DŮM ZA MLHOU. KNIHA, DO KTERÉ SE MUSÍ KRESLIT! (Ester Stará, Milan Starý) – recenzia

Ja viem kresliť len…

U nás doma sa kreslia len tri skupiny obrázkov: princezné, rodinné portréty a dinosaury (plus sem-tam nejaké zvieratko). Deti sa často samy vytrénujú len v niektorých oblastiach a potom odmietajú kresliť všetko ostatné, pretože to „nevedia“. Ak ich trochu nenakopneme, tak v tomto omyle „ja viem kresliť len“ budú žiť aj v dospelosti. Knižiek s bláznivými dokresľovacími (doodle) úlohami je už dosť, ale žiadna iná neprinútila naše staršie dieťa (6 r.) kresliť také veci ako štruktúru dreva, povrch kameňov či knižiek. Alebo dokonca vrásky, chĺpky a žilky na ruke starého pána! Takto nenápadne autori nabádajú deti, aby si všímali detaily okolo seba. Vyskúšali alebo zopakovali sme si aj nové techniky, napríklad frotáž. Keď sa naše dieťa naučilo z knižky tieňovať, vedela som, že na blog zavesím oslavnú recenziu.

Dům za mlhou. Kniha, do které se musí kreslit

Pokračovať v čítaní: DŮM ZA MLHOU. KNIHA, DO KTERÉ SE MUSÍ KRESLIT! (Ester Stará, Milan Starý) – recenzia

DETSKÉ KNIHY O POČASÍ

Z tohtotýždňovej témy Prečítaného leta – počasie – som mala trochu strach. Nakoniec som z poličiek povyberala takú kopu kníh, že som ju skoro nedokázala odniesť. Niečo z môjho výberu určite máte doma aj vy. Idem teda na to.

Pokračovať v čítaní: DETSKÉ KNIHY O POČASÍ

DETSKÉ KNIHY O BÁBÄTKÁCH

Tu je môj výber knižiek pre tretí týždeň prečítaného leta 2019.

Knižka o pocitoch

Moja najobľúbenejšia scéna z knihy: do rodiny pribudne malé bábätko a starší braček, frustrovaný, že sa mu mama nevenuje tak ako dovtedy, prinesie rodičom krabicu. Aby sestričku poslali tam, odkiaľ prišla. Celkom mi to pripomenulo, ako naše staršie dieťa raz hystericky kričalo, aby sme to mladšie zahodili do koša. V rodine z Knižky o pocitoch sa zaručene spoznáte aj vy. Skutočné, neprikrášlené situácie, vysvetlenie toho, ako emócie fyzicky prežívame a ako vznikajú, dôraz na to, že negatívne emócie sú normálne, ale treba ich vedieť pochopiť… bábätká nebábätká, túto knihu potrebujete mať doma. Moju oslavnú, ale úprimnú recenziu nájdete tu.

Ema a ružová veľryba

Krásne ilustrovaná, dobrodružná, mierne náučná, trochu výchovná, kompozične premyslená. Taká je Ema a ružová veľryba, ktorá vyšla aj v češtine. Viac som napísala a nafotila v recenzii pre web Prečítaného leta. Nové články odo mňa tam nájdete vždy v stredu.

Vlkovi tě nedám

Niektoré deti sa súrodenca nevedia dočkať (ako dievčatko v knižke Ema a ružová veľryba), iné naňho žiarlia ešte predtým, ako sa narodí. Táto kniha vyšla len v češtine, ale ak čakáte prírastok a starší súrodenec s tým nie je celkom zmierený, veľmi odporúčam. Citlivo, empaticky a sympaticky napísané. V Martinuse ju teraz kúpite za absolútne smiešnu sumu.

Cesta na svet

Keď sa budete rozprávať o bábätkách, možno padne aj otázka, ako vznikajú 🙂 Myslím si, že o tejto téme by sa malo s deťmi debatovať ešte predtým, ako sa okolo nej začne vznášať aura niečoho zakázaného, niečoho, o čom sa nehovorí, len šušká, za čo sa hanbí. A rozhodne ešte predtým, ako ich do témy zasvätia podobne zmätení rovesníci. Podľa môjho odhadu najneskôr do siedmich-ôsmich narodenín.

Neviem si ani predstaviť, čo by som robila, keby táto knižka nevyšla. Je to jediná kniha sexuálnej výchovy pre malé deti, ktorá je vecná, dostatočne informatívna a ešte aj zaujímavo ilustrovaná. Prvé vydanie z vydavateľstva O.K.O. sa rozpredalo hneď, reedíciu už vydala autorka pod svojou vlastnou značkou EJ Publishing. Jankine dieťa sa na to, odkiaľ sa bábätká berú, začalo pýtať už v štyroch rokoch, preto je aj v knižke uvedené, že je určená deťom od štyroch rokov. Podľa mňa je však pre takéto malé deti príliš detailná, odporúčam trošičku starším, asi od šesť rokov.

Proč krokodýl dělá vlny

Ak na to vysvetľovanie radšej pôjdete cez zvieratá, odporúčam NÁDHERNÚ obrázkovú knihu Proč krokodýl dělá vlny. O lásce mezi zvířaty. Nájdete ju tu a čoskoro aj na tomto blogu. 🙂

Skôr než som prišla na svet

Ak sa vám do chúlostivého vysvetľovania nechce, môžete ísť na to celkom inak, cez vesmír. Prečítajte si ukážku. Knižka je už na internete vypredaná, pripravuje sa dotlač, ale v niektorých Martinusoch ju ešte majú.

Leonardo, kocúr z ulice

Leonardo vyvádza ako puberťák, ale narodil sa ako maličké bezbranné mláďatko, na ktoré zabudla aj vlastná mama. Mojim deťom sa knižka o nezbednom kocúrikovi veľmi páčila, aj zásluhou ilustrácií Martiny Matlovičovej (recenzia tu). Na knihu boli veľmi dobré ohlasy (vyšlo už druhé vydanie), a preto sa vydavateľstvo Trio Publishing rozhodlo vydať aj príbehy jeho sestričky od toho istého autora. Líza, mačka z Trojice však podľa mňa nie je ani zďaleka taká vtipná ako Leonardo.

Strom, ktorý dáva

Od bábätka až po starobu, strom sprevádza chlapca celým životom. A dáva, dáva, dáva a dáva. Vydržíte sa na to pozerať? Recenzia tu. Jednu z najznámejších detských kníh môžete čítať v rovine vzťahov (nekonečná obeta matky a nevďak dieťaťa) alebo ako enviro posolstvo.

