dokážu špeciálnou vôňou privolať na pomoc osy.

Čo ma ešte prekvapilo? Že stonožka nikdy nemôže mať sto nôh. Že včely občas kradnú med a ako na to doplatia. Že včielka Maja nie je jediná – väčšina druhov včiel sú samotárky a žijú mimo skupiny. Že lesný med je prevažne z výlučkov vošiek. Že voľne žijúce holuby sú potomkami skrotených holubov. Že kliešte vnímajú pach a teplo nohami. Že samička pavúka kvetárika dvojtvarého dokáže meniť farby ako chameleón. Že kosec (záchodový pavúk) v nebezpečenstve na odlákanie pozornosti podhodí predátorovi vlastnú nohu. Zostane mu ešte sedem, takže sa bez veľkej ujmy zachráni. Ak si vás vyhliadol kliešť, pomyslite si, že niektoré ryby to majú ešte ťažšie. Lastúrnatka Cymothoa žije v ich ústach. Miesto si urobí tak, že im vyžerie jazyk.

Hávedník je znôška dychvyrážajúcich pikošiek, ale odbornosťou je na úrovni Pestrej prírody a podobných publikácií. Autor často cituje odborné výskumy. Rovnako ako sa deti musia naučiť, že ovocie a zelenina nerastú v supermarkete, tak by mali vedieť, že kolektívne ľudské poznanie pochádza prevažne z vedy a výskumu. A preto sa stále vyvíja. Kniha tiež ukazuje, aká dokáže byť veda zábavná. Plusové body pre autora navyše. Bodaj by všetky učebnice vyzerali ako Hávedník.

Tu sú ďalšie ukážky ilustrácií z knihy.

Komu je kniha Hávedník / Hávětník určená

Všetkým deťom, ktoré sú pripravené postúpiť od Včielky Maje na vyšší level. Najzanietenejší entomológovia sú určite malí škôlkari. Hoci obsah prešpikovaný zaujímavosťami ich zaručene zaujme, jazyk tejto knihy je prispôsobený skôr mladším školákom. My sme si ju čítali s predškoláčkou a občas som musela niektoré termíny a obrazné vyjadrenia prekladať do pre ňu zrozumiteľnejšej reči. Ale zvládli sme to a kniha mala veľký úspech. Horná hranica pre túto knihu neexistuje. Ak hľadáte knihu, ktorá zaujme dospelých rovnako ako deti, tak toto je presne ona. Menším výskumníkom (troj- a štvorročným) odporúčam skôr konzervatívnejšiu a rovnako nádhernú Hravouku (recenzia čoskoro) s milučkou sprievodkyňou myšičkou.

Bonus

So skvelými knižkami, ako je táto, skoro vždy dostanete aj niečo naviac, čo poteší. V tomto prípade je to rozložiteľná obálka, na ktorej je návod na domček pre hmyz. Ten síce nemáme v pláne zmajstrovať, ale naša misia pri najbližšej výprave na lúku je jasná: nájsť zamaskovanú samičku pavúka kvetárika.

Máte túto knihu doma? Ako sa vám páčila? Alebo máte nejaké otázky? Napíšte mi komentár.


Kniha vyšla v roku 2015 v slovenčine vo vydavateľstve Artforum a zároveň v češtine vo vydavateľstve Baobab pod názvom Hávětník. Má 72 strán a rozmer 243×221 mm, resp. 214×235 mm.

Slovenskú verziu si môžete kúpiť tu, českú v českom Martinuse tu.

KEMPELEN. BRATISLAVSKÉ ROZPRÁVKY (Eva Bolemant, Šimon Matrka) – recenzia

Každého Bratislavčana poteší, že v sérii Bratislavské rozprávky vychádzajú biografie známych rodákov alebo obyvateľov tohto mesta. Je to určite záslužný vydavateľský počin. Nepoznám okolnosti vzniku tejto knihy (rozpočet), preto by asi nebolo fér skritizovať ju tu pod čiernu zem, ale je pravda, že pôsobí dosť samizdatovo. Trochu amatérsky vyznievajú digitálne ilustrácie aj text. Našťastie Kempelenov život bol sám osebe natoľko zaujímavý, že jeho biografia našu predškoláčku zaujala. Na konci vyhlásila, že to bol veľmi dobrý človek.

