HRAVÉ ÚLOHY/HRAVÉ ÚKOLY RADANY PŘENOSILOVEJ – recenzia

Keď vidím, aké úlohové knižky používajú moje deti v škôlke, je mi do plaču. Lacné, so zúfalo amatérskymi ilustráciami a úlohami bez nápadu, ale v súlade s predpísanými normami. Hrozím sa toho, že ak to takto vyzerá aj s učebnicami, škola v mojich zvedavých deťoch veľmi rýchlo vybuduje nechuť k vzdelávaniu. A pravdupovediac, celý segment úlohových kníh na našom trhu je dosť katastrofa. Keďže u nás doma takéto zošity spotrebúvame na kilá, mimoriadne sa vždy potešíme každej lastovičke ohlasujúcej zmenu. Našťastie, prilieta ich čoraz viac.

Baruzzi, Nerádová a iné lastovičky

Onedlho vychádza Bratislava. Hľadaj a nájdi s ilustráciami Márie Nerádovej. Koncom minulého roka veľký rozruch spôsobila nádherná Neviditelná Mumo (recenzia tu). Do tretice search&findovka, ktorá stojí za to: česká Kniha džungle džunglovaté. Aj Slovart zdvihol latku mimoriadne vysoko s originálnymi úlohami Ako maliari vidia svet. Krásne sú aj série od Agnese Baruzzi, Tajomná príroda. Hľadaj, nájdi, spočítaj! (recenzia tu), Tajomné bludiská. Hľadaj, nájdi, spočítaj! a Montessori zošity Moja prvá kniha farieb, Moja prvá kniha tvarov, Moja prvá kniha čísel. Montessori séria od Svojtky zaujme netradičnými aktivitami (recenzie tu a tu).

Radana Přenosilová bola jedna z prvých, ktorí do tohto segmentu vniesli kvalitu. Jej ilustrácie sú nádherné, neviem sa prinútiť vyhodiť už vyplnené zošity. V knižkách pre najmenšie deti ilustrátorka používa len jemnulinké pastelové farby a ich kombinácie vyzerajú sladučko ako jedno veľké lízatko. Oblými tvarmi mi pripomenula Marianne Dubuc (recenzia tu) a dosiahla nimi to isté – z jej obrazov sála pokoj, bezpečie, harmónia, šťastie. Že to nie je celkom reálny svet, to dvoj- trojročným deťom ešte nemusíme vešať na nos 🙂 .

Radana Přenosilová vie nielen krásne kresliť, ale aj rozmýšľať. Klasické úlohy typu cestičky, bludiská, hľadanie párov alebo odlišností sa často snaží niečím ozvláštniť. Popri známych aktivitách s priraďovaním tieňov je tu aj zaujímavejšia verzia – dieťa má určiť, ktorá hračka sa skrýva v ktorom darčeku (líšia sa veľkosťou a tvarom). Neviem, či sa autorka inšpirovala Montessori školou, ale používa niektoré postupy tejto pedagogiky. Jej ilustrácie „dýchajú“ – preplnené strany by jej ako výtvarníčke boli proti srsti. Klasické úlohy sa snaží zasadiť do situácie, v ktorej dávajú zmysel. Napríklad ponožky, ktoré treba roztriediť do párov, sa opraté sušia na šnúre. Dieťa má pomôcť nevidiacemu pánovi s bielou paličkou nájsť správnu cestu. Aj takéto drobnosti zvyšujú motiváciu dieťaťa. Tie moje boli také motivované, že všetky úlohy vyplnili asi za týždeň.

Vo vydavateľstve Axióma vyšla celá séria Hravé úlohy/Hravé úkoly od tejto autorky, z toho niektoré aj po slovensky. My máme doma dva diely: slovenskú verziu tejto knihy a túto.

Komu sú Hravé úlohy/Hravé úkoly určené

Neviem si predstaviť lepší darček pre deti, ktoré začínajú s úlohami. Väčšinu aktivít zvládnu aj dvojroční drobci, najmä ak sa im rodičia aspoň trochu venujú. Zostaviť úlohy pre túto vekovú kategóriu musia byť galeje a na trhu je minimum autorov, ktorí sa o to pokúšajú. Ale Radana Přenosilová si poradila výborne. My sme Hravé úlohy kúpili v čase, keď naša teraz už predškoláčka začínala kresliť. Hoci panáčikov už zvládala, dlho si odmietala priznať, že by vedela nakresliť aj niečo iné. Akékoľvek inštrukcie (najprv načrtni kruh, potom zobák a oči, nakoniec nohy) boli zbytočné. Zlom prišiel až s touto knihou. V jednej aktivite treba obkresliť jemne naznačenú siluetu vtáčika a zajačika. Zvládla to a odvtedy s veľkou hrdosťou maľovala vtáčikov všade. Ďakujem, Radana.

Máte tieto zošity doma? Ako sa vám páčili? Alebo máte nejaké otázky? Napíšte mi komentár.


Knižky Radany Přenosilovej vychádzajú vo vydavateľstve Axióma v češtine aj slovenčine. Kúpiť si ich môžete v slovenskom Martinuse tu alebo v českom Martinuse tu.

Fotografie uverejňujem so súhlasom vydavateľstva.

PRÁZDNINY S OSKAREM (Eva Maceková) – recenzia

Kniha 12 hodin s Oskarem bola pred pár rokmi môj prvý úlovok z knižného festivalu BRaK. Koncept výjavov z bežného života (raňajky, stretnutie so susedom na schodoch, prechádzka po panelákovom sídlisku, cesta autobusom, nakupovanie školských potrieb) prerušovaných občasnými úlohami (nájsť pár ku každej ponožke v Oskarovej rozhádzanej izbe) bol taký nezvyčajný, že som sa bála, ako ho prijme naše vtedy jediné dieťa. Zbytočne. Knižka sa hneď stala najobľúbenejšou a dlhé týždne sme si ju čítali každý deň. Preto keď tento rok vyšlo pokračovanie, neváhala som ani chvíľu. Oskar je stále ten istý, a predsa sa zmenil – vyrástol, dospel v tvári, schopnostiach i záujmoch.

