LIEK PRE VĹČIKA (Daniela Olejníková) – recenzia

 

V recenzii na knihu O krtkovi, ktorý chcel vedieť, kto sa mu vykakal na hlavu som písala, že Wolf Erlbruch získal až dve nobelovky za detskú literatúru. Zaslúžil si ich hlavne tým, že aj veľmi ťažké témy dokáže deťom podať odľahčeným spôsobom. A Daniela Olejníková je slovenský Wolf Erlbruch. Do ťažkých, zdanlivo nedetských tém sa v detských knihách púšťa pomerne často. V knihe Daniela Pastirčáka O kresbe, čo ožila sa rozoberá vzťah človeka a Boha, v Úteku od Mareka Vadasa sa rieši téma migrácie (recenzia čoskoro) a v autorskej knihe Liek pre Vĺčika depresívne stavy.

Vĺčik má depku

V mojom najbližšom okolí je viacero osôb, ktoré zažili stavy hlbokej depresie. Zarazilo ma, ako kniha presne opisuje to, čo poznám z ich rozprávania. Samozrejme, pre deti prijateľným spôsobom. Depresia sa tu nazýva Deža-vú (neschopnosť tešiť sa z nových podnetov), Vĺčika už nebaví ustavičné vysvetľovanie, tak si nasadí usmievavú masku – a ostatní v jeho okolí si nasadia masku tiež. Diagnóza Deža-vú je o skúšaní všetkého, čo by mohlo pomôcť (aj to znie povedome). Nie je to krátkodobý proces. Z prírodných prostriedkov treba prejsť na elixíry, takže nešťastný Vĺčik si asi veľakrát vypočuje otázku Už je ti lepšie? Nakoniec pomôže múdra sova (Daniela?). Nie radami, ale tým, že je Vĺčikovi oporou a spolu s ním trpezlivo hľadá správnu liečbu.

Daniela Olejníková je mladá autorka a kamaráti sa s internetom. Na svoju stránku dala aj skoro celú knihu Liek pre Vĺčika.

 

Tu je videorozhovor s autorkou, kde hovorí, ako vznikla táto knižka a komu je určená.

Formátovanie textu pomáha rodičom zaujímavo prednášať

Autorka nemá ďaleko ani ku kaligrafii (často pracuje aj na plagátoch) a v knihe je to vidno. Požíva rôzne fonty, mieša písané písmo s tlačeným a všelijako sa pohráva s formou textu. Konečne! Na rozdiel od, napríklad, britského trhu, to v slovenských detských knižkách nebýva zvykom, takže dúfam, že to inšpiruje aj ostatných našich tvorcov detských kníh. Pretože nie je nič horšie, ako keď rodič dieťaťu číta monotónnym hlasom. Jasne vizuálne členený text ukazuje, kde treba spomaliť, zvýrazniť slovo alebo vetu. Keď je vizuálna forma textu metaforou, to je už najvyšší level, ako napríklad v knihe Do Tramtárie od Miroslava Váleka.

V roku 2010 kniha Liek pre vĺčika (vtedy ešte nevydaná) dostala Cenu Slovenskej národnej knižnice v súťaži Najkrajšie knihy Slovenska 2009.

Komu je kniha Liek pre Vĺčika určená

Pre čitateľov, ktorí znesú mierne umelecké úlety. Vĺčika by ste podľa obrázku asi celkom nespoznali. Ale to je dobre, aspoň si z ostatných rozprávok neprenáša negatívne vlastnosti.

Bonus

Ak sa vám kresby Daniely Olejníkovej dostali pod kožu, presne pre vás sú určené tetovačky od tejto autorky.

Bonus II

Na tomto blogu nájdete aj otázky, nad ktorými sa môžete s deťmi zamyslieť po prečítaní tejto knihy. Veľmi užitočné najmä v prípade, že niekoho s depresiou máte vo svojom okolí.

V článku ma tiež zaujalo, že s touto knihou pracujú aj dospelí na psychoterapeutických stretnutiach. Svedčí to o tom, že kniha nie je povrchná.

 

Knihu Liek pre Vĺčika vydalo v roku 2013 vydavateľstvo ASIL. Má 40 strán a rozmer 185×205 mm.

Kniha je už vypredaná. Ale ak sa vám táto recenzia páčila, na prípadnú dotlač môžete čakať tu alebo sa môžete pozrieť, či ju nemajú vo vašej knižnici.

O KRTKOVI, KTORÝ CHCEL VEDIEŤ, KTO SA MU VYKAKAL NA HLAVU (Werner Holzwarth, Wolf Erlbruch) – recenzia

Hovienka smrdia, sú odporné, sídlia v nich nebezpečné baktérie a dospelí sa o nich radšej ani nerozprávajú. Zato deti sa o ničom inom nerozprávajú radšej. Ak chcete rozosmiať škôlkara, spomeňte slovo hovienko. A ak mu dáte do rúk celú knihu o hovienkach, bude úplne blažený. Preto majú knižky s fekálnou témou u detí vždy obrovský úspech. Knižka O krtkovi, ktorý chcel vedieť, kto sa mu vykakal na hlavu bola celosvetovým bestsellerom, preložila sa do 27 jazykov.