Ak sa vám knižku nepodarí zohnať v knižnici (v kníhkupectvách je už vypredaná), pozrite si s deťmi aspoň animovaný film Muž, ktorý sadil stromy podľa známej poviedky Jeana Giona o tom, že „rodeniu“ stromov treba niekedy pomôcť. Tento Oskarom ocenený animák sa dá nájsť na internete.

Kniha džungle

Knihu džungle od Véronique Ovaldé a Laurenta Moreaua sme si čítali minulý týždeň. Až včera mi došlo, že aj Mauglí bol na začiatku príbehu bábätkom, takže sa výborne hodí na tento týždeň prečítaného leta. Textová časť je ako suché mäso bez šťavy – ako všetky prerozprávané skondenzované príbehy. Dobrodružstvo potrebuje priestor. Ale ilustrácie vám vyrazia dych. Veľmi sa teším, že na Slovensku máme vydavateľstvo Monokel (touto knihou debutovali), ktoré vydáva takéto poklady. Doma máme ďalšie tri knižky od Laurenta Moreaua (recenzia tu), jedna krajšia ako druhá.

DETSKÉ KNIHY O ČOKOLÁDE

Ktorá je naša najobľúbenejšia kniha o čokoláde? Kuchárska!!! Keď sa aj vy dosýtosti s deťmi nakuchtíte, prečítajte si aj niektorý z mojich tipov na tento týždeň Prečítaného leta.

Michael Rosen: Chocolate Cake

Keďže okrem svojho blogu píšem tento rok recenzie aj pre portál Prečítaného leta, môj článok o knihe Chocolate Cake od Michaela Rosena (We’re Going on a Bear Hunt), si môžete prečítať tam.

Rodari a Dahl

Pri tohtotýždňovej téme mi na um hneď prišli klasiky Rodariho Z neba padá čokoláda (ilustrácie Miroslav Cipár!) a Dahlova Charlie a továreň na čokoládu. Keďže Roald Dahl bol veľký čokoholik („Keby som ja bol riaditeľom školy, vyhodil by som dejepisára a namiesto neho prijal učiteľa čokolády“), čokoláda sa v jeho dielach objavuje naozaj často. Jedna z najznámejších scén Matildy (recenzia tu) sa krúti práve okolo fantastickej čokoládovej torty. Alebo vyskúšajte Dahlove recepty 🙂

Mimi a Líza: Vanilkový deň

S čokoládou sa pieklo aj v Mimi a Líze 2. Nedopadlo to veľmi slávne a na vine nebolo nevidiace dievčatko :).

Ako veľmi máme radi Mimi a Lízu? Takto: prvý a druhý diel máme prečítaný odpredu aj odzadu. Rozhlasovú verziu počúvame skoro každý týždeň. Okrem toho máme doma obe série na DVD aj oba pracovné zošity :). Podobných mimialíza maniakov behá po Slovensku asi veľa – je to najpredávanejšia detská kniha v Slovarte – preto sa viac rozpisovať nejdem.

Rozprávky o psíčkovi a mačičke

Tortu z čokolády piekli aj Čapkovi kultoví hrdinovia. Dobrácky psík a vynaliezavá mačička (aká gender progresívnosť :)) vždy konajú s najlepšími úmyslami a podľa vlastnej vyargumentovanej logiky. Akurát situácia sa vždy zvrtne tak, že z toho vzíde poriadna galiba. Napríklad pri pečení torty sa držia hesla: keď do torty dáme päť najlepších jedál, bude päťkrát taká taká dobrá. Keď ich tam dáme sto, bude stokrát taká dobrá. A tak pomiešajú čokoládu, tvaroh, ocot, husiu hlavu, safaládky a všetko možné. Ktoré dieťa by sa v tom nespoznalo!

Čapkov geniálny humor je nadčasový. Jediné, čo citeľne zostarlo, je jazyk. Jedno-dve zastarané slová môžu dodať textu atmosféru a šmrnc, ale keď príval archaizmov bráni deťom porozumieť, netreba sa nechať viesť falošným rešpektom a nostalgiou. Z tohto dôvodu používam a odporúčam novší preklad a sviežejšiu a hutnejšiu audio verziu Rozprávok o psíčkovi a mačičke.

Dům za mlhou

Môj piaty tip s čokoládou v podstate nijako nesúvisí. Ale keď uvidíte obálku pracovného zošita Dům za mlhou, možno ju tam zbadáte tiež.

Je to úlohová kniha fantastického tria Ester Stará, Milan Starý a vydavateľstvo 65. pole (o nich som už písala tu), ktorá učí deti tvoriť a používať ceruzky s rôznou tvrdosťou. Tie sú súčasťou balenia. Sú tu originálne a bláznivé doodle (dokresľovacie) úlohy prepojené nezvyčajným, trochu strašidelným príbehom. Ak sa vám princezničky/roboty/autá/(doplňte si) na výkresoch vašich detí zdajú na jedno kopyto, táto knižka ich naučí kresliť aj veci, na ktoré by si inak netrúfli. A môžu vyskúšať aj nové techniky, napríklad frotáž. Môj tip na tohtotýždňovú čokoaktivitu (okrem kuchtenia, samozrejme): vyfrotážujte si honosnú bránu s tabuľkou čokolády :).

Metropolis a Abeceda (z) měst

Čo sa stane, keď človek rád kreslí aj cestuje? Nakreslí krásnu knižku o cestovaní. Ak máte radi takéto čítanie, odporúčam Abecedu (z) měst od Jana Laštovičku. Pod písmenom C nájdete mesto Curych, vychýrené svojou čokoládou. V Antverpách zase majú pralinky :). Kým si nájdem čas na recenziu, môžete si pozrieť tento článok z blogu Lepšia geografia. Podobný koncept kníh so zaujímavosťami z miest/štátov je dnes veľmi populárny (Mapy od Mizielińských). Chýrna švajčiarska čokoláda sa spomína aj v nádhernej knižke Metropolis. Aj o nej raz bude recenzia :).

Kniha plná úloh pre dievčatá

Kniha plná úloh pre dievčatá

Nie som zástanca delenia hračiek a aktivít na dievčenské a chlapčenské. Bolo mi smutno, keď som videla matky, ktoré kričali na svojich synčekov len preto, že sa hrali s kočíkom alebo bábikou. Takže keď vidím knižky „pre dievčatá“ alebo „pre chlapcov“, tak ich väčšinou obídem oblúkom. Táto dvojica kníh zo Svojtky však dostala výnimku, lebo som potrebovala kúpiť nejaké úlohové zošity. S obsahom to, našťastie, nie je také zlé. V oboch verziách sú rovnaké typy úloh, len témy sa líšia. V ružovej verzii je to napríklad nakupovanie, oblečenie, v modrej, ako inak, autá.