Je mimoriadne nezvyčajné, keď sa na obálku knihy dostane iba meno ilustrátorky (Eva Maceková), a spisovateľkine (Tereza Horváthová) nie. Vypovedá to o pomere slovná verzus obrazová časť. Táto kniha je jednoznačne určená pre ľudí, ktorí si dokážu vychutnať kvalitné ilustrácie. 12 hodin s Oskarem dokonca získala veľmi prestížne ocenenie na knižnom festivale v Bologni. Okrem toho aj titul Nejkrásnější česká kniha roku 2012. Škoda, že táto talentovaná slovenská ilustrátorka vydáva knihy v zahraničí (okrem českého Baobabu Oskara vydalo aj veľké francúzske vydavateľstvo Seuil, holandské Boycott, španielske mtm Editores SL), ale na Slovensku nie.

Punk + horor + Mickey Mouse

Eva Maceková má k detským motívom blízko. V celej jej tvorbe sa opakujú bucľaté detské tváričky, zajačiky, mickey mousovia, hojdacie koníky, ale do detskej izby by ste si jej obrazy určite nedali. Sú to vtipné, ale poriadne temné, hororové pankáčske veci 🙂 . Na pankáčku je však autorka nesmierne empatická. Je neuveriteľné, ako dokázala pri tvorbe detských kníh skrotnúť a vcítiť sa do detského vnímania sveta. Porozumela mu tak skvele, že až kým som nezačala na internete pátrať, kto je autorkou tejto knihy, bola som presvedčená, že ju musela nakresliť nejaká žena na materskej. S temnými pankáčskymi obrazmi má Oskarov mierumilovný idylický svet spoločné len divoké farebné kombinácie.

Podobne ako v predchádzajúcej knihe, ani v pokračovaní Prázdniny s Oskarem nie je text určujúci, len pomáha dotvoriť jednoduchú dejovú líniu: prvák Oskar strávi posledný deň v škole, poslednýkrát zájde do vyprázdneného mesta, pobalí sa a odcestuje s dedkom na dedinu. Tam ho čakajú klasické prázdniny na vidieku – so stanovačkou, opekačkou, lovením rýb, zbieraním húb, kúpaním v jazere, varením marmelády.

Komiksová omaľovanka

Nie je tu žiadna zápletka ani následné rozuzlenie, dej plynie pokojne, bez dramatických výkyvov, ako letný potok. V celej knihe sú len dva mierne dramatizujúce momenty – keď Oskar s dedkom takmer nestihnú vlak a keď Oskarov záletný kocúr so sympatickou mačacou slečnou zachránia jeden druhého pred kriminálnou mačacou bandou. Tieto „akčné“ digresie sú odlíšené aj vizuálne, aby bolo jasné, že sú to len výnimky z pokojného až ospalého letného tempa. Majú formu bielo-modrého komiksu s niekoľkými prázdnymi políčkami, ktoré si má vyplniť čitateľ sám. Zvyšné okienka moje deti pochopili ako omaľovanku – kontrast s mimoriadne farebným zvyškom knihy bol naozaj veľký.

Podobne ako v Dite od Jany Bodnárovej (recenzia tu), aj tu je vyhýbanie sa dobrodružstvu zámerné. Záznam množstva na prvý pohľad nepodstatných detailov (presný názov dedkovej dediny, tabuľa s odchodmi vlakov na stanici, koľko zvierat videl Oskar cestou vlakom, zoznam krajín, ktoré precestovala babička, pohľadnice, ktoré odtiaľ poslala aj s dátumami) dáva knihe autentický ráz, akoby to bola rodinná kronika jedného leta. A Oskarova rodina, až na mimoriadne akčnú babičku, je ako každá iná. Preto sa v tejto knihe spozná každé dieťa.

Ako používať túto knihu?

Ak by ste v nej hľadali len príbeh, prebehnete ju za pár minút a už sa k nej nevrátite. Ale ak vás aspoň trochu oslovia veľké ilustrácie, určite vás inšpirujú k nejakému rozhovoru alebo aktivite. Mojim deťom napríklad pri pasáži o stanovačke okamžite skrsol v hlave nápad postaviť si stan. A o dva dni sme v ňom aj úspešne prenocovali.

Prázdniny s Oskarem tiež odporúčam použiť rovnako ako vlastný fotoalbum letných zážitkov. Tým, že dej knihy sa tak vlečie, aspoň nikam neutečie, keď prerušíte čítanie a budete si sami rozprávať o vlastnej opekačke, hubovej praženici alebo ceste vlakom. Pri čítaní tejto knihy bez príbehu si uvedomíte, že deti neženie dopredu snaha zistiť, „ako sa to skončí.“ Zrazu je čas na každú otázku, na každú myšlienku.

Je tu niekoľko úloh typu Skúste povedať, čo si Oskar zbalil na stanovačku, čo potrebuje na opekačku, z akých surovín sa vyrába zmrzlina a podobné. Odpovede sú naznačené v ilustráciách. Tie sa dajú využiť aj tak, že necháte deti pozerať sa na obrázky povedzme jednu minútu a potom knihu zatvoríte a vyzvete ich, aby vymenovali všetky predmety z danej stránky, na ktoré si spomenú. Určite si vymyslíte aj nejaké vhodné slovné hry. Ak sa vaše dieťa práve učí písať, môže napríklad pod každý predmet napísať jeho názov. Kniha Prázdniny s Oskarem vám dá maximálnu slobodu, ako s ňou narábať.