Hlavní hrdinovia knižiek pre najmenšie deti málokedy bývajú nahnevaní a pomstychtiví, ale tento krtko má na to dobrý dôvod. Keď ráno vykukol spod zeme, aby sa ohrial na slniečku, pristálo mu na hlave hovienko. Slabozraký krtko nevidel pôvodcu tohto poníženia, preto nahnevaný celý čas behá s hovienkom na hlave a obviňuje všetky zvieratá: „Urobil/a si to ty?“ Zvieratá mu teda jedno po druhom ukazujú svoje hovienka, až sa občas krtko ledva stihne uhnúť. A občas aj nestihne :). Krtkova večná otázka, urobil/a si to ty?, ktorá sa opakuje na každej dvojstrane, dáva príbehu rytmus a ten najmenšie deti milujú. Krtko nakoniec zistí, kto sa mu vykakal na hlavu (pomôžu mu s tým muchy), a zbaví sa hovienka (aj s týmto pomôžu muchy). Ale malý nahnevaný krtko sa potrebuje pomstiť.

Moje detváky krtkovi pomstu vždy empaticky doprajú, pri jej dokonaní pištia od radosti spolu s krtkom. Tu sa ukazuje, aké dôležité sú prepracované detaily v detských knihách. Dokonalá je krtkova mimika, od nazúrenej tváre po šťastno-zlovestný výraz krtka, ktorý beží uskutočniť svoju pomstu. Ešte aj jeho gestá (ruky nahnevano vbok alebo skrížené na prsiach) a pohyby (napríklad keď vyčítavo štuchá prasaťu do rypáka) sú také živé, že z neho robia plnokrvnú postavičku, ktorú si musí každý obľúbiť. V jednej anglickej mutácii sa dokonca táto knižka predáva aj s malou hračkou – krtkom. Aj to svedčí o jeho obľube.

Gratulujem vydavateľstvu Slovart, že si zvolilo takýto pomerne veľký formát. Vďaka nemu vyniknú úžasné ilustrácie, ktoré sú vždy robené z krtkovej perspektívy. Takže z veľkých zvierat (krava, kôň, koza) vidíme len nohy a sklonenú hlavu, keď zvieratá vysvetľujú krtkovi, akým spôsobom vykonávajú potrebu. A vysvetľovanie je to detailné! Rozprávač nás zahrnie informáciami o farbe, konzistencii, veľkosti, smradľavosti, názve aj estetickej hodnote jednotlivých druhov hovienok. Najzábavnejšie sú zvuky, ktoré pri kakaní zvieratá vydávajú, takže je tu veľký priestor pre divadelný talent rodiča alebo iného čítajúceho.

Ak je vám meno ilustrátora Wolfa Erlbrucha povedomé, možno poznáte jeho knižku Kačka, Smrť a tulipán. A možno ste zaregistrovali, že Wolf Erlbruch získal v roku 2017 cenu Astrid Lindgren Memorial Award (nobelovku za detskú literatúru) a v roku 2006 aj jej predchodkyňu, cenu Hansa Christiana Andersena.

Komu je kniha O krtkovi, ktorý chcel vedieť, kto sa mu vykakal na hlavu určená

Toto je výnimočná kniha: výnimočne vtipná, výnimočne pekne ilustrovaná, s výnimočnou postavičkou i témou. Odporúčam všetkým deťom od dvoch do šiestich rokov. Mladších školákov príbeh určite pobaví tiež. My túto knihu máme už pár rokov a dlho si držala pozíciu najobľúbenejšej knihy. A stále sa k nej detváky s radosťou vracajú.

 

Kniha O krtkovi, ktorý chcel vedieť, kto sa mu vykakal na hlavu vyšla v roku 2012 vo vydavateľstve Slovart. Má 32 strán a rozmer 208×297 mm.

Ak sa vám páčila táto recenzia, knižku si môžete kúpiť tu.

KOMODO (Petr Sís) – recenzia

Ak vás stále prepadne národná hrdosť pri zmienke o úspechoch Čechov, tak na tohto autora naozaj môžete byť hrdý/á. Je to absolútna svetová ilustrátorská špička, tu je len krátky výcuc z jeho životopisu:

  • cena Hansa Christiana Andersena, čo je nobelovka pre tvorcov detských kníh,
  • Zlatý medveď z Berlínskeho filmového festivalu za animovaný film Hlavy,
  • osemkrát cena The New York Times za najkrajšiu ilustrovanú knihu roka a veľa veľa iných cien;
  • pracoval na obale albumu Sergeant Pepper‘s Lonely Hearts Club Band od Beatles,
  • plagát k Formanovmu filmu Amadeus,
  • videoklip pre pesničku Gotta Serve Somebody od Boba Dylana.odetskychknihach.sk Komodo!

K ilustrovaniu detských kníh ho doviedol sám ilustrátorský guru Maurice Sendak (recenzia tu). Ako môže človek stihnúť za jeden život toľko skvelých vecí?  Petr Sís je jednoducho ťažký frajer. A kniha Komodo je jedna z jeho najlepších.

Les ožíva

Že Petr Sís je skôr ilustrátor ako spisovateľ, zistíte už na prvých stránkach. Ale minimum textu vôbec nevadí, ilustrácie skrývajú veľa nevyslovených viet, rozvíjajú si svoje vlastné príbehy. A čo sa ešte skrýva v obrázkoch? Stovky párov očí a milión ďalších detailov, často veľmi vtipných, takže malí forenzní detektívi majú čo objavovať. Pamätáte si ešte, keď ste ako dieťa v neznámom prostredí videli všade rôzne postavičky a príšerky, v každom vzore na koberci, na tapete, v každom tieni? Presne tento pocit obkľúčenia živo-neživými predmetmi v lese geniálne zachytil Petr Sís. Preto by som knihu Komodo! zaradila medzi povinné čítanie pre všetkých rodičov, aby sa dokázali vžiť do pocitov svojho dieťaťa.