Pobavila ma špiónska strana. Je tu zoznam vecí, ktoré nesmú chýbať žiadnej „špionierke“ (tak to skomolila dcéra), ďalej zoznam tajných znamení, ktorými môže dieťa komunikovať s kamarátkou a bludisko, v ktorom sa musí tajná agentka vyhýbať ľuďom. Dcére odvtedy vŕta v hlave, či by aj ona mohla byť špionierka :). Výborné je, že úlohy sú zoradené do takýchto tematických okruhov.

Sú tu klasické bludiská, cestičky, rozdiely, priraďovačky, search&findovky, dokresľovačky (doodle), ale aj koláže, jednoduché recepty, námety na prácu s papierom a všeličo iné. Mnohé z aktivít sú skôr návodom na hru ako úlohou v pravom zmysle slova. Omaľovanka – scéna z baletu Luskáčik v čarovnej krajine cukroviniek – je hotová pozvánka do divadla! Úplne ma dostali základné baletné pozície – hneď si ich precvičovala celá rodina. Keďže v knihe sa aj hojne kuchtí, nechýbajú ani recepty s čokoládou. Tej je venovaná aj jedna tematická kapitolka.

V Martinuse aj všade inde je už vypredaná, možno ju ešte zoženiete vo výpredajoch.

Dýchaj ako macko

Je to súbor dychových a meditačných cvičení inšpirovaných jogou. Knihu sme zatiaľ len začali používať, ale rozhodne sa o nej ešte rozpíšem! A súvislosť s čokoládou? Pri jednom z cvičení si deti majú predstaviť, že držia v rukách šálku horúcej čokolády a pomaaaaly ju fúkať. Naučia sa tak pomaly zhlboka dýchať a upokojiť. Výborný nápad!

Panpulóni

Na záver ešte jeden tip na poéziu. Kakao proti strachu odporúča Miroslav Válek v básničke Panpulóni. Nájdete ju v zbierke Do Tramtárie s fantastickými ilustráciami Svetozára Mydla.

DETSKÉ KNIHY O MORI A VODE

Kníh o mori, morských tvoroch, riekach, daždi vyšlo naozaj veľa. Tu je výber tých najlepších a najkrajších.

Gréta

Krásne ilustrovaná, sugestívne napísaná, rovnako akčná ako jej žijúca menovkyňa:) . Ako som už párkrát napísala, odkedy sme čítali Grétu, moje deti neodhadzujú na zem odpadky. Aj slamky sme zredukovali na minimum. Presne preto vznikla Gréta, presne preto ju treba v každej rodine :). Celú recenziu nájdete tu.

Hlbokomorské rozprávky

Vydrží dieťa dookola počúvať jedno CD celú dovolenku? Vydrží, ak sú to Hlbokomorské rozprávky s hlasom Roba Rotha! Jeho prednes sa počúva naozaj výborne, aj vďaka skvelej práci zvukárov, ale v súboji s fantastickými ilustráciami Veroniky Klímovej je to remíza. Nedá sa nič robiť, potrebujete oboje, knihu i CD 🙂 . Celá recenzia tu.

Hlbokomorsé rozprávky

Prieskumník oceánu

Čím si čistia zuby žraloky? Krevetkami! Tie im pri wellness procedúre vyčistia celé telo. Ako to funguje v oceánskych kúpeľoch a veľa iných zaujímavostí sa dozviete z tejto krásnej encyklopédie. Viac o nej tu.

Pod zemou. Pod vodou

Krásna kvalitná plná naozaj prekvapujúcich informácií – tak ako sme od Mizielińských zvyknutí. Neviem sa dokopať k článku o tejto veľkoformátovke, ale títo famózni Poliaci recenzie ani nepotrebujú. Ich bestsellery valcujú rebríčky predaja na celom svete. Kúpite tu.

Řeka

Každá rieka sa vlieva do mora (teda okrem jednej, ktorá predtým stihne vyschnúť), v mori sa odparí, para v oblakoch sa skondenzuje a naprší naspäť na zem, dážď stečie do potôčikov, tie do rieky, tá sa vleje do mora…

Kolobeh vody, kolobeh ročných období a kolobeh života sa prepletajú v tejto úžasnej emóciami nabitej akvarelovej silent book. Viac si prečítate tu.

Free the Lines

V jednom rozhovore Daniela Olejníková, naša asi najoceňovanejšia ilustrátorka, opísala, ako tvorí. Ako prvé si určí isté mantinely: vyberie si techniku a zopár farieb, rozhodne sa, či bude používať štruktúru alebo len homogénne farebné plochy. A potom tieto limity prísne dodržiava. Clayton Junior si zadefinoval také neuveriteľne prísne obmedzenia, až sa celá knižka točí okolo nich. Používa len biele a čierne línie na modrom pozadí. Nič viac. Knižku dokonca aj pomenoval Free the Lines. Ďalšia výborná silent book. Viac v mojej najnovšej recenzii tu.

Rozprávky o psíčkovi a mačičke

Ďalšie CD, ktoré si púšťame stále dookola. Pretože baví aj nás rodičov. Kapitola o tom, ako psíček s mačičkou umývali dlážku, je kultovka. Kúpite tu.

Apka Hravouka

Všetci by sme deťom najradšej len čítali knihy, ale niekedy to bez techniky jednoducho nejde. Výborná apka, ktorú dáte drobcom do rúk bez výčitiek svedomia. Jedna z „kapitol“ sa odohráva v jazere. Viac tu.

Leotolda

Kamaráti na ceste za Leotoldou musia prekonať všelijaké prekážky a prehľadať čudesné zákutia. Pozrú sa aj do brucha veľryby! A že je tam čo pozerať! Popri tom sa plavia k majáku na konci príbehu spolu s fúzatými morskými pannami :). Knižka, ktorá vás prekvapí na každej stránke. Jedna z najlepších a najobľúbenejších knižiek, čo sme minulý rok čítali. Recenzia tu.

Špinuška

Každá kapitola sa končí kúpeľom, Špinuška je totiž neuveriteľná smoliarka, čo sa nechtiac vždy strašne zafúľa. Najväčšia pohroma nastane, keď sa kúpe sama! Celý článok tu.