Má aj jasný edukačný rozmer. Predstavujú sa tu poľnohospodárske práce, lesné, vodné i domáce zvieratá, ich potrava, vzťah k ľuďom, aj zvuky, ktoré vydávajú. Veľmi sa mi páčilo, že autorky deti nepodceňujú a odpovede na niektoré minikvízy dali poriadne zabrať aj mne. Na Youtube sme si museli pozrieť, aký zvuk vydáva líška a netopier. Gúglili sme aj muchotrávku červenkastú (amanita rubescens, muchomůrka růžovka), z ktorej si Oskarov dedko varil praženicu (naozaj je jedlá).

Vidieť, že Oskar vyrástol a rieši už celkom iné veci ako v prvej knihe. Mám tak pocit, akoby rástol spolu s našou predškoláčkou a veľmi sa poteším, ak ju v budúcnosti bude sprevádzať aj ďalšou knihou, v ktorej zase o niečo podrastie a zmúdrie.

Komu je kniha Prázdniny s Oskarem určená

Čitateľ si sám určuje, ako bude s knihou pracovať, preto si ju každé dieťa v kategórii 3 – 8 rokov môže prispôsobiť svojim záujmom a schopnostiam.

Bonus

Prečítajte si rozhovor s Evou Macekovou (tu alebo tu) a pozrite si jej blog, možno sa doklikáte k zaujímavým módnym kúskom 🙂 .

Máte doma knihy Evy Macekovej? Páčili sa vám? Alebo máte nejaké otázky? Napíšte mi komentár.


Kniha Prázdniny s Oskarem vyšla v roku 2018 vo vydavateľstve Baobab. Má strán 64 a rozmer 230×330 mm. Ak vás táto recenzia zaujala, môžete si ju kúpiť tu.

Prvý diel, 12 hodin s Oskarem, vyšiel v roku 2012. Má 48 strán a rozmer 240×330 mm. Môžete si ho kúpiť tu.

Ešte linky na český Martinus: tu si kúpite Prázdniny s Oskarem, tu 12 hodin s Oskarem.

Fotografie uverejňujem so súhlasom vydavateľstva.

MÔJ BLÁZNIVÝ OBRÁZKOVÝ SVET / CELÝ SVĚT V OBRÁZCÍCH (Tom Schamp) – recenzia

Je to úlohová knižka, aj nie je. Oficiálne je tu len jedna malá úloha – na každej dvojstrane treba hľadať slona. A väčšinou sa tam nájdu aj papagáje, nákupovchtivé plameniaky, žirafa Ži Rafa, profesor Líška, Doktor Krt, krokodíl, nosorožec a pes v argentínskych futbalových dresoch, kocúrik Oto a jeho rodinka a kopec ďalších bizarných postavičiek. Mohla by to teda byť kniha aktivít typu search&find, ako napríklad megaúspešná Neviditelná Mumo (recenzia tu), keby sa autorovi nelenilo umiestniť na každú dvojstranu všetky tieto postavy. Lenže Belgičan Tom Schamp očividne nemá rád žiadne obmedzenia a slobodu dopraje aj čitateľom. A tak si deti môžu nerušene a nespútane blúdiť po stránkach celé hodiny. Schampov bláznivý svet ich zaručene pohltí. A rodičov pravdepodobne tiež.

Street art alebo WC art

Ak by deti písali knihu, možno by vyzerala podobne. Je to čudesná zmes obrázkov, informácií (Slon nikdy nezabúda, slony žijú v stádach; odkedy dokedy trvajú ročné obdobia), kreslených vtipov s textom i bez (klavíroslon; pelikány, ktoré v zobákoch držia kabelky, takže vyzerajú ako symbol $), vtipných slovných hračiek, nezmyselných rýmovačiek (pánko, pánko, dobré ránko) i nápisov vo všetkých možných jazykoch, hlavne v angličtine, ale aj vo francúzštine, nemčine, taliančine a iných. Našla som tu aj výraznú žltú hviezdu s nápisom NEW, aké bývajú na šampónoch.

Binderfresh

Odkedy som túto knihu otvorila, neviem sa zbaviť myšlienky, že mi pripomína popísanú školskú lavicu na ZŠ alebo steny školského WC. Spontánny zápis všetkého, čo autora napadne, bez akejkoľvek autocenzúry, bez zamýšľania nad hodnotou či zmyslom. Trochu to pripomína postupy surrealistickej literatúry ako automatický zápis. Odkaz na tínedžerské zábavky je celkom zámerný – aj písmo je ako z učebnice, naivné a vyumelkované srdiečkami, okrasnými čiarami a špirálami. Je takáto uletená školácka kreativita hodná detskej knihy? Určite áno. Pamätám si dokonca na výstavu Binderfresh Erika Bindera a Viktora Freša v bratislavskom Dome umenia, ktorá bola presne o tom istom.

Keď máte ADHD, nechoďte do Las Vegas

Čo ešte mi pripomenula táto kniha? Filmové scény z vysvieteného Las Vegas. Neprehľadný a oči drásajúci zhluk farieb, blikajúcich reklamných nápisov, smeroviek; nechýba ani ikonický Mickey Mouse. Každý jeden centimeter štvorcový si pýta pozornosť. Môj bláznivý obrázkový svet / Celý svět v obrázcích od Toma Schampa by pokojne mohol slúžiť ako učebnica psychológie na pochopenie toho, ako svet vnímajú ľudia s ADHD. V ťažkej forme 🙂 . Dospelých z takéhoto chaotického čítania určite rozbolí hlava, ale pre deti je to veľká zábava.