Kamarátka mi raz rozprávala, ako si z detstva pamätá, že sa hrávala v lese na kopci. Keď sa v dospelosti vrátila na to miesto, z kopca sa vykľul mininásyp a z lesa tri „vypelichané“ stromčeky. A presne takouto detskou korekciou prešli ilustrácie v tejto knihe. Niekde sa trochu pridalo (počet detí na školskej fotografii, honosnosť rodičovského domu, množstvo drakov v detskej izbe, počet turistov na lodiach), niekde sa trochu ubralo (veľkosť ostrovov Bali a Komodo, pristávacej plochy na letisku). Vďaka tejto detskej mierke a úžasnej perspektíve sú Sísove ilustrácie… hm, zase musím použiť pompézne slovo magické.

Podľa čoho sa spozná naozaj kvalitný ilustrátor?

Podľa toho, že má vlastný, nezameniteľný štýl. A ten Petr Sís má. Unikátny je najmä žáner mnohých Sísových autorských kníh – ilustrované autobiografické poviedky, často prepletené so všeobecne známymi príbehmi (Robinson, Ch. Darwin, A. De Saint Exupéry) alebo miestami (Komodo, Tibet). Pripomenulo vám to román HHhH od Laurenta Bineta?

V tomto prípade autor zmixoval encyklopedické informácie o varanovi komodskom, ktorého pre jeho veľkosť nazývajú aj komodský drak, so spomienkami na výlet na ostrov Komodo. Samozrejme, nie je to celkom „dokumentárny“ žáner, skôr dokufikcia. Aj autobiografické prvky sú zjavne prifarbené, zdramatizované, posunuté, nedopovedané. Do akej miery a či vôbec zodpovedajú skutočnosti, nad tým si budú malí zvedavci lámať hlavu.

Komu je kniha Komodo určená

Veľké obrázky, minimum textu, malý počet strán = kniha pre dvojročné deti? V tomto prípade nie, aj keď krásne obrázky zaujmú aj ich. Je to skôr kniha pre drakofilov (4 – 8 rokov), ktorých ohúri zistenie, že na indonézskom ostrove Komodo žijú skutočné draky. U nás doma malo Komodo obrovský úspech.

Bonus

Rozhovor s autorom (v angličtine).

 

Kniha Komodo vyšla v roku 2016 vo vydavateľstve Raketa/Labyrint. Má 40 strán a rozmer 210×305 mm.

Ak vás táto recenzia zaujala, knihu si môžete kúpiť tu.

POČÍTÁNÍ (Aino-Maija Metsola) – recenzia

Keď si kúpim skvelé topánky, často ľutujem, že som si nekúpila rovno dva páry. Ak naďabím na skvelú detskú knižku, často si ju kúpim rovno v dvoch exemplároch a jeden niekomu darujem. To bol aj prípad knižky Počítání. A teraz pred Vianocami som ľutovala, že som si ju nekúpila rovno trikrát.

Prečo by táto kniha neprešla bezpečnostnou kontrolou na letisku

Pri pohľade na náš domáci exemplár každý pochopí, že táto kniha mala veľký úspech. Ošúchaná, doškriabaná, dotrhaná; poodtŕhané otváracie okienka som znovu pripevnila kancelárskou zošívačkou, takže v knihe je toľko kovu, že by neprešla bezpečnostnou kontrolou na letisku. Máme ju už asi rok a pol a stále má veľký úspech. Sú za tým tri veci: krásne moderné ilustrácie, explózia skvele skombinovaných sýtych farieb, takže detváky nevedia, kam skôr pozrieť, a hlavne otváracie okienka. Tie sú miláčikom všetkých detí. Za týmito okienkami sa skrývajú rôzne vtipné prekvapenia, komentáre a úlohy. Po odklopení okienka deti napríklad objavia, aký účes ukrýva slečna pod klobúkom, aké ponožky má oblečené pod nohavicami, ako vyzerá ostrihaný pudlík a pomôžu chlapcovi nájsť tričko, „aby tu nechodil len tak, neoblečený.“

 Každý vtip alebo vtipný obrázok poteší, ale Počítání nie je v prvom rade o humore, ako napríklad It Might Be An Apple (recenzia tu), Špinuška (recenzia tu), Leonardo, kocúr z ulice (recenzia tu) alebo O krtkovi, ktorý chcel vedieť, kto sa mu vykakal na hlavu (recenzia tu). Na tejto knihe zaujmú v prvom rade výrazné ilustrácie a ešte výraznejšie farby. Žiadne jemné pastelové farby tu nenájdete, bielu len na malých plochách. Autorka spája kontrastné sýte farby v šialených kombináciách, a predsa celok pôsobí príjemne. Každá ilustrácia je, ako v komikse, zasadená do políčka. Ale na rozdiel od komiksov tu nie je príbeh, takže najmenšie deti si môžu knihu čítať vlastným tempom a smerom. Témy ilustrácií sa menia na každej dvojstrane, takže každé dieťa si tu nájde niečo, čo ho práve zaujíma. Jednotiacim prvkom knihy Počítání je, samozrejme, počítanie. Deti na každej strane počítajú zvieratká, rastliny, vešiaky a dopravné vozidlá.

Komu je kniha Počítání určená

Je to 14-stranové leporelo vhodné hlavne pre najmenšie deti od jedného do troch rokov alebo kým sa nenaučia počítať do desať.

Na tejto knihe vidieť, že je u nás doma veľmi obľúbená

Kniha Počítání vyšla v roku 2016 vo vydavateľstve Baobab. Má 14 strán a rozmer 190×260 mm.

Ak sa vám táto recenzia páčila, knihu si môžete kúpiť tu.

