K tohtotýždňovej téme Prečítného leta môžete čítať skoro akúkoľvek detskú knižku, farby v nich majú veľmi dôležitú úlohu. Preto je môj zoznam zaujímavých publikácií o farbách mimoriadne dlhý.
Kategória: úlohové knižky
najlepšie a najkrajšie úlohové knižky – knihy aktivít
DŮM ZA MLHOU. KNIHA, DO KTERÉ SE MUSÍ KRESLIT! (Ester Stará, Milan Starý) – recenzia
Ja viem kresliť len…
U nás doma sa kreslia len tri skupiny obrázkov: princezné, rodinné portréty a dinosaury (plus sem-tam nejaké zvieratko). Deti sa často samy vytrénujú len v niektorých oblastiach a potom odmietajú kresliť všetko ostatné, pretože to „nevedia“. Ak ich trochu nenakopneme, tak v tomto omyle „ja viem kresliť len“ budú žiť aj v dospelosti. Knižiek s bláznivými dokresľovacími (doodle) úlohami je už dosť, ale žiadna iná neprinútila naše staršie dieťa (6 r.) kresliť také veci ako štruktúru dreva, povrch kameňov či knižiek. Alebo dokonca vrásky, chĺpky a žilky na ruke starého pána! Takto nenápadne autori nabádajú deti, aby si všímali detaily okolo seba. Vyskúšali alebo zopakovali sme si aj nové techniky, napríklad frotáž. Keď sa naše dieťa naučilo z knižky tieňovať, vedela som, že na blog zavesím oslavnú recenziu.
POZNÁVEJ PTÁČKY (Pipasík, Martin Krkošek) – recenzia
V zásobe mám pár úlohových kníh, s ktorými deti vedia pracovať aj samostatne (napríklad túto alebo túto). Tieto poklady vyťahujem z rukáva vtedy, keď sa detvákom naozaj nemôžem venovať. Do tejto kategórie by jednoznačne patril aj zošítok Poznávej ptáčky, keby… keby som vydržala a neplietla sa deťom do tvorenia. Sama som naň bola veľmi zvedavá. Kombinácia úlohy + vystrihovanie + puzzle + šitie + vzdelávanie + Montessori prístup, tomu sa naozaj nedá odolať.
Úlohová kniha, aká tu nebola
Nemám rada detské vystrihovačky a nikdy ich nekupujem. Podľa mňa sú jednoúčelové – zbytočné plytvanie papierom. Vystrihnuté postavičky sa aj tak rýchlo postrácajú. Chápem, že strihanie je dobrý tréning na jemnú motoriku, ale dá sa cvičiť na čomkoľvek. U nás napríklad všetky vyplnené úlohové knihy majú ešte druhý život: deti si z nich povystrihujú najkrajšie obrázky. Poznávej ptáčky je však celkom iný prípad. Vystrihovanie je tu len jeden stupeň komplexnej úlohy. Cieľom je vytvoriť vlastnú knihu, takže sa musí aj šiť! Výborný nápad. Ešte predtým sa výstrižky nalepia na predtlačený vzor vo viacerých vrstvách – presne ako vtáčie perie, to je tiež viacvrstvové. Poriadne sa precvičí aj priestorová orientácia – štuplík niekedy so správnym natočením dielikov potreboval pomôcť. Podľa mňa tu takáto kniha aktivít, kde množstvo rôznorodých činností vedie k jednému cieľu, ešte nebola.
Aktivity v duchu Montessori
Väčšinou ma nálepka Montessori na knihách skôr odradí (stal sa z nej trochu vyprázdnený marketingový slogan), ale maličké české vydavateľstvo Pipasík má na ňu plné právo. Montessoriovská je téma, dôraz na plynutie času v prírode, praktický aspekt (návod na zhotovenie búdky, upozornenie, že soľ je pre vtáčiky jedovatá), voľnosť stránok (nie sú prepchaté obrázkami či textom – odvádzalo by to pozornosť). Najdôležitejšie je, že väčšina úloh je navrhnutá tak, aby dieťa vôbec nepotrebovalo pomoc rodiča (možno okrem „stavania“ papierovej búdky a čítania kratučkých informačných textov o vtáčikoch). Práve preto vydavateľstvo zošit odporúča od piatich rokov, s pomocou dospelých alebo starších súrodencov aktivity v ňom zvládnu aj mladšie deti.
Pôvodne som ho teda chcela dať staršej dcére. Náš štuplíček ešte nemá ani štyri, ale taký odvážny počin ako pretrpenie injekcie si pýtal odmenu. A ja som bola rada, že mám príležitosť vytiahnuť zo skrýše Poznávej ptáčky. Štuplík ešte s naliepaním potreboval, samozrejme, pomôcť, ale naša predškoláčka (6 a pol roka) už vedela so zošitom pracovať celkom sama. Len som ju na začiatku upozornila, aby si nevystrihla všetky dieliky naraz, ale priebežne ich lepila v poradí, v akom sú označené. Predlohu som jej odfotila, lebo niektoré dieliky prekryjú všetky čísla a tie potom nevidno. Potom ma už dcéra doslova odháňala, aby som ju pri tvorení nerušila :). A ten pocit hrdosti, keď si detváky zošili nádhernú vlastnú knižku! Takéto aktivity na samostatné tvorenie by som potrebovala každý druhý deň!