Prázdniny s Oskarem

Leto bez kúpania by ani nebolo leto. Aké čaro majú obyčajné prázdniny u dedka na dedine v úchvatnej grafickej podobe od oceňovanej Slovenky Evy Macekovej, si prečítate tu.

Under The Ocean

Viac ako tisíc slov niekedy povedia obrázky. Najmä keď si majú deti predstaviť, akým zložitým ekosystémom je more. V tejto nádhernej pop-up knižke Under The Ocean (recenzia na That‘s My Hat! od tých istých autorov tu) je zobrazené tak fascinujúco, až to vyráža dych. Malým aj veľkým. Kúpite tu.

Veľká kniha o morských tvoroch

Yuval Zommer. Viac netreba nič dodať. Recenzia jednej zommerovky na portáli Prečítaného leta čoskoro! Veľkú knihu o morských tvoroch kúpite tu. A k nej aj perfektnú knihu aktivít s nálepkami.

Ema a ružová veľryba

Recenzia priamo na portáli Prečítaného leta čoskoro!

Ocean. A Visual Miscellany

Táto krásna knižka od Ricarda Henriquesa získala prestížne ocenenie Bologna Ragazzi Award. Pozrieť si ju môžete tu.

The Little Book of Ocean Animal Sounds

Ak vás bavili knižky Vtáky našich lesov a Vtáky našich záhrad tak ako nás (recenzia tu), potom hľadáte The Little Book of Ocean Animal Sounds. Zatiaľ len v angličtine.

Dvestošesťdesiatdeväť dní dažďa

Krásna, smutná, typická severská. Knižka Roalda Kaldestada o priateľstve a odlúčení. Nájdete tu.

Holčička a déšť

Škoda, že retro edícia Albatrosu nemá aj slovenské mutácie. Nádhernú novinko-starinku Holčička a déšť od Mileny Lukešovej si môžete prelistovať tu.


Chýba vám tu niektorá dôležitá kniha o tejto téme? Pridajte svoj tip do komentárov.

PRIESKUMNÍK OCEÁNU. TAJOMSTVÁ HLBÍN/PRŮZKUMNÍK OCEÁNU. TAJEMSTVÍ HLUBIN (Sabrina Weiss, Giulia De Amicis) – recenzia

Hlbokomorské tvory sú akoby vystrihnuté z čudesnej rozprávky (alebo hororu). Svetielkujúce, bez očí, s hrôzostrašnými papuľami, nepodobajú sa na nič, čo dieťa videlo v ZOO či akváriu. Je to fascinujúca lekcia o evolúcii. Tieto neforemné organizmy sa adaptovali na život v pre nás nepredstaviteľných podmienkach. Je to celkom iný svet aj preto, lebo v niekoľkokilometrových hĺbkach už zlyhávajú aj stroje a oceánske dno je tak z veľkej väčšiny neprebádané. Jedna tabuľka z knižky Prieskumník oceánu:

Zmapovaný povrch s rozlíšením 100 metrov:

Mesiac – 100%

Mars – 100%

Venuša – 98%

Oceán – 10%

Detváky sa na čítanie vyzdobili nádhernými tetovačkami Gréta zo série Kresky.

Aj žraloky majú nárok na wellness

Pohľad na japonské makaky, ako sa rochnia v horúcich bazénoch, ma vždy dobre pobaví. Ale predstava žralokov, ktorým v kúpeľoch pucujú krevetky kožu a zuby, je neprekonateľná:

Keď sa morské tvory, ako napríklad garupy, korľytnačky, žraloky alebo raje, potrebujú poriadne očistiť, zamieria do čistiacich staníc na koralových útesoch.

Tu nájdu skupinu čističov, ako pyskatce, tŕňovce a krevety, ktoré im z rán povyberajú odumretú a nezdravú kožu, a tiež z povrchu tela a z úst odstránia parazity, riasy a sliz. Takto urýchlia uzdravovací proces a zabránia infekciám. Klienti ostanú zdraví, dostanú starostlivosť ako v kúpeľoch a čističi sa zadarmo nasýtia. Keď sa klienti približujú k čistiacej stanici, zľahka do nej vplávajú, roztiahnu plutvy alebo otvoria čeľuste či žiabrové štrbiny, aby čističom uľahčili hľadanie rán. Do týchto „salónov“ chodia aj žraloky.

Čističi a klienti si dôverujú a neubližujú si, napríklad ak sa chce očistiť žralok sivý, nakloní telo šikmo nahor a naširoko rozďaví papuľu, čím dáva čističom najavo, že sú v bezpečí.

Veľa klientov navštevuje stanice niekoľkokrát za deň. Čističi ich poznajú, dokonca si aj pamätajú, kedy ich čistili naposledy.

Prečo sú samičky osmonohov najobetavejšie matky na svete

Podmorský svet nie je žiadna nuda. Nekonečné množstvo foriem života vzbudzuje rešpekt. Neverím, že ten, kto si prečíta, aké čudesné a zábavné organizmy obývajú moria, nechá na pláži po sebe neporiadok. Prieskumník oceánu je ideálne čítanie na rodinnú dovolenku.

Sépie, ktoré sú príbuzné s chobotnicami a kalmármi, dokážu v sekunde zmeniť farbu tela na farbu opačného pohlavia. Keď si chce samček sépie získať samičku, jednu stranu tela (tú, ktorá je odvrátená od samičky) si zmení na farbu samičky sépie. Ostatné samčeky – konkurenti si tak budú myslieť, že vidia iba dve samičky. Prefíkaný samček tak môže nerušene pokračovať v zvádzaní svojej vyvolenej.

Našu staršiu dcéru tiež dojal osud samičiek osmonohov. Keď nakladú vajíčka, starajú sa o ne niekoľko mesiacov tak intenzívne, až nakoniec samy zahynú. Príbeh tejto najväčšej materskej obety jej neschádza z mysle.

Aký hlboký je oceán

Oceán tiež fascinuje svojou hĺbkou. Bohužiaľ, aj na tom najnižšie položenom a najnedostupnejšom oceánskom dne sa našli plasty. Človek sa stal neželanou súčasťou podmorského ekosystému, preto je časť knihy venovaná ľudským aktivitám. V dobrom i zlom.

Prieskumník oceánu vyšiel len celkom nedávno, a už je neaktuálny. Ľudskej posádke sa tretíkrát podarilo dostať na dno Mariánskej priekopy! Americký výskumník Victor Vescovo, ktorého meno sa odteraz bude písať do učebníc i detských kníh, prekonal aj rekord Donalda Walsha a Jacquesa Piccarda v hĺbke ponoru.