THAT’S MY HAT! (Anouck Boisrobert, Louis Rigaud) – recenzia

Ak dieťa nebavia knihy, asi ešte nenašlo tú správnu, povedal v rozhovore pre denník N John Boyne, autor Chlapca v pásikavom pyžame. Súhlasím na sto percent. Moje deti knižky milujú. Akoby aj nie, keď ich zásobujem takými lahôdkami ako That’s My Hat! Neviem si predstaviť dieťa, ktoré by táto originálna skladacia 3D kniha nezaujala.

That’s My Hat! je ďalšia netradičná kniha, ktorú v supermarkete nenájdete. Niežeby pop-up books alebo 3D knihy alebo pohľadnice donedávna neexistovali. Ale Anouck Boisrobert a Louis Rigaud využili tento „žáner“ na maximum. Formát knihy nie je nijako výnimočne veľký, ale keď knihu otvoríte, nechce sa vám veriť, koľko detailov dokázali vtesnať na jednu dvojstranu. Niektoré skladacie (3D) ilustrácie sú až architektonicky komplexné. A napriek tomu to nie sú technicky náročné „konštrukcie,“ aké majú tendenciu pokaziť sa, lebo majú problém zložiť sa do pôvodného tvaru. That’s My Hat! sme doma čítali už veľakrát, ale zatiaľ všetky skladačky fungujú stopercentne (nevydržalo len to, čo nasilu odtrhli detváky). Bez pomoci sa otvárajú i zatvárajú. A to s nimi štuplíkovské rúčky naozaj nenarábali s citom.

Geometrický minimalizmus

Ilustrácie minimalisticky redukované na geometrické tvary, brechtovský Verfremdungseffekt hneď na úvodnej strane (keď si chlapec sám nakreslí svoj klobúk) – a na prvý pohľad viete, že That’s My Hat! je fajnšmekrovinka. Ale netreba sa báť toho, že by ju deti neprijali alebo nepochopili. Všetky predmety ako automobily, stromy, zelenina a ovocie alebo oblečenie v obchode sú síce redukované na obdĺžniky, štvorce, trojuholníky, kruhy a polkruhy, ale postavy, vrátane tej hlavnej, opice, dostali výnimku a zachovali si jasne rozpoznateľné črty. Ľudia sú nakreslení pár jednoduchými karikatúrnymi ťahmi, vďaka čomu ilustrácie vyznievajú hravo, vtipne, živo, ľahko (spomínate si na Viktora Kubala?). Aspoň tie čiernobiele postavy medzi všetkými farebnými obdĺžnikmi a štvorcami rýchlejšie identifikujete.

Prečo treba hľadať opicu

A niekedy dá hľadanie opice s klobúkom naozaj trochu zabrať. Knižka sa musí natáčať do všetkých možných uhlov. Opica sa skrýva – kde inde – v zelovoci. A keď sa minú všetky banány, vydá sa do iných obchodov a knižnice. Pani knihovníčka poradí – opicu (monkey) treba hľadať pod písmenom M. Opica, samozrejme, skoro všade niečo vyvedie, na obrovskú radosť všetkých malých čitateľov – kazisvetov. Prečo vlastne treba hľadať tú opicu? Hľadá ju chlapec, ktorému odfúklo klobúk. Ten pristál na opičej hlave a na nej putuje celým mestom. Čo sa nakoniec stane s klobúkom sa nedozvieme. Hlavná vec je, že opica vyviazne živá. Vďaka Verfremdungseffektu, samozrejme 🙂 .

Komu je kniha That’s My Hat! určená

Každému dieťaťu, ktoré sa poteší skladacej „3D“ pohľadnici. Aj keď porovnávať túto knihu s pohľadnicami je ako porovnávať Rolls Royce s kolobežkami 🙂 .

Je na vás, či sa odvážite dať ju do rúk malému dieťaťu, ktoré by ju mohlo poškodiť. Opica, ktorá sa skrýva za všelijakými priečinkami a regálmi deti priam vyzýva, aby ich chytali, ťahali – a roztrhli. Ale za tých pár zlepených častí to podľa mňa stojí.

Ak vás odrádza angličtina – tých pár slov zvládnete aj s Googlom.

Megabonus

V dnešnej dobe ani detské knižky už nie sú len knižky a oplatí sa trochu pátrať po tom, čo sa s nimi dialo na internete. Tak som sa doklikala až sem, k úžasnej aplikácii, ktorá vznikla na základe tejto knihy. Aplikácia má názov Oh!, lebo kniha sa vo francúzskom origináli volá Oh! Mon chapeau. Je to vlastne hra s geometrickými tvarmi. Čo môže vzniknúť z červeného štvorca, žltého polkruhu alebo zeleného obdĺžnika? Čokoľvek. Stačí kliknúť, otočiť alebo zatriasť mobilom. Slovo magický veľmi často nepoužívam, zdá sa mi nafúkané, príliš pompézne, ale táto aplikácia je jednoducho magická. Stiahnuť sa dá zadarmo a potom doplatíte toľko, koľko uznáte za vhodné, 1 – 10€.

http://ludocube.fr/game/oh/

Ak ste ako ja a túto aplikáciu ste si hneď stiahli, tak vás už iste svrbia prsty, aby ste si podobné hry s geometrickými tvarmi vyskúšali aj vy s detvákmi. Presne na tom je založená táto úžasná úlohová knižka Sticker, Shape, Create od Therezy Rowe. O nej niekedy nabudúce.

 

Ja viem, príliš veľa videí na jeden článok, ale nemôžem nepridať ešte toto, Popville od rovnakých autorov ako That’s My Hat!

a toto, ABC3D od Marion Bataille.

Kto by nemiloval skladačkové 3D knihy!