Napriek všetkému je tento chaos organizovaný. Každá dvojstrana zobrazuje inú tému: ročné obdobia, Vianoce, dopravné prostriedky, škola, stavebné práce, mesto, záhrada, dezerty, hudba, výtvarné umenie, vtáky, vodné živočíchy, nakupovanie, stolovanie, šaty, spánok, domov. Nečakajte však serióznu náučnú encyklopédiu. Či si deti nakoniec z toho všetkého nejaké informácie vydestilujú, je podľa mňa vedľajšie.

Komu je kniha Môj bláznivý obrázkový svet / Celý svět v obrázcích určená

V tomto prípade je naozaj ťažké určiť vekovú hranicu. Odporúčam deťom od troch rokov, hoci niektoré vtipy pochopia len dospelí. A najvydarenejšie vtipy sú väčšinou slovné hračky v angličtine (nápis na lietadle s veľkým medveďom v logu: bearely legal no cost company). Pri čítaní tejto knihy sa jednoznačne zapojí celá rodina.

 

Máte túto knihu doma? Ako sa vám páčila? Alebo máte nejaké otázky? Napíšte mi komentár.


Kniha vyšla v roku 2017 vo vydavateľstve Slovart. Má 64 strán a rozmer 270×330 mm. Ak vás táto recenzia zaujala, Môj bláznivý obrázkový svet od Toma Schampa si môžete kúpiť tu.

Česká verzia vyšla v roku 2017 vo vydavateľstve Mladá Fronta. Kúpiť si ju môžete na českom Martinuse tu.

 

Fotografie uverejňujem so súhlasom vydavateľstva.

NEVIDITELNÁ MUMO (Lukáš Opekar) – recenzia

Táto kniha sa prehnala naším trhom ako víchrica. Vyšla na jeseň 2017 a už pred Vianocami bola skoro všade vypredaná. Vypredať celý náklad za pár mesiacov – to je sen každého vydavateľa. Neviditelná Mumo si jednoznačne koledovala o dotlač.

Za fotku ďakujem vydavateľstvu Mazzel

Naše detváky Mumo dostali ako oneskorený vianočný darček na Veľkú noc, takže už pár týždňov ju konečne študujeme aj my. Hoci sme ju prečítali už viackrát, stále sa jej dožadujú. Je to, citujem, „najlepšia kniha všetkých čias.“ Vďaka čomu je Neviditelná Mumo taká lákavá?

Je nádherná

Koľko práce je za týmito zložitými miniatúrnymi kompozíciami, to si ani neviem predstaviť. Je radosť na ne pozerať. Sú precízne usporiadané a krásne farebné. Priznávam, že občas detvákom kúpim knihu len preto, že sa páči mne. Tak to bolo aj s Mumo.

Za fotku ďakujem vydavateľstvu Mazzel

Originálne hľadacie aktivity na precvičenie pozornosti a systematickosti

Úlohových knižiek typu search&find u nás veľa nie je. Táto poteší o to viac, že je skutočne originálna. Doma máme asi dve anglické search&findovky, a hoci sú veľmi pekné, nikdy detváky nebavili natoľko, aby naraz vyriešili všetky úlohy. K Mumo sa naopak rady vracajú a opakujú tie isté úlohy. Aktivity (hľadanie malých predmetov v skrumáži hračiek, všelijakých guličiek, zrniečok a domácich potrieb) nenudia aj vďaka tomu, že majú rozdielnu náročnosť. Muminmu kamarátovi lemurovi často trčí len chvost a aj ostatné veci sú dobre poskrývané. Väčšinou ich vidieť len čiastočne alebo z uhla, takže ponachádzať ich všetky je poriadna fuška. Jeden predmet (hlava sochy) sa nám dokonca doteraz nepodarilo identifikovať.

Kniha pre celú rodinu

Ten šťastný výraz v tvári, keď sa aj štuplíkovi podarí nájsť nejaký hľadaný predmet, je na nezaplatenie. A keď sa nám naopak niečo nájsť vôbec nedarí, vtedy pribehne aj zvedavý ocko a pomáha hľadať tiež.

Za fotku ďakujem vydavateľstvu Mazzel

Aktivity sa striedajú s príbehom

Je to unikátny hybridný žáner. Váhala som, či mám Mumo zaradiť do kategórie Rozprávka alebo Úlohová kniha, pretože je to okrem 12 hodin s Oskarem jediná kniha aktivít s jednotiacim príbehom, o ktorej viem. Rozhodla som sa pre druhú možnosť. Lebo ak je grafická úroveň silnou stránkou autorov, tak text ňou určite nie je. Vycítili to aj moje deti, ktoré príbeh veľmi nezaujal a občas ho netrpezlivo preskakovali. Ten je plný všelijakých čudesných zvratov a digresií a ignoruje pravidlá výstavby textu (na druhej strane, ako vyvolať napätie v texte, ktorý je každú chvíľu prerušovaný úlohami?). Je zjavné, že prvotné sú tu fotografické kompozície s úlohami a príbeh ich len prepája. Tieto prepojenia niekedy pôsobia trochu umelo. Neprekvapuje to, lebo autor Lukáš Opekar študoval grafický dizajn a aj ďalšie dve členky mikrovydavateľstva Mazzel majú výtvarné vzdelanie.

Za fotku ďakujem vydavateľstvu Mazzel

Inšpiratívny zázračný svet

Ale táto kniha naozaj nestojí na príbehu. Myslím, že dieťaťu manželov Opekarovcov môže závidieť celý svet. Lebo mať doma takýto zázračný svet, to musí byť nádherné detstvo. Je to svet, v ktorom sa nevyhodí ani rozbitá sklenená miska, ani najmenší gombík, mušlička alebo kus farebného papiera a všetko sa mení na rozprávkové bytosti. Ak podobne vyzerá aj detská izba u Opekarovcov, môžu si v nej rovno otvoriť múzeum. Táto kniha je inšpiratívnejšia ako akýkoľvek kurz recyklovania. To sa potvrdilo aj u nás. Keď sme ju dočítali, dcéra sa ma opýtala, či existuje aj pokračovanie. Zatiaľ nie, tak sa aspoň sklamaná rozhodla vyrobiť si vlastnú Mumo. Celkom sama. Skvelé knižky nikdy nekončia poslednou stranou.