Okrem nich sa ešte na dno pozrel aj James Cameron, režisér Titanicu

Kto pozná prírodu, ten ju chráni

Moje deti, ktoré boli kedysi schopné (keby som im to dovolila) za deň minúť desať slamiek, po prečítaní Gréty z Egreša (recenzia tu) obmedzili ich spotrebu takmer na nulu. Keď občas hodia na zem nejaký obal (deti sú deti), spomeniem Grétu a zahanbene ho zodvihnú. Jedna kniha, sugestívnejšia ako tisíc mojich prednášok, celkom zmenila postoj mojich detí k životnému prostrediu. Hoci zvieratá v Prieskumníkovi oceánu sú zvieratami, nie sú personifikované a nie je tu ani príbeh, cez ktorý by sa s nimi čitatelia mohli stotožniť ako v Gréte, aj holé fakty z tejto knihy dcéru zasiahli natoľko, že sa chce stať vegetariánkou. Bola zhrozená z neudržateľného spôsobu rybolovu, pri ktorom veľké rybárske lode ťahajú po dne obrovské siete. Do nich sa zachytí všetko, čo práve pláva okolo. Preto sa 90% úlovku jednoducho vyhodí. Toto obrovské plytvanie ju rozrušilo tak, že mala slzy na krajíčku. Musela som ju uistiť, že ryby, ktoré kupujeme my, sa takto nelovia. Kto pozná prírodu, ten ju chráni.

Štuplíček si zase z knižky a našich rozhovorov pri čítaní zapamätal, že výroba a preprava tovarov znečisťuje životné prostredie. Takže nedávno celý autobus počul ani nie štvorročné dieťa poučovať okolie o tom, že kupovať veľa hračiek je zlé. Je to príliš zjednodušené a malá hlavička na poučky, samozrejme, celkom zabudne v momente, keď zbadá novú ligotavú plastovú zbytočnosť. Aj tak si myslím, že to nie je málo. Verím, že tieto základy deťom ostanú aj vtedy, keď už budú schopné odolať pokušeniam.

Komu je určená encyklopédia Prieskumník oceánu?

Deťom od 7-8 rokov, kvôli trošku náročnejšiemu jazyku. Ak vám nevadí občas niečo dovysvetľovať (napr. čo je fotosyntéza), potom aj oveľa mladším. Neurazia sa ani školáci na druhom stupni. Dokonca aj náš ocko sa podozrivo často hlásil na večerné čítanie!

Čítate si aj vy s deťmi knihy s ekologickým posolstvom? Ktorá z nich zabrala u vás doma najviac? Budem rada, ak pod článkom napíšete svoj komentár.


Knihu Prieskumník oceánu. Tajomstvá hlbín vydalo vydavateľstvo Grada v roku 2019. Má 72 strán a rozmer 245×340 mm. Kúpiť si ju môžete v slovenčine alebo češtine.

Ekológia si konečne začína získavať mediálny priestor, aký jej patrí. Nestačí sa však dojímať srdcervúcimi videami na Facebooku, na tieto témy by sme mali myslieť pri každom nákupe. Preto som sa rozhodla, že odteraz budem v recenziách zverejňovať aj informáciu, kde bola kniha vytlačená. Možno aj takýto maličký tlak prispeje k tomu, aby sa printový biznis nepresúval do Číny. Grada má u mňa zelený bod za Tiskárny Havlíčkův Brod.

Knihu mi na recenziu venovalo vydavateľstvo Grada. Fotografie zverejňujem s jeho súhlasom.

PRÍBEHY STAVIEB/PŘÍBĚHY STAVEB (Štěpánka Sekaninová, Jakub Cenkl) – recenzia

Dcéra si nedávno chcela pozrieť video horiacej katedrály Notre Dame, tak som vygúglila niečo zo CNN. Nejaký Parížan tam hovoril, že ak by sa ho pred požiarom opýtali, čo preňho znamená tento monument, povedal by, že je to len kulisa pre turistov. Po ňom však celkom zmenil názor. A spolu s ním tisícky ďalších obyvateľov tohto mesta, ktorí spievali, modlili sa a plakali, keď hrozilo zrútenie. Myslím, že tento obrat dobre ilustruje vzťah ľudí k budovám všeobecne. Chodíme okolo nich bez povšimnutia. Nevnímame, ako na nás pôsobia. Evolúcia nám predurčila, že stavby v našom okolí málokedy získajú našu vedomú pozornosť. Pritom ich vplyv na ľudskú psychiku je veľmi silný. A merateľný.

Prečo Piccadilly Circus nepridáva na dobrej nálade

Téme sa venuje napríklad tento článok BBC, kde sa dočítate aj to, prečo Piccadilly Circus nepridáva na dobrej nálade. Píše sa tu, že väčšina ľudí (na rozdiel od dizajnérov) sa lepšie cíti v miestnosti s oblými tvarmi, bez ostrých rohov. Nech žije Zaha Hadid! Podľa autorov spomínaného článku život v meste zdvojnásobuje riziko vzniku schizofrénie a zvyšuje aj pravdepodobnosť depresie a chronickej úzkosti. Znižuje tiež množstvo šedej kôry v mozgu. Tieto negatívne vplyvy súvisia s nedostatočnými sociálnymi väzbami, ktoré majú na vidieku inú kvalitu ako v meste. Ale aj urbánne prostredie sa dá vybudovať tak, aby podporovalo tvorbu komunít.

Malí architekti majú čo čítať

Že sa o podobných témach dá rozprávať aj s deťmi, to už vieme pár rokov, odkedy české vydavateľstvo Jakost vydalo kultovú knihu D.O.M.E.K. od Mizielińských. Obrovský ohlas zaznamenala aj u nás. Odvtedy vyšlo podobných publikácií niekoľko. Eurostav pripravuje pokračovanie knihy Ikony architektúry, o nej napíšem čoskoro. Veľmi ma zaujala aj krásna picture book Domov od Carson Ellis (65. pole). Na podobnom etno princípe je založená aj prvá kniha pre deti od 82 Bøok & Design Shõp. Nedávno bola na prestížnu cenu Zlatá stuha nominovaná kniha z Baobabu Bydlíme! – podivuhodné příbytky zvířat a lidí od Jiřího Dvořáka a Daniely Olejníkovej, za literárnu aj obrazovú časť. Nemala som ju ešte v rukách, ale nepochybujem, že je rovnako vydarená ako Hávedník od tejto dvojice (recenzia tu). V takejto silnej konkurencii sa bude Príbehom stavieb presadzovať ťažšie. Autori však majú jeden tromf: príbehy.