Tu som písala o malých vydavateľstvách, ktoré do kníh vložia svoju dušu. Do bodky to platí aj o Pipasíku. Hoci zošit Poznávej ptáčky je tenučký, vyhrali sa s každým detailom. Napríklad nerovnaká hrúbka strán pomáha v orientácii. Knižka sa skladá z troch častí: prvý je súbor rôznych aktivít, nasledujú puzzle dieliky na vystrihovanie. Listy v strede zošita sú hrubé a deti si ich majú po nalepení dielikov vytrhnúť (a opäť veľavravný detail: perforácia v mieste, kde sa má stránka vytrhnúť, je taká kvalitná, že s tým nemali deti žiadny problém) a zošiť podľa kresleného návodu. Naša staršia dcéra šije veľmi rada už od piatich rokov, ale ušiť si vlastnú knihu, to bola celkom nová výzva.
O čom vtáčiky toľko vyspevujú
Úlohy v prvej časti sa točia, ako inak, okolo zvolenej témy: doširoka roztvorené zobáčiky v hniezde treba nakŕmiť vystrihnutými chrobákmi a červíkmi. Na obrázku treba vyhľadať, kde všade hniezdia vtáčiky. Do komiksových bublín majú deti nakresliť, o čom asi vtáčiky toľko vyspevujú. Autorky architektky na jednej stránke dokonca pripravili aj „materiál,“ z ktorého treba navrhnúť a postaviť búdku. Modely predlôh sú také detailné, že nás lákajú zmontovať si v dedkovej dielni skutočnú búdku z dreva.
Krásne retro ilustrácie robilo štúdio Uutěrky. Rukopis Martina Krkoška vám bude určite povedomý, pravidelne pracuje pre slovenské vydavateľstvá. Ilustroval Papučky, Zatúlané papučky, Zo škrupiny, Zo škrupiny II a novinku od EJ Publishing Môžu superhrdinovia nosiť okuliare?.
Komu je zošit aktivít Poznávej ptáčky určený
Rodičom, ktorí potrebujú mať v zálohe úlohy, ktoré dieťa zvládne aj samostatne. Tieto sú prispôsobené pre vek 5 – 8 rokov. Ale pokojne kúpte zošit aj trojročným drobcom. Pri troche usmernenia zvládnu všetky aktivity.
Zošit Poznávej ptáčky vyšiel v roku 2018 vo vydavateľstve Pipasík. Má 24 strán plus 6 hrubých listov na vytvorenie vlastnej knižky a rozmer 210x210mm. Ak vás táto recenzia zaujala, zošit si môžete kúpiť v slovenskom alebo v českom Martinuse.
Vydavateľstvu ďakujem za recenzný výtlačok. Fotografie uverejňujem s ich súhlasom.
FAREBNÉ STRAŠIDIELKO – THE COLOUR MONSTER (Anna Llenas) – recenzia
Pred pár dňami sme si mohli prečítať dokonalý novinársky text, ktorý si od A do Z, vrátane „faktov“ a citácií, vymyslela umelá inteligencia. Dokonca existuje aj literárna súťaž pre najlepšiu knihu napísanú strojom. Jednou z mála oblastí, v ktorej ľudia AI ešte v niečom predčia, je čítanie emócií v ľudských tvárach. Strojové učenie totiž nemá niečo, čo je pre túto úlohu nevyhnutné – ľudské telo. Bez možnosti embodimentu umelá inteligencia postupuje len ako vysoko funkční autisti – porovnáva nazbierané dáta, ale neprežíva ich cez svoje telo. Práve preto, že emócie zďaleka nie sú len vecou amygdaly v mozgu, ale celého tela, dokážu narobiť takú galibu.
Ako ich dostať pod kontrolu? Jednoducho tým, že si ich uvedomíme a pomenujeme. Rada z najbestselerovejšej knihy o výchove všetkých čias, Ako hovoriť, aby nás deti počúvali. Odskúšané na mojich deťoch a stopercentne potvrdené. Ak včas verbalizujem to, čo dieťa prežíva, a spomeniem pravdepodobné príčiny, je obrovská šanca, že hnev alebo plač neprejde do nekontrolovateľného afektu.
Ako odmerať ružovú lásku
Autorky ešte rodičom odporúčajú, aby potomkom stále hovorili o svojich pocitoch. A, samozrejme, treba s nimi rozoberať aj to, čo prežívajú oni. Lenže to nie je také jednoduché, veď popísať vlastné emócie často nevedia ani dospelí. Aby si ich malé hlavičky vedeli zatriediť, potrebujú pomoc. Takto pomáha aj dievčatko milému strašidielku, ktorému sa všetky pocity pomiešali, a nevie, čo s nimi. Spoločne ich teda roztriedia do fľaštičiek a idú na to cez farby. Červená znázorňuje hnev, modrá smútok (blues), zelená pokoj, žltá šťastie, čierna strach, ako inak. Tma je nebezpečná, žiarivé slnko príjemné, príroda upokojujúca, nahnevaný človek červený v tvári. Na týchto zažitých asociáciách je postavené Farebné strašidielko. Farby na nás priamo pôsobia. Takéto reakcie mozgu sú presne odmerateľné, pretože sa prejavujú aj fyzicky – zmenami krvného tlaku, tepu a podobne.