Jazykové okienko

Pop-up books sa do slovenčiny prekladajú ako 3D knihy. V dnešnej dobe sa názov 3D skôr používa na technológie, ktoré pomocou okuliarov dokážu na dvojdimenzionálnej ploche simulovať tretiu dimenziu. Pre knihy typu That’s My Hat! by som navrhovala iný názov. Vyskakovacie alebo vystreľovacie knihy sa mi zdá príliš bojovný pojem. A čo tak skladačkové alebo skladacie knihy? Čo navrhujete vy?

 

Kniha That’s My Hat! vyšla v roku 2016 vo vydavateľstve Thames&Hudson Ltd. Má 24 strán a rozmer 222×281 mm.

Ak vás táto recenzia zaujala, knihu si môžete kúpiť s poštovným zadarmo tu. Knihu Under the Ocean od tých istých autorov si môžete kúpiť tu.

ŘEKA (Alessandro Sanna) – recenzia

Labyrint je jedným z troch – štyroch vydavateľstiev, ktoré na knižnom festivale Brak určite netreba obísť. Taká koncentrácia skvelých kníh nemá v našich končinách veľmi obdobu. Tento rok som pri labyrinťáckom stánku strávila asi hodinu a 100 eur. Jednou z kníh, ktoré mi vydavateľ odporučil, bola Řeka od talianskeho ilustrátora Alessandra Sannu.

odetskychknihach Sanna Reka

S češtinou si v tomto prípade naozaj netreba robiť starosti, v celej knihe je len päť krátkych odsekov – Jeseň, Zima, Jar, Leto a Doslov. Znie to lyricky a lyrické to aj je, žiadny vygradovaný príbeh, len záznam krátkych epizód životného cyklu rieky a obyvateľov jednej dediny na jej brehu. Ale táto kniha nie je o príbehu, je o výtvarnom zachytení fantazijných prírodných scén. A jej výtvarná sila vyráža dych. Každý jeden zo stoviek obrázkov je nádherný, ktorýkoľvek z nich by ste si dali zarámovať nad posteľ. Na prvých troch stranách a jedenástich obrázkoch sa nedeje vôbec nič, len prší. A to pršať ešte len začína. A bude pršať a pršať. Napriek tomu budete tým dažďom fascinovaný. No jasné, ako inak namaľovať snové výjavy rieky a daždivého počasia ako rozpitým akvarelom v zemitých farbách (len v poslednej kapitole Leto sa objavujú trochu živšie farby)! Toto spojenie námetu rieky, hmly, dažďa a akvarelu je také vydarené a samozrejmé, až obrazy ožívajú. Všetku tú vodu a hmlu cítite až v kostiach. Geniálne.

Nikdy nepodceňuj vkus dieťaťa

Nebola som si istá, či je táto kniha úplne vhodná pre našu predškoláčku. Úprimne, túto nádhernú knihu som si kúpila skôr pre seba a dúfala, že ju zaujme aspoň v neskoršom veku. Ako dlho sa ledva 5-ročné dieťa vydrží pozerať na 112 strán neuveriteľne monotónnych panoramatických obrázkov v neuveriteľne monotónnych farbách? Úplne do konca! Nikdy nepodceňuj vkus dieťaťa, hovorím si x-tý raz. A práve vďaka tej monotónnosti ubieha „dej“ veľmi rýchlo. Na štyroch stranách len prší, na ďalších dvoch sa len stmieva a dieťa prevracia stránky šialenou rýchlosťou, zaujaté tým, čo sa bude diať ďalej. Zo všetkého najviac mi táto kniha pripomína film alebo akýsi zoetrop rozkreslený na stranách. Takto nejako, metódou kresleného scenára, vraj postupoval František Vláčil, keď tvoril film Marketa Lazarová.

Čo ešte zaujalo našu predškoláčku na tejto knihe? Sloboda a pocit, že knihu si číta skutočne sama (aj keď sme ju čítali spolu). Žiadne direktívne texty, ktoré nepripustia odchýlky. Sama si interpretovala, čo sa na obrázkoch deje. Mierne dezinterpretácie sú povolené, veď toto nie je príbeh, ktorý jasne vedie od bodu A do bodu B. Dcéra si sama určovala tempo obracania stránok. To stúpalo a klesalo s počtom miniatúrnych zvieratiek, ktoré sa ukrývajú v riečnom biotope. Číry luxus čítania lyrických kníh. Kniha do extrému oslobodená od textu.

Príjemne ma prekvapilo, ako 5-ročná dcéra prijala túto knihu. Ešte väčší šok bol, ako sa kniha zapáčila štuplíkovi (2 a pol roka). Často mi ju nosí so slovami Čítajme si. A nie je to tým, že by si v našej domácej knižnici nemala z čoho vyberať 🙂 .

Komu je kniha Řeka od Alessandra Sannu určená

Tak ako ročné obdobia sa v knihe striedajú aj motívy samoty a davu, smútku a zábavy, spolužitia s prírodou a civilizácie. To všetko robí z tejto knihy absolútny skvost vhodný ako darček pre malé i väčšie dieťa aj výtvarne založeného dospelého.

Bonus

Hneď po prvom čítaní sme museli vytiahnuť štetce a farby. Ako inak, vodové. A dcéra nebola jediná, koho svrbeli prsty, aby sa pustil do maľovania 🙂 .

 

Kniha Řeka od Alessandra Sannu vyšla v roku 2015 vo vydavateľstve Labyrint. Má 112 strán a rozmer 207×280 mm.

Ak vás táto recenzia zaujala, knihu si môžete kúpiť tu.