Altruista bez parochne

Autorka Eva Bolemant sa zamerala na štyri aspekty jeho života – sociálne cítenie (zlepšil napríklad postavenie baníkov v Uhorsku tým, že im zvýšil plácu a zlepšil pracovné podmienky), rodinný život (Kempelen veľmi prežíval smrť dvoch svojich partneriek a až na tretí pokus sa mu podarilo založiť si rodinu), spoločenský život (bol to skôr samotár a nepodliehal spoločenskému vkusu, napríklad odmietal nosiť vtedy povinnú parochňu, čím si vyrobil aj nepriateľov) a vynaliezavosť. Kempelen, vyštudovaný filozof a právnik, si poradil v akejkoľvek situácii a s akoukoľvek úlohou, ktorú mu zverila Mária Terézia alebo iní nadriadení. Bol šikovný právnik, manažér, vyšetrovateľ, architekt aj konštruktér. A v neposlednom rade vynálezca.

Kniha sa zameriava výlučne na osobnosť Kempelena a hoci Mária Terézia sa v knihe objavuje pomerne často, o nej ani o jej dobe sme sa veľa nedozvedeli. Akurát o grófovi Grasalkovičovi sa tu píše, že bol skorumpovaný a neprajný.

Kniha nie je koncipovaná ako historický „román“ pre deti, strohým štýlom pripomína skôr encyklopédiu. Škoda, že autorka sa nechcela odpútať od historických faktov, lebo dramatizácia a dialógy mohli textu pomôcť. Moje deti boli trochu sklamané z toho, že názov (Bratislavské rozprávky) nekorešponduje so zvoleným žánrom. Na druhej strane, v texte sú odkazy na súčasnosť (čo sa stalo s Kempelenovými vynálezmi a knihou), ktoré by bolo ťažké zakomponovať do románu z 18. storočia.

Kempelentova socha

Od knihy, ktorá bola napísaná vyslovene na objednávku bratislavských lokálpatriotov, by som očakávala nejakú formu interaktivity pre bratislavské deti. Napríklad v podobe mapky s presne označenými domami, v ktorých Kempelen býval alebo sa zdržiaval, s múzeami, v ktorých uchovávajú jeho vynálezy a konštrukcie, vrátane schönbrunnskej fontány. Dnes by v takejto mapke mohla byť aj „Kempelentova“ (tak ho prekrstili moje deti) ulica alebo socha vo Vodárenskej záhrade v Bratislave. Potešili by aj dobové maľby Bratislavy alebo zjednodušený technický nákres jeho vynálezov (hovoriaceho stroja, mosta cez Dunaj, sústavy čerpadiel dodávajúcich vodu z Dunaja na bratislavský hrad). Úplne najlepšia by bola hra v štýle geocaching alebo hra, kde by deti museli samy zisťovať informácie o Kempelenovi.

Oceňujem, že na konci knihy je krátky zoznam použitej literatúry, na ktorú sa môžu obrátiť všetci tvorcovia školských referátov alebo milovníci histórie.

Komu je určená kniha Kempelen. Bratislavské rozprávky

Odporúčam deťom, ktoré majú vzťah k Bratislave a špeciálne Starému mestu a poznajú napríklad Dunajskú ulicu. My sme knižku čítali s 5,5-ročnou dcérou, ale niektoré pasáže som musela preskočiť a iné prispôsobiť jej veku. Odporúčam skôr deťom od 10 rokov.

Bonus

Komu, tak ako mne, chýba interaktívny rozmer tejto biografie, môže si kúpiť hru Poznáš Bratislavu?

Knihu vydalo v roku 2013 vydavateľstvo OZ Bratislavské rožky. Má 40 strán a rozmer 165×245 mm.

 

Ak vás táto recenzia zaujala, knihu Kempelen. Bratislavské rozprávky si môžete kúpiť tu.