Symbolika farieb však nevychádza len z fyziologických procesov. V minulosti ju ovplyvňovali aj také faktory ako vzácnosť niektorých pigmentov, napríklad fialovej. Viac si prečítate v skvelej sérii článkov BBC o farbách, tu, tu, tu, tu, tu a tu. Hoci sa Anna Llenas snažila vyberať univerzálne symboly a vyhýbať sa kultúrne podmieneným atribútom, myslím, že napríklad modrá v súvislosti so smútkom v slovenskom kontexte veľmi nefunguje. U nás sa s ním spája skôr sivá. Je jasné, že kultúrne variácie sú veľké. Je preto príznačné, že Anna Llenas pomenovala len päť emócií (šiestu, ružovú lásku, si má čitateľ domyslieť sám). S akou farbou spojiť napríklad prekvapenie alebo znechutenie? Obmedzený repertoár však vôbec nevadí, lebo Farebné strašidielko je určené najmenším hlavičkám.
Je strach zbabelý zlodej?
V anotácii na Martinuse sa síce píše, že „žiadna z emócií nie je odsudzovaná alebo označená za nepatričnú,“ nie je to však celkom pravda. Vôbec sa mi nepáčili vety „Strach je zbabelec. Skrýva sa a uteká do tmy ako zlodej“ – tie radšej pri čítaní cenzurujem. Svoje deti učím, že za to, čo prežívajú, sa nemusia hanbiť. Veď všetci sa občas bojíme. Je to normálne. Zbabelé predsa môžu byť len vedomé rozhodnutia. A strach je vôľou len veľmi ťažko ovládateľný.
Omnoho poučnejšia je veta „Keď sa bojíš, cítiš sa maličké a bezvýznamné… a myslíš si, že nedokážeš urobiť, čo od teba chcú.“ Každej emócii sú venované štyri strany, kde sa v niekoľkých vetách vysvetľuje, ako ju strašidielko prežíva, prípadne čo ju spôsobilo. Pripomína to skvelú Knižku o pocitoch (recenzia tu), tá je však určená trošku starším deťom. Farebné strašidielko zvládnu aj najmenší čitatelia, pokojne od dvoch rokov.
Konečne omaľovanka, ktorá nenudí
Toto je jedna z knižiek, od ktorej čakáte nejakú pridanú hodnotu. Prečítať a odložiť na poličku sa akosi máli. Aby ste mohli s témou pocitov ďalej pracovať a pozhovárať sa o nich, pribalili v Perfekte ku knižke aj omaľovanku. Dieťa sa samo rozhoduje, akou farbou strašidlo vymaľuje, podľa toho, ako sa cíti. Samozrejme, červenou, ak vyzerá nahnevane, zelenou, ak je pokojné, modrou, ak je smutné. Alebo celkom inak? Omaľovanky sú pre mňa synonymom najväčšej nudy. Aspoň moje deti po nich väčšinou siahnu iba vtedy, keď už naozaj nie je poruke nič zaujímavejšie. Táto, našťastie, nie je len ďalšia bezduchá zabíjačka času. Okrem toho, že núti drobcov rozmýšľať o tom, čo strašidielko prežíva v rôznych situáciách, je aj celkom vtipná. Oplatí sa deťom prečítať aj sprievodný text, hoci preklad do angličtiny nie je úplne najlepší.
Omaľovanku môžete dať dieťaťu do ruky vtedy, keď ho potrebujete zabaviť. Alebo ju môžete použiť „terapeuticky“ – keď ním lomcuje hnev, povedzte mu, nech nájde a vyfarbí stranu, kde sa strašidielko cíti tak, ako ono. Techniku vymaľovania sa zo zlosti som odkukala zo spomínanej knihy Ako hovoriť, aby nás deti počúvali.
3D ilustrácie
Za veľkým úspechom The Colour Monster sú aj ilustrácie: pár ťahmi načrtnuté dievčatko, strašidielko, fľaštičky a všelijaké farebné kolieska, ktoré predstavujú emócie, sú povystrihované z kartónu a zoradené do krásnych koláží. To zvládnem aj ja, povedia si deti. Určite sa mnohé inšpirovali k tvorbe vlastných kníh. Všetky nedokonalosti (ohnutý kartón, krivé strihanie, presvitajúci novinový papier) sú priznané. Akoby ste porovnávali Youtube videá s televíznymi programami – pôsobia autenticky, priamo. Akoby sa dieťaťu prihováral jeho rovesník. Tento dojem ešte umocňuje silný 3D efekt vytvorený pomocou tieňov. Vytvára ilúziu, že postavičky a všelijaké ozdôbky len pred chvíľou niekto vystrihol. Priam čakajú, že ich vezmete do ruky.
Takúto ilustrátorskú stratégiu si Anna Llenas zvolila aj preto, ako pripomína už spomínaná anotácia, aby inšpirovala čitateľov. Rodičia môžu pripraviť farebné kartónové žetóny alebo gombíky a zahrať sa so svojimi strašidielkami hry, ktoré im pomôžu zatriediť ich emócie. Trebárs do sklených pohárov, ako to robí dievčatko v knižke.
Ďalší bonus: strašidielko na ilustráciách je také očividne mierumilovné a neškodné, že je to dobrá terapia pre všetky deti, ktoré sa z animovaných rozprávok nakazili strachom z duchov a mátoh. Mimochodom, pripomína aj vám postavičky ďalšej Španielky Olgy de Dios?