Naša vlastná Mumo

Komu je Neviditelná Mumo určená

Toto je prvá úlohová kniha, ktorá bavila naozaj celú rodinu. Autorovi sa podarilo vytvoriť úlohy, ktoré zaujali 2,5- aj 5,5-ročné dieťa plus oboch rodičov. Neuveriteľné.

Kniha vyšla vo vydavateľstve Mazzel v roku 2017. Má 40 strán a rozmer 230×290 mm.

Neviditelnú Mumo si môžete kúpiť tu.

 

VYMAĽOVANKOVÉ DARČEKOVÉ ŠKATUĽKY VIANOCE (Sarah Walsh) – recenzia

No áno, už je síce poriadne po funuse, ale až teraz môžem opísať, aký veľký úspech mala táto „krabičková kniha,“ ako ju pokrstili moje deti. Len pár týždňov po tom, ako ju dostali, sú už takmer všetky stránky z nej vytrhnuté, vymaľované a poskladané do krabičiek. A to som ju preventívne skladovala na najvyššej poličke, aby si nevyplnili všetky omaľovanky naraz. Všetky kamarátky zo škôlky už dostali mini darček zabalený v krabičke. Ale ich radosť sa určite nevyrovná hrdosti našej predškoláčky, že sama vytvorila niečo také milé. Alebo jej zlosti, keď jej niekoľko hotových krabičiek dotrhal malý štuplík v ničiteľskom záchvate.

Ako to funguje

Každá stránka je vlastne hrubý perforovaný papier s predkreslenými motívmi, ktoré treba vyfarbiť z oboch strán. Zo začiatku sa nám síce zvykol papier pri vytrhávaní škatuľkového tvaru mierne natrhnúť, ale po čase získala naša predškoláčka prax a už sa to nestávalo. Zložiť papier vo vyznačených záhyboch tak, aby vznikla krabica, som pomáhala ja, ale je to veľmi jednoduché. Na konci knihy je ešte dvojstrana s nálepkami so zlatým lemom, kam sa dá vpísať venovanie.

Našťastie, krabičky nie sú prezdobené a neurazia ani ľudí alergických na gýč, hoci umelecké dielo to tiež nie je. Autorka sa zjavne inšpirovala ľudovými kresbami. Väčší hlavný motív na dne škatuľky dopĺňa opakujúci sa vedľajší motív na stenách. Niektoré sú vyslovene vianočné, iné skôr zimné: jelene, vločky, snehuliaci, medovníkoví panáčikovia, vianočné gule, polárny medveď.

Pre koho je kniha Vymaľovankové darčekové škatuľky Vianoce určená

Pre všetky deti, ktoré baví vytvárať niečo z papiera. Mali by však už vedieť vyfarbiť malé vzory (nezachádzať ceruzkou mimo vyznačeného tvaru) a mať dostatočný cit v rukách pri vytrhávaní krabicovej formy. Preto odporúčam deťom od 4 alebo 5 rokov.

Autorka pravdepodobne počítala s detskou fascináciou krabičkami a nádobkami všetkých druhov, farieb a veľkostí. Ale grafické spracovanie nie je vyslovene detské a kniha určite zaujala aj veľa dospelých. V dobe, keď sa antistresové omaľovanky stali mainstreamom, prečo nie?

Bonus

Je to tiež dobrý tréning vytrvalosti, lebo poctivo vyfarbiť desiatky malých lístočkov, snehových vločiek alebo hviezdičiek si vyžaduje trochu trpezlivosti.

 

Kniha Vymaľovankové darčekové škatuľky Vianoce vyšla v roku 2016 vo vydavateľstve Slovart. Má 48 strán + 1 stranu nálepiek a rozmer 285×270 mm.

Ak vás táto recenzia zaujala, knihu si môžete kúpiť tu.

MÔJ ZOŠIT MONTESSORI. 3/6 ROKOV (Marie Kirschner, Nicole Maubert) – recenzia

Značka Montessori sa zjavne dostáva do povedomia dnešných rodičov. Tento rok si to uvedomil Ikar, minulý rok Slovart vydal tri Montessori nálepkové knižky (recenzia čoskoro) a vydavateľstvo Svojtka naplno rozbehlo svoju sériu, v rámci ktorej vyšiel aj Môj zošit Montessori. Obálkou pripomína svoju predchodkyňu, skvelú úlohovú knižku Montessori aktivity pre deti (recenzia tu). Tešila som sa na ďalšiu nádielku netradičných úloh ako rozoberanie vtáčieho hniezda alebo aktivity na pochopenie abstraktných pojmov. Ale Môj zošit Montessori nie je pokračovaním tejto knihy, ponúka úplne iný typ úloh. Aj autorky sú iné – Marie Kirschner a Nicole Maubert.

Trojuholníky, palacinky a rozety

Táto úlohová knižka sa v prvom rade zameriava na grafomotorickú zručnosť. Začína sa kreslením tvarov – štvorec, kruh, trojuholník, obdĺžnik, kosoštvorec, rozeta. Doteraz som poznala len rosettskú dosku, človek sa učí celý život. V niekoľkých nasledujúcich cvičeniach sa deti učia vidieť v známych predmetoch geometrické tvary. Vianočný stromček sa skladá z trojuholníkov, palacinky a kolesá sú kruhy, okná obdĺžniky.