VTÁKY NAŠICH LESOV (Andrea Pinnington, Caz Buckingham) – recenzia

Nebola som veľmi nadšená, keď sa dedko po návšteve prírodovedného múzea nechal detvákmi zlákať na nákup plyšovej sýkorky v múzejnom obchode. Ďalší plyšák, čo ich bude baviť 5 minút. Navyše, 10 eur za naozaj škaredú malú hračku, podľa ktorej by ste živú sýkorku nespoznali ani náhodou, sa mi zdalo priveľa. Absolútny omyl. Sýkorka totiž vydávala veľmi hlasné a realistické zvuky. Takže malý vtáčik sa na dlhý čas stal najobľúbenejšou hračkou: so sýkorkou sa hralo, jedlo, strašilo rodinných príslušníkov aj holubov, pozeralo na rozprávky, zaspávalo; podľa sýkorkinho spevu sme vedeli, kedy sa detváky zobudili. Sýkorku sme tiež púšťali živej sýkorke, čo si urobila hniezdo na našom dome. Až kým sa nevybili baterky, bez možnosti výmeny, z čoho bolo potomstvo veľmi zarmútené. Takže keď som natrafila na knihu Vtáky našich lesov, neváhala som ani chvíľu.

Celá rodina sa vzdeláva

A knižka vydávajúca zvuky vybraných vtákov mala okamžite obrovský úspech. Celé dni v našom byte niečo neustále čvirikalo. Knihu som používala ako lokalizátor detí. Hrali sme sa kvízy (uhádni, ktorý vtáčik vydáva tento zvuk), napodobňovali sme vtáčiky – je to zábava na dlhé hodiny.

Najprv som sa dosť obávala toho, že ide o prekladovú knihu. Žijú v našich lesoch rovnaké vtáky ako v britských? Našťastie, keď som si pustila zvuky z knižky, takmer všetky zneli veľmi povedome. Nie som žiadny ornitológ, takže som to overovala na internete. Všetky z dvanástich druhov, mlynárka dlhochvostá, ďateľ veľký, kukučka obyčajná, brhlík obyčajný, kolibiarik spevavý, králik zlatohlavý, myšiak hôrny, sojka obyčajná, holub hrivnák, sýkorka uhliarka, bažant obyčajný a sova obyčajná, žijú na Slovensku a sú tu hojne rozšírené.

Každému z týchto vtákov je venovaná jedna dvojstrana a na nej jedna veľká ostrá fotka, ďalej fotka jeho prirodzeného prostredia a potravy. Text okrem zaujímavostí opisuje základné fakty ako výskyt, zloženie potravy, hniezdenie, vzhľad a počet vajec, rozlíšenie samčekov a samičiek a veľkosť.

Komu je kniha Vtáky našich lesov určená

Vydavateľ uvádza, že kniha je vhodná pre deti od 4 rokov, ale je to len kvôli tomu, že obsahuje gombíkové batérie. Tie sú ukryté pod tvrdým plastom, takže na vlastné riziko ju môžete pokojne kúpiť aj oveľa mladším deťom. Nášho štuplíka text ešte veľmi nezaujal, ale zapínanie/vypínanie čohokoľvek elektronického je najobľúbenejšia činnosť.

Horná hranica pre túto knihu neexistuje. Každý, kto sa aspoň trochu zaujíma o prírodu, sa rád naučí spoznávať nové zvuky lesa. Okrem leporelovej formy nič nenaznačuje, že ide o knihu pre deti. Knižka Vtáky našich lesov nie je odfláknutá, ako detské knihy často bývajú. Grafická stránka je profesionálne urobená; obrázky sú kvalitné, ostré; zvuky sú zreteľné, čisté a dostatočne hlasné. Dokonca prekladateľ spolupracoval s odborníčkou, takže na informácie v popisoch sa môžete spoľahnúť. Obsahujú aj latinské pomenovanie, takže vydavateľstvo určite rátalo aj so staršími čitateľmi. Jediné, čo ma veľmi mrzí, je, že táto kniha zatiaľ nemá pokračovanie. Je ešte toľko veľa vtáčikov, ktoré by som chcela vedieť spoznať podľa hlasu (pinka, slávik, belorítka, bocian, lastovička… ). Ak by táto kniha obsahovala aspoň trojnásobné množstvo zvukov, určite by mala masívny úspech aj u dospelých.

Bonus

Tvrdenie z obálky knihy, že žiadna prechádzka lesom už nebude taká, ako predtým, určite nie je nadnesené. A ja dodám, že výstražné škriekanie sojky v lese už nikdy nebude také strašidelné.

 

Kniha Vtáky našich lesov vyšla v roku 2017 vo vydavateľstve Edika. Má 24 strán a rozmer 276×216 mm.

Ak vás táto recenzia zaujala, knihu si môžete kúpiť tu.

IT MIGHT BE AN APPLE (Shinsuke Yoshitake) – recenzia

Ak vás angličtinu neučil práve Ján Ámos Džínový, dajte tejto knihe šancu. Anglického textu je tam aj tak minimum.

Kto chodieva na výstavu BIB, vie, že japonské detské knižky sú vždy tak trochu iné. A táto je absolútny originál. Vyzerá ako komiks, ale žiadny príbeh tam nie je. Ilustrácie sú skvelé, pekné a metaforicky žlto-červeno-oranžovo-jabĺčkovofarebné, ale táto kniha nie je o posúvaní umeleckých hraníc. Táto kniha je výbuch číro-čistej detskej fantázie a bohapustej zábavy. Detský humor najdetskejší a najhumorovatejší. Na dahlovky nedám dopustiť („roztrhám ťa na šklbance, rozšklbem ťa na trhance“), ale ani najvtipnejší príbeh sa nedá čítať donekonečna. Zato k jabĺčku sa moje detváky niekoľko týždňov šťastne vracali každý deň a niekoľko ďalších mesiacov si jabĺčko udržalo pozíciu najobľúbenejšej knihy.