Naši plastelínoví maniaci si hneď vyrobili bociana Filipa – sprievodcu z knihy.

Príbehy lákajú (Sklenená izba). Oceňujem však, že autori väčšinou neskĺzavajú do neovereného bulváru či celkom zjavne vymyslených legiend ako sprievodcovia na zámkoch. Faktograficky orientované vydavateľstvo B4U Publishing ostáva verné faktom. Tentokrát sa dvorná spisovateľka vydavateľstva Štěpánka Sekaninová a dvorný ilustrátor Jakub Cenkl rozhodli zanechať vo vizuálnej pamäti čitateľov odtlačok najznámejších stavieb.

V Príbehoch obrazov a sôch (recenzia tu) sa im celkom dobre podarilo vysvetliť, čím sú predstavované diela zaujímavé a výnimočné. Aj Príbehy stavieb sú organizované tak, aby každý smer zastupovala jedna ikonická stavba. Nechýbajú okienka so základnými prvkami, podľa ktorých spoznáte gotiku, baroko, neoklasicizmus, dórsky a iónsky sloh.

MUMOK vedľa Disneyho

A keďže architekti sa občas vybláznia ako malé deti, nechýbajú v knihe ani také úlety ako Wurmov dom spadnutý na Viedenský MUMOK, dom v tvare košíka a bavorský zámok Neuschwanstein, ktorým sa inšpiroval aj Walt Disney. Keď som ho v tomto výbere uvidela, najprv ma to nahnevalo. Ale potom som si povedala, že tu má svoje miesto. Autori sa snažia deťom priblížiť, prečo je zámok považovaný za gýč gýčov. Pritom si dávajú veľký pozor, aby sa z detského vkusu nevysmievali. Deťom ponechávajú možnosť povedať, že sa im zámok páči. Citlivý prístup je povýšený nad dospelácke kritériá. A tak to má v detskej literatúre byť.

Od spomínaných bizarných stavieb sme sa dogúglili k mnohým ďalším. Je to vďačná téma. Viac ich nájdete tu.

Kniha pre detské publikum

Príbehy stavieb nie sú len zjednodušenou verziou dospeláckej encyklopédie. Autori si dali záležať, aby deti bavila. Preto sú tu ňuňuňu sprievodcovia – bocian a žabiak hľadajú vhodný príbytok pre bocianiu rodinku – a vtipné dialógové bubliny. Aj jazyk je väčšinou prispôsobený mladším čitateľom. Ničnehovoriaci rozmer budapeštianskeho parlamentu (dĺžka 268 metrov) previedli autori do detskej mierky:

„Ak by sa niekto rozhodol, že prejde všetky miestnosti a v každej strávi 15 minút, bude mu prehliadka trvať 7 dní.“

Dominantu Paríža prirovnali k „trochu väčšej stavebnici“:

„Eiffel pri stavbe Eiffelovky využil svoju prax staviteľa mostov – rovnaký konštrukčný postup. Nechal vyrobiť 18 000 oceľových častí, tie starostlivo očísloval a robotníci potom len časti ukladali k sebe a upevňovali nitmi. Táto veľká stavebnicová hra ich zabavila na celé dva roky a dva mesiace!“

Kniha pre dospelé publikum

Vydavateľstvo B4U svoje publikácie tvorí tak, aby motivovali rodičov čítať si s deťmi (o skvelej Veľkej knihe tmy som písala tu). Aj dospelí (s výnimkou profesorov dejín architektúry:) ) sa v Príbehoch stavieb dozvedia veľa zaujímavých informácií:

„Najstaršie stavby budovali Inkovia z viacstranných kameňov, ktoré do seba dokonale zapadali bez toho, aby potrebovali maltu či iné spojivo.“

„Geniálny Antoni Gaudí v priebehu stavby svojho chrámu nepoužíval takmer žiadne plány. Je to neuveriteľné! Opieral sa hlavne o svoju predstavivosť.“

Čo chýba do dokonalosti

Koncept tejto knižky je jednoducho skvelý. O to viac ma mrzí, že ju tvorcovia nedotiahli do dokonalosti. Ja by som vo výbere rada videla viac súčasnej architektúry, ale to je vec názoru.

Všetci milujeme supernízke ceny Albatrosu, ale občas si tlak na výslednú sumu odnesie kvalita prekladu. Aj v tomto prípade občas cítiť, že sa prekladalo narýchlo, hoci len z češtiny. „Kdo sa odváži,“ ešte k tomu v nadpise, to sa naozaj nedá prehliadnuť. Ďalšia vec, ktorú musím na knihe skritizovať, je knižný dizajn. Opisovanú stavbu viackrát umiestnili do stredu obrázka – presne tam, kde je dvojstrana zalomená. Napríklad tenučká Eiffelovka sa tak v záhyboch strán dosť stráca.

Ak nad týmito malými nedostatkami prižmúrite oči, nie je to zlá kniha. Priam sa pýta, aby sa s ňou ďalej pracovalo. Určite pri jej čítaní budete veľa gúgliť. A veľmi dobre si ju viem predstaviť ako súčasť hodín dejepisu, geografie, estetiky (existuje taký predmet? 🙂 ) alebo hodín jazyka (najmä po prázdninách).

Homemade interaktívna príručka ku knihe

Rozvíjať by sa dali napríklad tieto témy:

  • symbolika budov: Kupola budapeštianskeho parlamentu, rovnako ako veža Baziliky sv. Štefana, meria 96 metrov. Je to odkaz na rok 896, keď Maďari osídlili svoju vlasť. Žltá bola farba čínskej cisárskej rodiny, preto sú takmer všetky strechy Zakázaného mesta žlté. Najvyššia budova sveta, Búrdž Chalifa, má svojou štíhlou siluetou pripomínať orchideu.

  • historizujúce slohy: ak architekti a stavbári vedia dokonale napodobniť historické umelecké štýly, prečo sa budovy nestavajú tak, aby vyzerali ako z minulých storočí?

  • snaha ohúriť za každú cenu: Môže vo verejnom priestore stáť čokoľvek? Ako vnímate šokujúce stavby na prvý pohľad a z istého časového odstupu? Eiffelovka vznikla pri príležitosti Svetovej výstavy. Do súťaže sa prihlásil aj návrh obrovskej gilotíny. Viete si ju dnes predstaviť na mieste námestí Trocadéro v Paríži? Mal by niekto regulovať, čo sa v meste postaví? Kto by to mal byť?