Prekladateľ nad zlato

Ďalšia časť je venovaná nácviku písania písaných písmen. Hneď pri písmene a som si všimla, že sú tu akési zvláštne obrázky: lietadlo, včela, aligátor a marhuľa. Aha, po francúzsky sa tieto slová povedia avion, abeille, alligator, abricot. To už dáva zmysel. Našťastie, prekladateľ robil, čo mohol, a väčšinou sa s takýmito problémami popasoval veľmi úspešne. Napríklad pri písmene m urobil z čučoriedok (po francúzsky myrtilles) misku čučoriedok. Jakubovi treba domaľovať mohutné modré fúzy (moustache). Pri písmene n sa z orechov stali náramné dobroty. Ani auto (voiture), ani bicykel (vélo), ani dedina (village) sa v slovenčine nezačínajú na v, ale prekladateľ si poradil výborne: „Klára je veselá. Vycestovala si na výlet, vysoko do vŕšku k veľkej veži. Vieš vrčať ako auto namaľované tu vyššie? Vyfarbi veselými farbami všetko, čo ti pripomína zvuk v.“

Jednu vec však prekladateľ ovplyvniť nemohol, a to tvar písmen. Na prvý pohľad je zrejmé, že sú „tučnejšie“ ako tie naše, a v niektorých prípadoch (t a najmä z) aj dosť odlišné. Na svojej stránke na to upozorňuje aj vydavateľstvo Svojtka. Stiahnuť sa tu dá aj metodická pomôcka, platné tvary slovenskej abecedy. Škoda, že sa francúzske tvary nedali nahradiť slovenskými priamo v knihe.

Po obrázkovej abecede nasleduje šesť strán úloh, kde deti do políčok dopĺňajú názvy predmetov na obrázkoch. V kapitole Čísla sa pod veľké číslice nalepuje príslušný počet nálepiek. V obrázkovej časti deti vyfarbujú, dokresľujú alebo vlepujú určený počet obrázkov. A je tu aj náznak sčítania – jablká z dvoch košíkov treba prekresliť na podnos. Koľko ich bude spolu?

V nasledujúcej časti sa precvičuje písanie rôznych jednoduchých tvarov – vlnoviek, štvorcov, trojuholníkov, kruhov. Potom sa už prechádza na číslice a písmená. Ako to pri týchto úlohách býva, bodkou je označený začiatok a šípkami smer.

V poslednej kapitole Príroda a zemepis sú obrázky najznámejších pamiatok na jednotlivých svetadieloch a zvieratá v rôznych klimatických pásmach, ale úlohy sú tu len dve. Zaujímavé sú realistické ilustrácie najbežnejších vtákov, kvetov, stromov, ich listov a plodov v závere knihy. Dajú sa využiť na rôzne vzdelávacie aktivity. Škoda, že tu nie je žiadny návod, ako s nimi pracovať.

Montessori prístup

Z úvodného videa je jasné, že Montessori pedagogika sa výrazne prejavila aj v grafickej úprave. Podľa týchto zásad má dieťa postupovať nerušene. Takže tu nie je nič, čo by ho mohlo rozptyľovať – ani farby. Obrázky sú veľmi jednoduché a na každej dvojstrane je väčšinou len jedna, maximálne dve úlohy; pritom je to formát A4. Dieťa sa tak prirodzene učí koncentrovať. Knižky z tejto série idú proti prúdu a proti trendu využiť každý centimeter štvorcový, krikľavé farby, všelijaké hviezdičky a trblietky. Napriek tomu nie sú nudné, naša predškoláčka si ich veľmi obľúbila (hlavne Montessori aktivity pre deti). Navyše, sú tu aj nálepky a knižka často sama vyzýva deti, aby si obrázky po splnení úlohy vyfarbili. Na bielom podklade sa velikánske číslice a písmená naozaj vynímajú a myslím si, že to má aj silný mnemotechnický efekt. Mnohé z nich sa mi tak vryli do pamäti, že si ich viem presne vybaviť aj s obrázkom.

Aj výber tém je silne poznačený Montessori prístupom. Sú tu len predmety a situácie, s ktorými sa každodenne stretávajú všetky deti: jedlo, dopravné prostriedky, telo, oblečenie, hry, zvieratá, rastliny a prírodné javy. Napríklad v jednej z číselných úloh treba obkresliť svoje ruky a spočítať prsty na nich. Nie sú tu žiadne rozprávkové motívy ani umelé delenie sveta na „dievčenský“ a „chlapčenský“.

Komu je kniha Môj zošit Montessori určená

Asi každé dieťa v škôlkarskom veku si v tejto knihe nájde niečo pre seba. Tie jednoduchšie úlohy zvládnu aj trojroční; väčšina úloh je však skôr pre 4  6 ročných.

Kniha Môj zošit Montessori vyšla v roku 2017 vo vydavateľstve Svojtka&Co. Má 184 strán a rozmer 232×271 mm.

Ak vás táto recenzia zaujala, knihu si môžete kúpiť tu.

POČÍTÁNÍ (Aino-Maija Metsola) – recenzia

Keď si kúpim skvelé topánky, často ľutujem, že som si nekúpila rovno dva páry. Ak naďabím na skvelú detskú knižku, často si ju kúpim rovno v dvoch exemplároch a jeden niekomu darujem. To bol aj prípad knižky Počítání. A teraz pred Vianocami som ľutovala, že som si ju nekúpila rovno trikrát.