Humor vyplýva z metaforizácie jabĺčka. Malý chlapec príde zo školy domov a na stole nájde jablko. Alebo je to niečo, čo len vyzerá ako jablko? Mohla by to byť šupka, pod ktorou nič nie je. Mohla by to byť červená ryba skrútená do tvaru jablka. Možno je to komplexný stroj s kopou zložitých mechanizmov. A možno na ňom žijú miniatúrni jabĺčkoví panáčikovia. Ďalšie výplody Yoshitakeovej fantázie gradujú až do sci-fi. Takýto humor sa môže dospelým zdať absurdný a detinský, ale detskému vkusu zodpovedá úplne presne. Ale nebojte sa, ani vy sa nebudete nudiť. Pri pohľade na šťastné a veselé dieťa určite nie.

Jabĺčko sa hnevá

Táto kniha by bola vtipná, aj keby ju čítal Peter Marcin, ale je to jedna z tých kníh, kde mierne divadelné nasadenie rodiča príde vhod. Toto jabĺčko sa totiž chichoce, trasie, hnevá, mení tvar, vydáva všelijaké zvuky a vystrája všelijaké kúsky. Keď ho roztočíte, zatočí sa mu hlava. To sa nedá neokoreniť nejakým gestom, citoslovcom alebo vtipným zvukom vlastnej výroby. Najväčší úspech u mojich detvákov malo šteklenie jabĺčka. A prasknutie jabĺčka – balónika. A „periodická sústava“ jabĺčok. Ak prečítate menoslov jabĺčok v správnom rytme, úspech je zaručený.

Spoiler: nakoniec chlapca premôže hlad a začne opatrne skúmať, či to predsa len nie je obyčajné jablko. Hlavne opatrne, jablko by predsa mohlo odporne chutiť, vyfučať ako balónik, mohol by si na ňom vylomiť zub, mohol by sa po prvom zahryznutí premeniť na obra… ale nakoniec všetko dobre dopadne.

Komu je kniha It Might Be An Apple určená

Je to škôlkársky humor, na ktorý sa chytajú trojročné deti aj mladší školáci. Viem si predstaviť, že táto kniha zaujme aj zarytého odmietača kníh, pretože je omnoho omnoho zábavnejšia ako bežné knižky pre deti. Dá (ale nemusí) sa prečítať na jeden šup. Keďže nemá príbeh, nemusí sa čítať lineárne.

Bonus: filozofický presah. Ale ten si popri toľkej zábave nebude nikto všímať 🙂 .

 

Kniha vyšla 1. apríla 2016  🙂 vo vydavateľstve Thames&Hudson. Má 32 strán a rozmer 212×263 mm.

Ak vás táto recenzia zaujala, knihu It Might Be An Apple si môžete kúpiť tu.

TAJOMNÁ PRÍRODA – HĽADAJ, NÁJDI, SPOČÍTAJ! (Agnese Baruzzi) – recenzia

Ďalšia krásna úlohová knižka, ktorú po vyplnení nevyhodíte

Konečne na našom trhu vychádzajú úlohové knižky, ktoré zúfalo nepripomínajú učebnicu z komunistických čias. Už len listovať v Tajomnej prírode je zážitok. Presne takto si predstavujem ideálnu úlohovú knižku: krásne farebnú (každá dvojstrana je inak farebne ladená a vždy je to nádherná kombinácia farieb), moderne nakreslenú (na rozdiel od príšerne amatérskych ilustrácií väčšiny úlohových knižiek na našom trhu), o zvieratkách (univerzálny detský námet) a s veeeľkým množstvom detailov, až deti nevedia, kam skôr pozrieť. A na takýto formát (26x37cm!) sa tých detailov zmestí neúrekom. Zdá sa, že Slovart v poslednej dobe stavil na megaformátové knižky (Včely, Veľká kniha o malých tvoroch, Mapy, Pod zemou/Pod vodou). A je to dobrý ťah. Aspoň moje deti sú takýmito obrími knihami fascinované.

Spočítať, sčítať, spísať

Na 56 stranách knihy Tajomná príroda (posledných pár strán sú riešenia) sú zvieratá, ktoré treba spočítať. Ak sa vaše dieťa práve naučilo počítať, je to pravdepodobne teraz jeho najobľúbenejšia činnosť. Pri väčšine spočítavačiek tu postačí, ak vie napočítať do 20 – 30, len výnimočne napočíta viac exemplárov z jednotlivých druhov. Precvičí si aj písanie čísiel, lebo všetko treba zapisovať do okienok „za okrajom.“ Nakoniec treba všetky druhy zvierat na každej dvojstrane sčítať (súčet je väčšinou okolo 100), takže na kompletné vypracovanie úloh bude treba malého matematikára. Prípadne si môžete precvičiť mozgové závity aj vy 🙂 .

Komu je Tajomná príroda určená

Pre dvojročných drobcov je to obrázková knižka spúšťajúca príval otázok A čo je toto?; pre štvor- a päťročné alebo šikovné trojročné deti je to knižka na precvičenie počítania a písania čísiel a pre malých školákov sú to matematické cvičenia. Ak máte doma kombináciu týchto vekov, tak ju využijete naplno. Ešteže sa všetky hlavičky za takúto veľkú knihu zmestia :). Našťastie vydavateľstvo počítalo s tým, že toto nie je jednorazová úlohová knižka a dalo jej tvrdú väzbu, takže vám vydrží aj niekoľko rokov.

Kniha Tajomná príroda – Hľadaj, nájdi, spočítaj od Agnese Baruzzi vyšla v roku 2017 vo vydavateľstve Slovart. Má 56 strán a rozmer 265×370 mm.

Ak vás zaujala táto recenzia, knihu si môžete kúpiť tu.