Komu je kniha Farebné strašidielko / The Colour Monster + maľovanka určená
Je tu máličko textu, preletíte ho za pár minút. Dokonca aj vtedy, keď čítate obe verzie, anglickú i slovenskú. Odporúčam pre poleporelové štádium – od dvoch rokov. Pre staršie deti – ako naša šesťročná predškoláčka – je to už trochu nuda, ale štuplíček (3 roky) bol nadšený. Niektoré pasáže mám zakázané čítať – pozná ich naspamäť a recituje ako básničku 🙂 .
The Colour Monster je veľký celosvetový bestseller. Súdiac podľa obrovského ohlasu, ktorý vyvolala novinka zo Svojtky Moje emócie, i minuloročná Knižka o pocitoch z Enigmy, detské publikácie s touto témou sú v kurze i u nás. Ktorú si obľúbilo vaše dieťa? Podeľte sa o svoj názor.
Kniha Farebné strašidielko / The Colour Monster + maľovanka vyšla v roku 2018 vo vydavateľstve Perfekt. Má 44 strán a rozmer 250×250 mm. Kúpiť si ju môžete tu.
Fotografie uverejňujem so súhlasom vydavateľstva. Jemu ďakujem aj za recenzný výtlačok.
KNIHA DŽUNGLE DŽUNGLOVATÉ (Josef Antón, Lucie Brunellière) – recenzia
Leporelá väčšinou nemávajú veľký formát, ale toto má dobrý dôvod byť obrie: na každú dvojstranu sa musí zmestiť okolo dvadsať zvierat, ktoré treba nájsť. Každé z nich má meno: Evelína, Ferdinand, Baltazar. O to väčšia zábava bola hľadať ich medzi tieňmi, lianami, listami, húštinami, kameňmi a všetkým, čo nájdete v džungli. A niektoré sa zamaskovali poriadne! Často sme sa zapojili aj my dospelí a prečesávali džungľu centimeter po centimetri spolu s deťmi. Nebolo to vôbec jednoduché! Veľmi sa mi páčilo, že úlohy sú odstupňované – tie zložitejšie boli výzvou aj pre našu predškoláčku, tie ľahšie zvládol aj štuplík.
Každá dvojstrana predstavuje inú časť dňa a má inú atmosféru. A práve tá je na knihe najpríťažlivejšia. Ospalé zvieratá sa ráno prebúdzajú do jemnučkých farebných odtieňov, ktoré rýchlo vystrieda horúčava. Ostré biele slnko praží tak, až je to takmer nepríjemné pre oči. Celkom inak to vyzerá v prítmí stromov. Zapadajúce slnko sfarbí všetko do purpurova. Posledná dvojstrana je odvážne tmavá – zvieratá spia. Svietia len oči nočných živočíchov. Práca s farbami je naozaj obdivuhodná.
Moje deti sa tejto knihy nevedeli nabažiť. Prispeli k tomu aj nápadito umiestnené otváracie okienka, pod ktorými sa skrývajú inštrukcie, ktoré zvieratá treba hľadať.
Toto rozhodne NIE JE náučná kniha – panda, koala a medveď hnedý tu zdieľajú jeden biotop – ale bola radosť pozorovať, ako dvojročné dieťa bez zaváhania lokalizuje exotické zvieratá ako okapi alebo krajta.
Komu je Kniha džungle džunglovaté určená
Skvelá kniha na precvičenie postrehu pre deti od dvoch rokov – ak im s hľadaním občas trochu pomôžete – do šesť rokov.
Kniha džungle džunglovaté vyšla v roku 2016 vo vydavateľstve Axióma. Má 12 strán a rozmer 275×340 mm. Kúpiť si ju môžete v slovenskom Martinuse tu alebo v českom Martinuse tu.
Fotografie uverejňujem so súhlasom vydavateľstva.
FINGERPRINT ACTIVITIES (Fiona Watt) – recenzia
Čo môže byť väčšia slasť ako ponoriť prsty do mäkkej podušky s farbou a odtláčať nafarbené prsty na papier? Zážitok porovnateľný len so skákaním v poriadne bahnistých mlákach. Odkedy som na sériu Fingerprint Activities natrafila vo viedenskej Albertine (za poriadne predraženú cenu), vedela som, že túto radosť musím svojim detvákom dopriať. A bol to asi najlepší darček, aký minulý rok dostali pod stromček. O túto knihu sa zvádzali veľké boje (asi som rovno mala kúpiť dve). Z nejakého dôvodu sa moje deti vždy pri práci s touto knihou prepli do módu vyvádzania lotrovín, takže knihu radšej skladujeme na najvyššej poličke. Inak by asi celý byt získal nový dúhový náter.
Asi aj vďaka umiestneniu v nedostupnej výške zošit (zviazaný skrytou špirálovou väzbou v pevných doskách) žije aj po roku. Vôbec nevadí, že všetky úlohy sú už dávno vyplnené – naďalej fungujú ako inšpirácia a deti si otláčajú vlastné vzory na čistý papier. Nevyschla ani špongiová poduška s farbami – je chránená krytom. Mimoriadne oceňujem veľký počet strán (64).