 

TOTÁLNÍ NASAZENÍ (Tomáš Hodan, Ondřej Nezbeda, Petra Soukupová) – recenzia

Totální nasazení (německy Totaleinsatz, resp. NS-Zwangsarbeit) je pojmenování pro nucené pracovní nasazení, kterému byli v době nacistického Německa podrobeni obyvatelé okupovaných zemí. Totálně nasazení byli většinou nedobrovolně dopraveni do Třetí říše, kde vykonávali otrockou práci za nelidských podmínek“ (Wikipedie).

Dnes je 8.5., všade sa hovorí len o druhej svetovej, a tak som sa rozhodla aj ja vytiahnuť jednu dávnejšie napísanú recenziu na vojnovú knihu Totální nasazení. V 21. storočí už nikoho neprekvapí, že má formu komiksu. Dokonca nie je ani prvá. Ak však hľadáte druhého Mausa (Art Spiegelman), budete sklamaní. Veď také pôsobivé dielo je skoro nemožné prekonať. A presne to je hrozné, že tému holokaustu a vojnového utrpenia vnímame cez umelecké kritériá a dojmy. Každý vojnový príbeh si zaslúži, aby sa naň nezabudlo. To je zjavne aj motivácia neziskovky s názvom Post Bellum, ktorá spolu s vydavateľstvom Argo knihu vydala.

A kniha čitateľovi ani nedovolí skĺznuť do toho, aby ju čítal odosobnene ako román. Tri ženy, ktoré tu vyrozprávali svoj príbeh, stále žijú. Je tu aj ich súčasná fotografia i staršie fotky z rodinného albumu, dokonca aj rodný list z pracovného tábora. Jedna z nich, s úsmevom Magdy Vášáryovej, mi výzorom veľmi pripomína moju prababku. Aj takéto detaily podporujú vcítenie sa do ich osudu. Ten sa navyše odohráva v našom geopriestore – v Česku, Nemecku, Poľsku, na Ukrajine.

Tri príbehy nie sú honbou za čo najväčšími krutosťami, tie sa skôr odohrávajú „mimo kameru“ – zatýkanie, vybité zuby v kaluži krvi, vystrašené dievča uteká bosé v snehu, skrýva sa v senníkoch, potkany a šváby v zajateckom tábore – explicitné násilie neprekročí takú mieru, aby knihu nemohli čítať aj mladší tínedžeri. Editori dbali o to, aby komiks zobrazoval len vlastné zážitky troch žien. Preto sa o vraždách príbuzných dozvedáme len z rozprávania.

Paradoxne najsilnejšie sú veľmi osobné momenty, kde zdanlivo nešlo o nič. Napríklad spomienka Francisky, ktorá sa narodila v pracovnom tábore, na trápnu chvíľu, keď v kaderníctve nemala dosť peňazí na zaplatenie strihania. Vojna, aj mnoho rokov po tom, ako skončila, stále zasahovala ľuďom do života. Franciskin príbeh sa končí, keď má šestnásť rokov, v momente, keď odpúšťa mame, že ju dala do detského domova. Aj Jarmilin príbeh sa končí až hlboko v dobách komunizmu, keď sa naposledy stretáva s fantómom z pracovného tábora. To všetko je pripomienkou, ako hlboko dokáže vojna poznačiť ľudstvo – na celé generácie.

Komu je kniha Totální nasazení určená

Deťom, ktoré sa už trochu zaujímajú o dejiny, a ktoré už znesú aj trochu explicitného násilia, teda približne od 10 rokov.

Kniha vyšla v roku 2017 vo vydavateľstve Argo v spolupráci s neziskovkou Post Bellum. Má 120 strán a rozmer 215×303 mm.

Ak vás táto recenzia zaujala, knihu si môžete kúpiť tu.