  • prijatie: množstvo dnes vysoko cenených stavieb sa vo svojej dobe stretlo s negatívnym prijatím. Čo to znamená, keď hovoríme, že ich tvorcovia predbehli svoju dobu?

  • konštrukcia: ako by vyzerala Eiffelovka, keby bola z betónu? Ako by ste sa cítili vo vašom dome, keby všetky jeho vonkajšie steny boli zo skla? Kráčali ste už po priesvitnej sklenenej podlahe? Ako ste sa pri tom cítili? V knižke sa spomína, že oceľová konštrukcia sa v zime zmenšuje, v lete rozťahuje. Preskúmajte napríklad na mostoch miesta, kde vidieť vôľu – malé medzery, ktoré umožňujú materiálom meniť veľkosť.

  • kvalita práce: príliš rýchlo postavená budova sa môže aj zrútiť, ako napríklad kupola chrámu Hagia Sofia. Na čo musia architekti i robotníci pri stavbe myslieť? Kto ich kontroluje? S výškou a zložitosťou budovy rastie aj dôležitosť statika. Skúste si z lega postaviť modely známych budov alebo vymyslite si vlastné odvážne návrhy, aby ste si sami vyskúšali základy statiky.

  • sídliská: dá sa z našich panelákov urobiť kvalitné bývanie? Ako? Jednu inšpiratívnu premenu nájdete tu.

Tieto otázky som zostavila ja. Vychádzajú z knihy, musíte si ich však klásť sami. Opäť mi tu trochu chýba interaktívny aspekt.

Komu je kniha Príbehy stavieb/Příběhy staveb určená

Deťom od šesť-sedem rokov.

Ako ste si knihu čítali u vás doma? Zaujala vaše deti?


Kniha Príbehy stavieb vyšla vo vydavateľstve Albatros (v spolupráci s B4U Publishing) v roku 2018. Má 64 strán a rozmer 215×280 mm. Slovenský preklad si môžete kúpiť tu. Originálnu verziu nájdete v českom Martinuse tu.

POZNÁVEJ PTÁČKY (Pipasík, Martin Krkošek) – recenzia

V zásobe mám pár úlohových kníh, s ktorými deti vedia pracovať aj samostatne (napríklad túto alebo túto). Tieto poklady vyťahujem z rukáva vtedy, keď sa detvákom naozaj nemôžem venovať. Do tejto kategórie by jednoznačne patril aj zošítok Poznávej ptáčky, keby… keby som vydržala a neplietla sa deťom do tvorenia. Sama som naň bola veľmi zvedavá. Kombinácia úlohy + vystrihovanie + puzzle + šitie + vzdelávanie + Montessori prístup, tomu sa naozaj nedá odolať.

Úlohová kniha, aká tu nebola

Nemám rada detské vystrihovačky a nikdy ich nekupujem. Podľa mňa sú jednoúčelové – zbytočné plytvanie papierom. Vystrihnuté postavičky sa aj tak rýchlo postrácajú. Chápem, že strihanie je dobrý tréning na jemnú motoriku, ale dá sa cvičiť na čomkoľvek. U nás napríklad všetky vyplnené úlohové knihy majú ešte druhý život: deti si z nich povystrihujú najkrajšie obrázky. Poznávej ptáčky je však celkom iný prípad. Vystrihovanie je tu len jeden stupeň komplexnej úlohy. Cieľom je vytvoriť vlastnú knihu, takže sa musí aj šiť! Výborný nápad. Ešte predtým sa výstrižky nalepia na predtlačený vzor vo viacerých vrstvách – presne ako vtáčie perie, to je tiež viacvrstvové. Poriadne sa precvičí aj priestorová orientácia – štuplík niekedy so správnym natočením dielikov potreboval pomôcť. Podľa mňa tu takáto kniha aktivít, kde množstvo rôznorodých činností vedie k jednému cieľu, ešte nebola.

Aktivity v duchu Montessori

Väčšinou ma nálepka Montessori na knihách skôr odradí (stal sa z nej trochu vyprázdnený marketingový slogan), ale maličké české vydavateľstvo Pipasík má na ňu plné právo. Montessoriovská je téma, dôraz na plynutie času v prírode, praktický aspekt (návod na zhotovenie búdky, upozornenie, že soľ je pre vtáčiky jedovatá), voľnosť stránok (nie sú prepchaté obrázkami či textom – odvádzalo by to pozornosť). Najdôležitejšie je, že väčšina úloh je navrhnutá tak, aby dieťa vôbec nepotrebovalo pomoc rodiča (možno okrem „stavania“ papierovej búdky a čítania kratučkých informačných textov o vtáčikoch). Práve preto vydavateľstvo zošit odporúča od piatich rokov, s pomocou dospelých alebo starších súrodencov aktivity v ňom zvládnu aj mladšie deti.

Pôvodne som ho teda chcela dať staršej dcére. Náš štuplíček ešte nemá ani štyri, ale taký odvážny počin ako pretrpenie injekcie si pýtal odmenu. A ja som bola rada, že mám príležitosť vytiahnuť zo skrýše Poznávej ptáčky. Štuplík ešte s naliepaním potreboval, samozrejme, pomôcť, ale naša predškoláčka (6 a pol roka) už vedela so zošitom pracovať celkom sama. Len som ju na začiatku upozornila, aby si nevystrihla všetky dieliky naraz, ale priebežne ich lepila v poradí, v akom sú označené. Predlohu som jej odfotila, lebo niektoré dieliky prekryjú všetky čísla a tie potom nevidno. Potom ma už dcéra doslova odháňala, aby som ju pri tvorení nerušila :). A ten pocit hrdosti, keď si detváky zošili nádhernú vlastnú knižku! Takéto aktivity na samostatné tvorenie by som potrebovala každý druhý deň!

Tu som písala o malých vydavateľstvách, ktoré do kníh vložia svoju dušu. Do bodky to platí aj o Pipasíku. Hoci zošit Poznávej ptáčky je tenučký, vyhrali sa s každým detailom. Napríklad nerovnaká hrúbka strán pomáha v orientácii. Knižka sa skladá z troch častí: prvý je súbor rôznych aktivít, nasledujú puzzle dieliky na vystrihovanie. Listy v strede zošita sú hrubé a deti si ich majú po nalepení dielikov vytrhnúť (a opäť veľavravný detail: perforácia v mieste, kde sa má stránka vytrhnúť, je taká kvalitná, že s tým nemali deti žiadny problém) a zošiť podľa kresleného návodu. Naša staršia dcéra šije veľmi rada už od piatich rokov, ale ušiť si vlastnú knihu, to bola celkom nová výzva.