Nepodarilo sa mi získať povolenie uverejniť fotky vnútorných strán, ale toto video je veľavravné:
Celá séria Fingerprint Activities je veľmi podobná, my máme doma vianočný diel.
Pri úlohových knihách sa na tvorcov často zabúda, ale autorka tejto je neprehliadnuteľná. Fiona Watt je 6. najpredávanejšia autorka detských kníh v UK. Predala už desiatky miliónov výtlačkov.
Vydavateľstvo Usborne možno nie je vždy zárukou top progresívnych ilustrácií, vždy však ponúka kvalitný text a hravé prvky podporujúce detskú kreativitu.
Séria Fingerprint Activities vyšla v roku 2015 vo vydavateľstve Usborne. Knižky majú 64 strán a rozmer 211×165 mm. Kúpiť si ich môžete napríklad tu.
TANGRAM PRE DETI (Elena Rabčanová) – recenzia
Wáááw, Vaša dcéra vie riešiť tangramy, to iné deti nezvládajú, zvestovala mi logopedička, ktorá jej túto knihu ukázala ako prvá. Keďže som si tangramy predtým sama vyskúšala, skoro som spadla z nôh. Nebolo by to prvýkrát, kedy by jej hlavolamy išli lepšie ako mne (o hmatových bludiskách som písala tu). Musím priznať, že mi tak trochu odľahlo, keď som zistila, že toto nie sú naozajstné tangramy, ale ich zjednodušené verzie.
A hneď v niekoľkých úrovniach. Tú najľahšiu dokonca zvláda aj Štuplíček (3 roky). V siluetách obrázkov je naznačené, niekedy aj farebne, ako treba jednotlivé geometrické tvary použiť. Takže dieťa vie, kam má trojuholníky, štvorec a kosoštvorec poukladať, stačí ich len obrátiť správnym smerom a položiť na vzor v knihe. Vo vyššom leveli sa musia obrázky poskladať mimo knihy – je to podstatne náročnejšie ako ich len poukladať na predlohu. Najšikovnejšie deti skladajú obrazce podľa maličkých vzorov – to sa už blíži klasickej dospeláckej verzii, v ktorej vidieť len siluetu, nie jednotlivé dieliky.
Chválim nápad autorky rozložiť hlavolamy do viacerých úrovní. Znížila tým riziko, že knižka bude dieťa nudiť alebo frustrovať, ak darcovia neodhadnú jeho mentálny vek. Postupným napredovaním podporila motiváciu a sebavedomie dieťaťa. A v neposlednom rade zobrala starším súrodencom z rúk nástroj vyvyšovania sa nad mladších nešťastníkov (Nechaj, ty to ešte nevieš!). Tri muchy jednou ranou. Ja osobne sa najviac teším z tej poslednej 🙂 .
Sedem dielikov, z ktorých sa skladajú obrazce, sa nachádza na poslednej stránke – dajú sa vyklopiť a vložiť naspäť. Hoci s tým vyberaním občas detské rúčky potrebujú pomôcť, je to dobré riešenie. Dieliky sú tam pevne uložené a ani po niekoľkých mesiacoch hrania sa nám nestratili. Ak by sa to predsa len stalo, miesto na odkladanie dieliku poslúži ako šablóna na vyrobenie nového.
Napriek nízkemu počtu strán (leporelo nepustí) sa sem zmestilo naozaj veľa úloh. Ak by vám predsa len nestačili, internet je plný ďalších, napríklad tu.
Komu je knižka Tangram pre deti určená
Deťom od päť – šesť rokov. Tie možno budú ohŕňať nos nad leporelovou formou, ale aspoň sa knižka častým hraním nezničí.
Elena Rabčanová vydala už celú sériu knižkohier. Zrejme sa inšpirovala tvorbou Hervého Tulleta, ten je však nenapodobiteľný fenomén (ak ešte nemáte jeho Knižku/Knížku, určite neváhajte).
Knižka Tangram pre deti vyšla v roku 2018 vo vydavateľstve Fortuna Libri. Má 16 strán a rozmer 210×210 mm. Kúpiť si ju môžete tu.
Fotografie uverejňujem so súhlasom vydavateľstva.
STICKER SHAPE CREATE (Thereza Rowe) – recenzia
Pre mňa je Sticker Shape Create najlepšia úlohová kniha všetkých čias. Pomohla dcére prežiť mimoriadne ťažké obdobie, keď sme sa viac ako o ňu zaujímali o bábätko. Chytila ju tak, že sa s ňou každý deň vydržala hrať aj polhodinu. Je to vlastne pracovný zošit s názorným návodom, ako z rôznych geometrických tvarov vytvoriť zvieratká, kvety, stromy, domčeky. Možno je to len náhoda, neviem, ale som presvedčená, že táto kniha v mojej dcére doslova odomkla kreativitu. Začala ju používať v troch rokoch, čiže vo veku, keď ešte nevedela okrem jednoduchých kostrbatých postavičiek nakresliť skoro nič iné. Vďaka tejto knihe získala sebavedomie, že dokáže vytvoriť niečo zaujímavé a krásne. Roztrasené rúčky ešte úplne neposlúchali, ale s nálepkami dokázala použiť akýkoľvek tvar – tenké mačacie nožičky alebo valcovité telíčko. Našu nástenku začali plniť krásne obrázky, na ktoré bola dcéra mimoriadne hrdá.