Kniha má aj rovnako krásnu dvojičku, Tajomné bludiská, od tej istej autorky.

 

MONTESSORI AKTIVITY PRE DETI 4/7 ROKOV Zošit na obohacovanie slovnej zásoby, objavovanie prírody aj sveta (Eve Herrmann, Roberta Rocchi) – recenzia

Po prelistovaní tejto knihy budete mať chuť prihlásiť svoje dieťa do Montessori škôlky/školy. Keby som pracovala v škôlke, určite by som ju hojne využívala. Aj našu predškoláčku, ktorá má doma vyše 20 úlohových kníh, tieto nezvyčajné úlohy veľmi zaujali. Montessori aktivity pre deti je skvelá kniha a vôbec nepotrebuje hlúpy marketingový ťah („s možnosťou gumovania“) na obale. Preto som si kúpila rovno dva kusy. A potom sme ju dostali aj ako darček 🙂

Montessori pedagogika pomáha dieťaťu pochopiť svet okolo neho i abstraktné pojmy

Montessori aktivity pre deti je úplne iná ako bežné úlohové knižky. Nie je to ten typ knihy, ktorý dáte dieťaťu do ruky vtedy, keď potrebujete od neho na chvíľu pokoj. Pri väčšine úloh potrebuje asistenciu dospelého – pri krájaní jablka, pomenovaní jeho častí, pestovaní semienok, vytváraní ostrova z hliny a vody, pečení koláča, prikrmovaní vtákov v zime.

Nie sú tu žiadne bludiská, žiadne cestičky, žiadne spočítavačky. Toto je celkom iný typ úloh. Neprecvičuje sa tu postreh ani jemná motorika, ale skôr premýšľanie o prírode, o svete, o čase. A všetko je zasadené do kontextu, ako požaduje Montessori pedagogika. Ďalším veľkým plusom Montessori prístupu sú jasné schémy (životný cyklus lienky, životný cyklus stromu, časti dňa). Na týchto postupoch sú založené aktivity, ktoré deťom pomôžu pochopiť aj také abstraktné pojmy ako čas (je zvláštne, že predškolák, ktorý má v niektorých oblastiach vedomosti na úrovni stredoškolského učiva, nerozumie základným pojmom označujúcim čas).

Ako dieťaťu vysvetliť rozdiel medzi včera, dnes a zajtra

Tu je príklad jednej takej aktivity: na chladničku treba pripnúť tri stĺpce s názvami VČERA, DNES, ZAJTRA. Do každého stĺpca treba napísať alebo nakresliť zoznam najvýznamnejších aktivít toho dňa. Každý deň treba tieto kolónky „aktualizovať“ – presunúť aktivity z DNES do VČERA, zo ZAJTRA do DNES a do ZAJTRA doplniť nové.

Táto aktivita ma potešila asi najviac, pretože práve pri vysvetľovaní rozdielu medzi včera a dnes som sa mimoriadne zapotila. Ďalší príklad vizualizácie abstraktných pojmov: aby dieťa pochopilo, o koľko starší sú od neho ostatní členovia rodiny, vystrihnite pre každého člena rodiny z priloženého štvorčekového papiera pásik, ktorý bude mať toľko štvorčekov, koľko má tento člen rodiny rokov. Naša dcéra bola ohúrená, že jej pásik bol oveľa kratší ako pásiky dospelákov. A to sme sa ani nedostali po prababku.

Ďalšia aktivita, ktorú som veľmi ocenila, bolo vystrihovanie a vyfarbovanie svetadielov. Tie sa potom nalepili na mapu sveta. Do týchto svetadielov sa nakoniec nalepovali zvieratá podľa toho, na akom kontinente žijú.

Sú tu aj hravejšie typy úloh: klasické pexeso alebo priraďovačky. Priraďujú sa napríklad rozkrojené polovice ovocia k nerozkrojenému ovociu, stopy zvierat k príslušným zvieratám alebo zvieratá k ich obydliam (stajňa, more, močiar, …). Je tu tiež veľa vystrihovania a lepenia. V knihe je aj niekoľko samolepiek, ale väčšinou slúžia len na označenie výstrižkov.

Pedagogicky prepracovaná kniha

Kniha má 184 strán, ale stránky nie sú preplnené do posledného centimetra štvorcového. Sú naopak veľmi veľkoryso rozvrhnuté. Na jednej strane alebo dvojstrane je vždy len jedna úloha. Aj v tomto sa Montessori aktivity pre deti líšia od bežných úlohových kníh. Je to zámer. Dieťa pri plnení úloh nič neruší, neodvádza jeho pozornosť a môže postupovať vlastným tempom, presne podľa Montessori pedagogiky. Mnoho aktivít je založených na pozorovaní okolia. Dieťa má napríklad rozobrať vtáčie hniezdo (iba od septembra do decembra, vtedy sú hniezda prázdne), doniesť si z prírody popadané listy a všelijaké iné predmety. Po pedagogickej stránke je táto jedinečná kniha domyslená naozaj do detailov.

Ak sa pozastavíte nad tým, prečo je streda označená ako voľný deň, je to preto, lebo knižka je preklad z francúzskeho originálu (áno, naozaj tam majú deti v stredu voľno). Našťastie zobrazené rastliny a zvieratá poznajú aj slovenské deti.

Recenziu ďalšej úlohovej knihy z tejto série, Môj zošit Montessori, si môžete prečítať tu.

 

Kniha Montessori aktivity pre deti vyšla v roku 2016 vo vydavateľstve Svojtka&Co. Má 184 strán + 2 strany nálepiek a rozmer 230×270 mm.

Ak vás táto recenzia zaujala, knihu si môžete kúpiť tu.