Prečo by táto kniha neprešla bezpečnostnou kontrolou na letisku

Pri pohľade na náš domáci exemplár každý pochopí, že táto kniha mala veľký úspech. Ošúchaná, doškriabaná, dotrhaná; poodtŕhané otváracie okienka som znovu pripevnila kancelárskou zošívačkou, takže v knihe je toľko kovu, že by neprešla bezpečnostnou kontrolou na letisku. Máme ju už asi rok a pol a stále má veľký úspech. Sú za tým tri veci: krásne moderné ilustrácie, explózia skvele skombinovaných sýtych farieb, takže detváky nevedia, kam skôr pozrieť, a hlavne otváracie okienka. Tie sú miláčikom všetkých detí. Za týmito okienkami sa skrývajú rôzne vtipné prekvapenia, komentáre a úlohy. Po odklopení okienka deti napríklad objavia, aký účes ukrýva slečna pod klobúkom, aké ponožky má oblečené pod nohavicami, ako vyzerá ostrihaný pudlík a pomôžu chlapcovi nájsť tričko, „aby tu nechodil len tak, neoblečený.“

 Každý vtip alebo vtipný obrázok poteší, ale Počítání nie je v prvom rade o humore, ako napríklad It Might Be An Apple (recenzia tu), Špinuška (recenzia tu), Leonardo, kocúr z ulice (recenzia tu) alebo O krtkovi, ktorý chcel vedieť, kto sa mu vykakal na hlavu (recenzia tu). Na tejto knihe zaujmú v prvom rade výrazné ilustrácie a ešte výraznejšie farby. Žiadne jemné pastelové farby tu nenájdete, bielu len na malých plochách. Autorka spája kontrastné sýte farby v šialených kombináciách, a predsa celok pôsobí príjemne. Každá ilustrácia je, ako v komikse, zasadená do políčka. Ale na rozdiel od komiksov tu nie je príbeh, takže najmenšie deti si môžu knihu čítať vlastným tempom a smerom. Témy ilustrácií sa menia na každej dvojstrane, takže každé dieťa si tu nájde niečo, čo ho práve zaujíma. Jednotiacim prvkom knihy Počítání je, samozrejme, počítanie. Deti na každej strane počítajú zvieratká, rastliny, vešiaky a dopravné vozidlá.

Komu je kniha Počítání určená

Je to 14-stranové leporelo vhodné hlavne pre najmenšie deti od jedného do troch rokov alebo kým sa nenaučia počítať do desať.

Na tejto knihe vidieť, že je u nás doma veľmi obľúbená

Kniha Počítání vyšla v roku 2016 vo vydavateľstve Baobab. Má 14 strán a rozmer 190×260 mm.

Ak sa vám táto recenzia páčila, knihu si môžete kúpiť tu.

AŤ SE TUŽKA ZAPOTÍ! (Dora Dutková, Martin Kubát, Karel Kouba) – recenzia

Ktorý vtip je najvtipnejší? Ten, ktorý si vymyslíte sami. Tento dokresľovací zošit vám pripravil pôdu pre skvelé vtipné obrázky vlastnej výroby. Hoci úlohových kníh pre malé deti je na našom trhu dosť, doodle alebo dokresľovacie zošity tu chýbajú. O to viac odporúčam knihu Ať se tužka zapotí!

Nákup tejto knižky nebol vôbec v pláne, ale keď som prešla okolo kníhkupectva, krásne čiernobiele ilustrácie prilákali môj zrak. Konečne pekná úlohová kniha! To sa vždy musí osláviť nákupom. Ať se tužka zapotí! sa naozaj vydarila, je to dokonca jedna z ocenených kníh v súťaži Nejkrásnější kniha ČR 2011. Po chvíli sondovania na internete sa na môj wishlist dostali ďalšie knihy ilustrátora Martina Kubáta Před půlnocí a Je večer, vypusťte čerta! (Nejkrásnější kniha ČR 2009).

Z vlastnej skúsenosti viem, že deti odmietajú kresliť inak ako spontánne a zásadne neposlúchajú výzvy typu Nakresli toto. Táto knižka je našťastie taká vtipná, že dokresľovanie ich zaručene chytí. Dokresliť napríklad treba obsah žalúdka prejedenej pani Bžochovej; vlastný odraz v zrkadle po prebudení; bengál na námestí v Mokropsech, aby tam nebol v nedeľu príliš veľký pokoj; zobáčiky, ktoré nechal čarodejník vtáčikom zmiznúť; okuliare, ktoré mamička nechce Štěpánovi dovoliť nosiť do školy; zakázaný film, ktorý musela Fifi vypnúť; čo uvidel pán zubár v Lauriných ústach, keď k nemu prišla po dvoch rokoch; strašidelný dom; vodnú príšeru; účes od zlomyseľného kaderníka a mnoho iných vecí.

Komu je úlohová kniha Ať se tužka zapotí! určená

Najmä deťom od 7 rokov, pretože v dvoch – troch prípadoch treba do obrázkov doplniť aj text a vo viacerých prípadoch treba aj širší rozhľad (v jednej úlohe treba transplantovať vnútorné orgány, v inej doplniť piercing, tetovanie, dokresliť neznáme končiny vesmíru, kam sa zatúlala družica Sputnik). Ale deti s vytrénovanou jemnou motorikou už v piatich rokoch vedia kresliť rôzne predmety a tvory a určite si túto knižku s pomocou rodičov užijú.

 

Dokresľovací zošit Ať se tužka zapotí! vyšiel v roku 2011 vo vydavateľstve V. Má 48 strán a rozmer 235×285 mm.

Ak vás táto recenzia zaujala, zošit si môžete kúpiť tu.

Má aj pokračovanie.