A potom sa jej predstavivosť rozletela naplno. Po niekoľkých vyplnených stranách z knihy ju návody z nej prestali baviť. Vypýtala si čisté papiere a začala si nálepky zo zošita lepiť tam. Vytvorila si vlastné zvieratká a predmety, ktoré nepripomínajú predlohy. Úžasná lekcia toho, akých veľkých vecí je schopné dieťa, keď dostane správne postrčenie a pomôcky, ktoré mu pomôžu prekonať telesné obmedzenia. Preto odporúčam túto nenápadnú knižku Therezy Rowe každému dieťaťu.
Blikajúci mobil verzus nekonečná kniha
Knižku som asi dva roky nosila všade, kde hrozili výbuchy netrpezlivosti – k lekárom, na cesty, na dospelácke vybavovačky. Nedostatok starostlivosti o dcéru v čase, keď nás kompletne zamestnával mladší súrodenec, sme sa snažili vykúpiť prívalom blikajúcich, hovoriacich a spievajúcich hračiek. Ale ani hračkársky mobil ani tablet ju nezabavili tak spoľahlivo ako kniha Sticker Shape Create. Boli obdobia, keď sa používala každý deň. Napriek tomu ju stále máme a stále je v nej dosť nálepiek. Je to neuveriteľné, ale tento zošit je naozaj nekonečný.
Ako ochrániť nábytok pred nálepkovým morom
Zvyčajne sa nálepkovým knihám vyhýbam, ako môžem, a čím viac nálepiek, tým rýchlejšie ich odpracem z dosahu mojich detí. A táto ich má 1500! V minulosti som dokonca na takéto knihy vyhlásila embargo. Ale odkedy som zaviedla pravidlo, že akékoľvek nálepky sa môžu lepiť iba do jedného diára, ktorý voláme nálepková kniha, náš nábytok je celkom v bezpečí.
Pre koho je nálepková kniha Sticker Shape Create určená
Vrelo odporúčam všetkým deťom od troch do šiestich rokov.
Zošit Sticker Shape Create vyšiel v roku 2016 vo vydavateľstve Ivy Press. Má 64 strán a rozmer 210 x 297 mm. Kúpiť si ho môžete tu.
HRAVÉ ÚLOHY/HRAVÉ ÚKOLY RADANY PŘENOSILOVEJ – recenzia
Keď vidím, aké úlohové knižky používajú moje deti v škôlke, je mi do plaču. Lacné, so zúfalo amatérskymi ilustráciami a úlohami bez nápadu, ale v súlade s predpísanými normami. Hrozím sa toho, že ak to takto vyzerá aj s učebnicami, škola v mojich zvedavých deťoch veľmi rýchlo vybuduje nechuť k vzdelávaniu. A pravdupovediac, celý segment úlohových kníh na našom trhu je dosť katastrofa. Keďže u nás doma takéto zošity spotrebúvame na kilá, mimoriadne sa vždy potešíme každej lastovičke ohlasujúcej zmenu. Našťastie, prilieta ich čoraz viac.
Baruzzi, Nerádová a iné lastovičky
Onedlho vychádza Bratislava. Hľadaj a nájdi s ilustráciami Márie Nerádovej. Koncom minulého roka veľký rozruch spôsobila nádherná Neviditelná Mumo (recenzia tu). Do tretice search&findovka, ktorá stojí za to: česká Kniha džungle džunglovaté. Aj Slovart zdvihol latku mimoriadne vysoko s originálnymi úlohami Ako maliari vidia svet. Krásne sú aj série od Agnese Baruzzi, Tajomná príroda. Hľadaj, nájdi, spočítaj! (recenzia tu), Tajomné bludiská. Hľadaj, nájdi, spočítaj! a Montessori zošity Moja prvá kniha farieb, Moja prvá kniha tvarov, Moja prvá kniha čísel. Montessori séria od Svojtky zaujme netradičnými aktivitami (recenzie tu a tu).
Radana Přenosilová bola jedna z prvých, ktorí do tohto segmentu vniesli kvalitu. Jej ilustrácie sú nádherné, neviem sa prinútiť vyhodiť už vyplnené zošity. V knižkách pre najmenšie deti ilustrátorka používa len jemnulinké pastelové farby a ich kombinácie vyzerajú sladučko ako jedno veľké lízatko. Oblými tvarmi mi pripomenula Marianne Dubuc (recenzia tu) a dosiahla nimi to isté – z jej obrazov sála pokoj, bezpečie, harmónia, šťastie. Že to nie je celkom reálny svet, to dvoj- trojročným deťom ešte nemusíme vešať na nos 🙂 .
Radana Přenosilová vie nielen krásne kresliť, ale aj rozmýšľať. Klasické úlohy typu cestičky, bludiská, hľadanie párov alebo odlišností sa často snaží niečím ozvláštniť. Popri známych aktivitách s priraďovaním tieňov je tu aj zaujímavejšia verzia – dieťa má určiť, ktorá hračka sa skrýva v ktorom darčeku (líšia sa veľkosťou a tvarom). Neviem, či sa autorka inšpirovala Montessori školou, ale používa niektoré postupy tejto pedagogiky. Jej ilustrácie „dýchajú“ – preplnené strany by jej ako výtvarníčke boli proti srsti. Klasické úlohy sa snaží zasadiť do situácie, v ktorej dávajú zmysel. Napríklad ponožky, ktoré treba roztriediť do párov, sa opraté sušia na šnúre. Dieťa má pomôcť nevidiacemu pánovi s bielou paličkou nájsť správnu cestu. Aj takéto drobnosti zvyšujú motiváciu dieťaťa. Tie moje boli také motivované, že všetky úlohy vyplnili asi za týždeň.