ŘEKA (Alessandro Sanna) – recenzia

Labyrint je jedným z troch – štyroch vydavateľstiev, ktoré na knižnom festivale Brak určite netreba obísť. Taká koncentrácia skvelých kníh nemá v našich končinách veľmi obdobu. Tento rok som pri labyrinťáckom stánku strávila asi hodinu a 100 eur. Jednou z kníh, ktoré mi vydavateľ odporučil, bola Řeka od talianskeho ilustrátora Alessandra Sannu.

odetskychknihach Sanna Reka

S češtinou si v tomto prípade naozaj netreba robiť starosti, v celej knihe je len päť krátkych odsekov – Jeseň, Zima, Jar, Leto a Doslov. Znie to lyricky a lyrické to aj je, žiadny vygradovaný príbeh, len záznam krátkych epizód životného cyklu rieky a obyvateľov jednej dediny na jej brehu. Ale táto kniha nie je o príbehu, je o výtvarnom zachytení fantazijných prírodných scén. A jej výtvarná sila vyráža dych. Každý jeden zo stoviek obrázkov je nádherný, ktorýkoľvek z nich by ste si dali zarámovať nad posteľ. Na prvých troch stranách a jedenástich obrázkoch sa nedeje vôbec nič, len prší. A to pršať ešte len začína. A bude pršať a pršať. Napriek tomu budete tým dažďom fascinovaný. No jasné, ako inak namaľovať snové výjavy rieky a daždivého počasia ako rozpitým akvarelom v zemitých farbách (len v poslednej kapitole Leto sa objavujú trochu živšie farby)! Toto spojenie námetu rieky, hmly, dažďa a akvarelu je také vydarené a samozrejmé, až obrazy ožívajú. Všetku tú vodu a hmlu cítite až v kostiach. Geniálne.

Nikdy nepodceňuj vkus dieťaťa

Nebola som si istá, či je táto kniha úplne vhodná pre našu predškoláčku. Úprimne, túto nádhernú knihu som si kúpila skôr pre seba a dúfala, že ju zaujme aspoň v neskoršom veku. Ako dlho sa ledva 5-ročné dieťa vydrží pozerať na 112 strán neuveriteľne monotónnych panoramatických obrázkov v neuveriteľne monotónnych farbách? Úplne do konca! Nikdy nepodceňuj vkus dieťaťa, hovorím si x-tý raz. A práve vďaka tej monotónnosti ubieha „dej“ veľmi rýchlo. Na štyroch stranách len prší, na ďalších dvoch sa len stmieva a dieťa prevracia stránky šialenou rýchlosťou, zaujaté tým, čo sa bude diať ďalej. Zo všetkého najviac mi táto kniha pripomína film alebo akýsi zoetrop rozkreslený na stranách. Takto nejako, metódou kresleného scenára, vraj postupoval František Vláčil, keď tvoril film Marketa Lazarová.

Čo ešte zaujalo našu predškoláčku na tejto knihe? Sloboda a pocit, že knihu si číta skutočne sama (aj keď sme ju čítali spolu). Žiadne direktívne texty, ktoré nepripustia odchýlky. Sama si interpretovala, čo sa na obrázkoch deje. Mierne dezinterpretácie sú povolené, veď toto nie je príbeh, ktorý jasne vedie od bodu A do bodu B. Dcéra si sama určovala tempo obracania stránok. To stúpalo a klesalo s počtom miniatúrnych zvieratiek, ktoré sa ukrývajú v riečnom biotope. Číry luxus čítania lyrických kníh. Kniha do extrému oslobodená od textu.

Príjemne ma prekvapilo, ako 5-ročná dcéra prijala túto knihu. Ešte väčší šok bol, ako sa kniha zapáčila štuplíkovi (2 a pol roka). Často mi ju nosí so slovami Čítajme si. A nie je to tým, že by si v našej domácej knižnici nemala z čoho vyberať 🙂 .

Komu je kniha Řeka od Alessandra Sannu určená

Tak ako ročné obdobia sa v knihe striedajú aj motívy samoty a davu, smútku a zábavy, spolužitia s prírodou a civilizácie. To všetko robí z tejto knihy absolútny skvost vhodný ako darček pre malé i väčšie dieťa aj výtvarne založeného dospelého.

Bonus

Hneď po prvom čítaní sme museli vytiahnuť štetce a farby. Ako inak, vodové. A dcéra nebola jediná, koho svrbeli prsty, aby sa pustil do maľovania 🙂 .

 

Kniha Řeka od Alessandra Sannu vyšla v roku 2015 vo vydavateľstve Labyrint. Má 112 strán a rozmer 207×280 mm.

Ak vás táto recenzia zaujala, knihu si môžete kúpiť tu.