TOUCH AND FEEL MAZES – DOTYKOVÉ BLUDISKÁ (Junko Murayama) – recenzia

Odkedy sa našou domácnosťou prehnala vlna Mimy a Lízy (mali sme všetko – knižky, DVDčka aj krásny úlohový zošit), naša predškoláčka nám občas spontánne dáva otázky, ako sa nevidiaci orientujú vo svete, ako varia, ako sa hrajú Ubongo a iné hry. Braillove písmo na krabičkách od liekov sa nikdy nezaobíde bez komentára. Mimi a Líza je jednoducho fenomén, vďaka ktorému sa dokázala vcítiť do kože slepého dievčatka. Preto som si myslela, že ju zaujme aj kniha Touch and Feel Mazes, Dotykové bludiská (v japonskom origináli Sawaru Meiro). Navyše, okrem skvelého hmatového pexesa Memonik, o ktorom snívam, odkedy som ho videla v galérii Satelit, detské hry a knižky hmat vôbec nerozvíjajú. Pritom deti milujú hmatové podnety. Svet detských zmyslov je úplne iný ako u dospelých a deti si poriadne užívajú aj takú maličkosť ako sú výčnelky alebo kontrast drsnejších a hladkých plôch na stránkach knihy. Hmatové leporelá pre bábätká mali u nás doma obrovský úspech, napríklad toto, ale bábätkovské časy už máme za sebou a dotykové leporelá už naše detváky nudia. Okrem Touch and Feel Mazes nepoznám žiadnu inú knihu, ktorá by prvoplánovo rozvíjala hmat takým spôsobom, aby to bavilo aj väčšie deti.

Sediaca žena s mačkou. Naša 5-ročná sochárka sa s plastelínou vydrží hrať celé hodiny. Aj dotykové bludiská jej išli lepšie ako mne.

 

Princíp aktivity je jednoduchý. Na každej strane je jedno farebné bludisko, začiatok označuje trojuholník, koniec kruh. Cestičky sú vyznačené vyčnievajúcimi bodkami.

Komu je kniha Touch and Feel Mazes určená

Nevidiacim (na obálke je krátky text v Braillovom písme) a všetkým, ktorých zaujíma, ako títo ľudia vnímajú svet. A tým, ktorí si chcú precvičiť zanedbávaný zmysel – hmat. Že je naozaj zanedbaný sa potvrdilo aj v mojom prípade. So zavretými očami úlohy v knihe ani nedokážem vyriešiť. Našťastie 5-ročná dcéra má väčšiu trpezlivosť a zvládla to. Zatiaľ tie jednoduchšie bludiská na prvých stranách, ale časom sa, dúfam, vytrénuje aj na zložitejšie bludiská na posledných stranách knihy. Takže nedajte sa pomýliť leporelovou formou, vyriešiť tieto úlohy je poriadne ťažké!

Bonus

Ak sa ako kuriozitu chcete naučiť niečo z Braillovho písma, môžete začať číslicami – stránky v knihe sú číslované aj braillovkou.

 

Kniha vyšla v roku 2017 vo vydavateľstve Knock Knock. Má 12 strán a rozmer 210×251 mm.

Ak vás zaujala táto recenzia, knihu Touch and Feel Mazes si môžete kúpiť tu (doručenie zadarmo).

TAJOMNÁ PRÍRODA – HĽADAJ, NÁJDI, SPOČÍTAJ! (Agnese Baruzzi) – recenzia

Ďalšia krásna úlohová knižka, ktorú po vyplnení nevyhodíte

Konečne na našom trhu vychádzajú úlohové knižky, ktoré zúfalo nepripomínajú učebnicu z komunistických čias. Už len listovať v Tajomnej prírode je zážitok. Presne takto si predstavujem ideálnu úlohovú knižku: krásne farebnú (každá dvojstrana je inak farebne ladená a vždy je to nádherná kombinácia farieb), moderne nakreslenú (na rozdiel od príšerne amatérskych ilustrácií väčšiny úlohových knižiek na našom trhu), o zvieratkách (univerzálny detský námet) a s veeeľkým množstvom detailov, až deti nevedia, kam skôr pozrieť. A na takýto formát (26x37cm!) sa tých detailov zmestí neúrekom. Zdá sa, že Slovart v poslednej dobe stavil na megaformátové knižky (Včely, Veľká kniha o malých tvoroch, Mapy, Pod zemou/Pod vodou). A je to dobrý ťah. Aspoň moje deti sú takýmito obrími knihami fascinované.

Spočítať, sčítať, spísať

Na 56 stranách knihy Tajomná príroda (posledných pár strán sú riešenia) sú zvieratá, ktoré treba spočítať. Ak sa vaše dieťa práve naučilo počítať, je to pravdepodobne teraz jeho najobľúbenejšia činnosť. Pri väčšine spočítavačiek tu postačí, ak vie napočítať do 20 – 30, len výnimočne napočíta viac exemplárov z jednotlivých druhov. Precvičí si aj písanie čísiel, lebo všetko treba zapisovať do okienok „za okrajom.“ Nakoniec treba všetky druhy zvierat na každej dvojstrane sčítať (súčet je väčšinou okolo 100), takže na kompletné vypracovanie úloh bude treba malého matematikára. Prípadne si môžete precvičiť mozgové závity aj vy 🙂 .

Komu je Tajomná príroda určená

Pre dvojročných drobcov je to obrázková knižka spúšťajúca príval otázok A čo je toto?; pre štvor- a päťročné alebo šikovné trojročné deti je to knižka na precvičenie počítania a písania čísiel a pre malých školákov sú to matematické cvičenia. Ak máte doma kombináciu týchto vekov, tak ju využijete naplno. Ešteže sa všetky hlavičky za takúto veľkú knihu zmestia :). Našťastie vydavateľstvo počítalo s tým, že toto nie je jednorazová úlohová knižka a dalo jej tvrdú väzbu, takže vám vydrží aj niekoľko rokov.

Kniha Tajomná príroda – Hľadaj, nájdi, spočítaj od Agnese Baruzzi vyšla v roku 2017 vo vydavateľstve Slovart. Má 56 strán a rozmer 265×370 mm.

Ak vás zaujala táto recenzia, knihu si môžete kúpiť tu.

Kniha má aj rovnako krásnu dvojičku, Tajomné bludiská, od tej istej autorky.