Vo vydavateľstve Axióma vyšla celá séria Hravé úlohy/Hravé úkoly od tejto autorky, z toho niektoré aj po slovensky. My máme doma dva diely: slovenskú verziu tejto knihy a túto.
Komu sú Hravé úlohy/Hravé úkoly určené
Neviem si predstaviť lepší darček pre deti, ktoré začínajú s úlohami. Väčšinu aktivít zvládnu aj dvojroční drobci, najmä ak sa im rodičia aspoň trochu venujú. Zostaviť úlohy pre túto vekovú kategóriu musia byť galeje a na trhu je minimum autorov, ktorí sa o to pokúšajú. Ale Radana Přenosilová si poradila výborne. My sme Hravé úlohy kúpili v čase, keď naša teraz už predškoláčka začínala kresliť. Hoci panáčikov už zvládala, dlho si odmietala priznať, že by vedela nakresliť aj niečo iné. Akékoľvek inštrukcie (najprv načrtni kruh, potom zobák a oči, nakoniec nohy) boli zbytočné. Zlom prišiel až s touto knihou. V jednej aktivite treba obkresliť jemne naznačenú siluetu vtáčika a zajačika. Zvládla to a odvtedy s veľkou hrdosťou maľovala vtáčikov všade. Ďakujem, Radana.
Máte tieto zošity doma? Ako sa vám páčili? Alebo máte nejaké otázky? Napíšte mi komentár.
Knižky Radany Přenosilovej vychádzajú vo vydavateľstve Axióma v češtine aj slovenčine. Kúpiť si ich môžete v slovenskom Martinuse tu alebo v českom Martinuse tu.
Fotografie uverejňujem so súhlasom vydavateľstva.
PRÁZDNINY S OSKAREM (Eva Maceková) – recenzia
Kniha 12 hodin s Oskarem bola pred pár rokmi môj prvý úlovok z knižného festivalu BRaK. Koncept výjavov z bežného života (raňajky, stretnutie so susedom na schodoch, prechádzka po panelákovom sídlisku, cesta autobusom, nakupovanie školských potrieb) prerušovaných občasnými úlohami (nájsť pár ku každej ponožke v Oskarovej rozhádzanej izbe) bol taký nezvyčajný, že som sa bála, ako ho prijme naše vtedy jediné dieťa. Zbytočne. Knižka sa hneď stala najobľúbenejšou a dlhé týždne sme si ju čítali každý deň. Preto keď tento rok vyšlo pokračovanie, neváhala som ani chvíľu. Oskar je stále ten istý, a predsa sa zmenil – vyrástol, dospel v tvári, schopnostiach i záujmoch.
Je mimoriadne nezvyčajné, keď sa na obálku knihy dostane iba meno ilustrátorky (Eva Maceková), a spisovateľkine (Tereza Horváthová) nie. Vypovedá to o pomere slovná verzus obrazová časť. Táto kniha je jednoznačne určená pre ľudí, ktorí si dokážu vychutnať kvalitné ilustrácie. 12 hodin s Oskarem dokonca získala veľmi prestížne ocenenie na knižnom festivale v Bologni. Okrem toho aj titul Nejkrásnější česká kniha roku 2012. Škoda, že táto talentovaná slovenská ilustrátorka vydáva knihy v zahraničí (okrem českého Baobabu Oskara vydalo aj veľké francúzske vydavateľstvo Seuil, holandské Boycott, španielske mtm Editores SL), ale na Slovensku nie.
Punk + horor + Mickey Mouse
Eva Maceková má k detským motívom blízko. V celej jej tvorbe sa opakujú bucľaté detské tváričky, zajačiky, mickey mousovia, hojdacie koníky, ale do detskej izby by ste si jej obrazy určite nedali. Sú to vtipné, ale poriadne temné, hororové pankáčske veci 🙂 . Na pankáčku je však autorka nesmierne empatická. Je neuveriteľné, ako dokázala pri tvorbe detských kníh skrotnúť a vcítiť sa do detského vnímania sveta. Porozumela mu tak skvele, že až kým som nezačala na internete pátrať, kto je autorkou tejto knihy, bola som presvedčená, že ju musela nakresliť nejaká žena na materskej. S temnými pankáčskymi obrazmi má Oskarov mierumilovný idylický svet spoločné len divoké farebné kombinácie.
Podobne ako v predchádzajúcej knihe, ani v pokračovaní Prázdniny s Oskarem nie je text určujúci, len pomáha dotvoriť jednoduchú dejovú líniu: prvák Oskar strávi posledný deň v škole, poslednýkrát zájde do vyprázdneného mesta, pobalí sa a odcestuje s dedkom na dedinu. Tam ho čakajú klasické prázdniny na vidieku – so stanovačkou, opekačkou, lovením rýb, zbieraním húb, kúpaním v jazere, varením marmelády.
Komiksová omaľovanka
Nie je tu žiadna zápletka ani následné rozuzlenie, dej plynie pokojne, bez dramatických výkyvov, ako letný potok. V celej knihe sú len dva mierne dramatizujúce momenty – keď Oskar s dedkom takmer nestihnú vlak a keď Oskarov záletný kocúr so sympatickou mačacou slečnou zachránia jeden druhého pred kriminálnou mačacou bandou. Tieto „akčné“ digresie sú odlíšené aj vizuálne, aby bolo jasné, že sú to len výnimky z pokojného až ospalého letného tempa. Majú formu bielo-modrého komiksu s niekoľkými prázdnymi políčkami, ktoré si má vyplniť čitateľ sám. Zvyšné okienka moje deti pochopili ako omaľovanku – kontrast s mimoriadne farebným zvyškom knihy bol naozaj veľký.
Podobne ako v Dite od Jany Bodnárovej (recenzia tu), aj tu je vyhýbanie sa dobrodružstvu zámerné. Záznam množstva na prvý pohľad nepodstatných detailov (presný názov dedkovej dediny, tabuľa s odchodmi vlakov na stanici, koľko zvierat videl Oskar cestou vlakom, zoznam krajín, ktoré precestovala babička, pohľadnice, ktoré odtiaľ poslala aj s dátumami) dáva knihe autentický ráz, akoby to bola rodinná kronika jedného leta. A Oskarova rodina, až na mimoriadne akčnú babičku, je ako každá iná. Preto sa v tejto knihe spozná každé dieťa.
Ako používať túto knihu?
Ak by ste v nej hľadali len príbeh, prebehnete ju za pár minút a už sa k nej nevrátite. Ale ak vás aspoň trochu oslovia veľké ilustrácie, určite vás inšpirujú k nejakému rozhovoru alebo aktivite. Mojim deťom napríklad pri pasáži o stanovačke okamžite skrsol v hlave nápad postaviť si stan. A o dva dni sme v ňom aj úspešne prenocovali.
Prázdniny s Oskarem tiež odporúčam použiť rovnako ako vlastný fotoalbum letných zážitkov. Tým, že dej knihy sa tak vlečie, aspoň nikam neutečie, keď prerušíte čítanie a budete si sami rozprávať o vlastnej opekačke, hubovej praženici alebo ceste vlakom. Pri čítaní tejto knihy bez príbehu si uvedomíte, že deti neženie dopredu snaha zistiť, „ako sa to skončí.“ Zrazu je čas na každú otázku, na každú myšlienku.
Je tu niekoľko úloh typu Skúste povedať, čo si Oskar zbalil na stanovačku, čo potrebuje na opekačku, z akých surovín sa vyrába zmrzlina a podobné. Odpovede sú naznačené v ilustráciách. Tie sa dajú využiť aj tak, že necháte deti pozerať sa na obrázky povedzme jednu minútu a potom knihu zatvoríte a vyzvete ich, aby vymenovali všetky predmety z danej stránky, na ktoré si spomenú. Určite si vymyslíte aj nejaké vhodné slovné hry. Ak sa vaše dieťa práve učí písať, môže napríklad pod každý predmet napísať jeho názov. Kniha Prázdniny s Oskarem vám dá maximálnu slobodu, ako s ňou narábať.
Má aj jasný edukačný rozmer. Predstavujú sa tu poľnohospodárske práce, lesné, vodné i domáce zvieratá, ich potrava, vzťah k ľuďom, aj zvuky, ktoré vydávajú. Veľmi sa mi páčilo, že autorky deti nepodceňujú a odpovede na niektoré minikvízy dali poriadne zabrať aj mne. Na Youtube sme si museli pozrieť, aký zvuk vydáva líška a netopier. Gúglili sme aj muchotrávku červenkastú (amanita rubescens, muchomůrka růžovka), z ktorej si Oskarov dedko varil praženicu (naozaj je jedlá).
Vidieť, že Oskar vyrástol a rieši už celkom iné veci ako v prvej knihe. Mám tak pocit, akoby rástol spolu s našou predškoláčkou a veľmi sa poteším, ak ju v budúcnosti bude sprevádzať aj ďalšou knihou, v ktorej zase o niečo podrastie a zmúdrie.
Komu je kniha Prázdniny s Oskarem určená
Čitateľ si sám určuje, ako bude s knihou pracovať, preto si ju každé dieťa v kategórii 3 – 8 rokov môže prispôsobiť svojim záujmom a schopnostiam.
Bonus
Prečítajte si rozhovor s Evou Macekovou (tu alebo tu) a pozrite si jej blog, možno sa doklikáte k zaujímavým módnym kúskom 🙂 .
Máte doma knihy Evy Macekovej? Páčili sa vám? Alebo máte nejaké otázky? Napíšte mi komentár.
Kniha Prázdniny s Oskarem vyšla v roku 2018 vo vydavateľstve Baobab. Má strán 64 a rozmer 230×330 mm. Ak vás táto recenzia zaujala, môžete si ju kúpiť tu.
Prvý diel, 12 hodin s Oskarem, vyšiel v roku 2012. Má 48 strán a rozmer 240×330 mm. Môžete si ho kúpiť tu.
Ešte linky na český Martinus: tu si kúpite Prázdniny s Oskarem, tu 12 hodin s Oskarem.
Fotografie uverejňujem so súhlasom vydavateľstva.