O čom vtáčiky toľko vyspevujú

Úlohy v prvej časti sa točia, ako inak, okolo zvolenej témy: doširoka roztvorené zobáčiky v hniezde treba nakŕmiť vystrihnutými chrobákmi a červíkmi. Na obrázku treba vyhľadať, kde všade hniezdia vtáčiky. Do komiksových bublín majú deti nakresliť, o čom asi vtáčiky toľko vyspevujú. Autorky architektky na jednej stránke dokonca pripravili aj „materiál,“ z ktorého treba navrhnúť a postaviť búdku. Modely predlôh sú také detailné, že nás lákajú zmontovať si v dedkovej dielni skutočnú búdku z dreva.

Krásne retro ilustrácie robilo štúdio Uutěrky. Rukopis Martina Krkoška vám bude určite povedomý, pravidelne pracuje pre slovenské vydavateľstvá. Ilustroval Papučky, Zatúlané papučky, Zo škrupiny, Zo škrupiny II a novinku od EJ Publishing Môžu superhrdinovia nosiť okuliare?.

Komu je zošit aktivít Poznávej ptáčky určený

Rodičom, ktorí potrebujú mať v zálohe úlohy, ktoré dieťa zvládne aj samostatne. Tieto sú prispôsobené pre vek 5 – 8 rokov. Ale pokojne kúpte zošit aj trojročným drobcom. Pri troche usmernenia zvládnu všetky aktivity.


Zošit Poznávej ptáčky vyšiel v roku 2018 vo vydavateľstve Pipasík. Má 24 strán plus 6 hrubých listov na vytvorenie vlastnej knižky a rozmer 210x210mm. Ak vás táto recenzia zaujala, zošit si môžete kúpiť v slovenskom alebo v českom Martinuse.

Vydavateľstvu ďakujem za recenzný výtlačok. Fotografie uverejňujem s ich súhlasom.

HRAVOUKA/LITTLE MOUSE‘S ENCYCLOPEDIA – NAJLEPŠIA APKA PRE DETI (Tereza Vostradovská, Circus Atos) – recenzia

O apkách na telefón určených pre deti veľmi často nepíšem – mám ich len zopár. Ťukanie do mobilu deťom tolerujem len výnimočne, keď niekde čakáme a nemáme poruke žiadnu knihu. Alebo keď sú unavené, v zlej nálade a posteľ je ešte v nedohľadne. V takých chvíľach nás zachraňuje Oh! (o nej som písala tu) a Hravouka, ktorá sa najnovšie premenovala na Little Mouse‘s Encyclopedia.

 

Za fotografiu ďakujem Circus Atos

Aplikácia, ktorú dáte deťom do rúk bez výčitiek svedomia

Narážka na školský predmet prvouka v názve nie je samoúčelná. Apka a rovnomenná kniha majú aj silné pedagogické ambície. Ilustrácie aj názov jasne naznačujú, že kniha/apka je určená už celkom malým deťom, ale netreba sa nechať zmiasť, zaujme aj podstatne starších. Tereza Vostradovská je ďalšia autorka, čo nepodceňuje deti, a pri tvorbe Hravouky si vypracovala rešerše z biológie a prizvala odborných konzultantov. Väčšina informácií z knihy/apky preto bola novinkou aj pre mňa. Podľa mojej skúsenosti deti takúto dôveru vítajú. Rozprávky, ktoré vychádzajú z hlbokých znalostí tematiky, mávajú veľký úspech. Napríklad pôvodná Včielka Maja alebo Hlbokomorské rozprávky (recenzia tu) sú žáner na pomedzí rozprávky a encyklopédie.

Skvelá kniha, ktorá sa s aplikáciou dopĺňa, nemohla nepozbierať množstvo nominácií a ocenení (Zlatá stuha, Magnesia Litera, tretie miesto v súťaži Nejkrásnější česká kniha roku 2016). Ďalšia pocta: jej preklady vyšli v maďarčine, francúzštine a nemčine.

Za fotografiu ďakujem Circus Atos

Úspešnú aplikáciu Hravouka/Aniscience/Little Mouse‘s Encyclopedia (desiatky tisíc stiahnutí na Google Play) sme si dávnejšie stiahli aj my a detváky sa do nej okamžite zamilovali. Dožadovali sa jej každý deň. Vtedy 2,5-ročný štuplík sa dokonca sám naučil odomknúť si mobil, vyhľadať si presne túto aplikáciu a spustiť ju. Little Mouse‘s Encyclopedia je veľmi pútavá aj napriek tomu, že to nie je klasická hra. Deti dopredu neženie vidina žiadneho víťazstva, preto nemajú problém samy vypnúť apku, keď cítia, že mobil sa prehrieva.

Interaktívnym prvkom je otváranie informačných okienok o okolitej faune a flóre a ovládanie pohybu malej myšky. Tá skúma okolie svojej nory. Pod zemou s ňou objavujeme množstvo chrobáčikov, lariev, vajíčok a malých zvieratiek. Nad zemou rastú stromy, kvety a iné rastliny, lietajú motýle a hmyz. V jazierku žijú ryby, žubrienky, mloky a vodný hmyz. V záhrade mestské deti objavujú mrkvu, petržlen, karfiol, kaleráb, hrášok, slivky, jablká, hrušky. Dozvedeli sme sa, že listy reďkovky sa môžu jesť. To som nevedela ani ja! Pri všetkých organizmoch sa zobrazuje karta s naozaj podrobnými informáciami o ich životných cykloch, potrave a pod.

Za fotografiu ďakujem Circus Atos

Ako funí ježko

Čo je na aplikácii Hravouka také lákavé? Nádherná grafika, zaujímavosti zo živočíšnej ríše a hlavne všelijaké pohyby a zvuky, ktoré robia zvieratá a kvety, keď sa k nim myška priblíži. Ryby plávajú, kŕmia sa, šťuka cvaká zubami, motýliky krúžia, líška sa zalizuje, ježko funí, žaba skáče do rybníka, muchotrávky rastú, volavka loví malé rybičky – jedna jej ujde, druhú chytí. Jeden nešťastný mravček si odhryzne z ľuľka zlomocného a otrávi sa. Ako dlho sa deti vydržia pozerať na chrápajúceho krtka a piskora? Veľmi dlho 🙂 . Toto je len zlomok z toho, čo Hravouka ponúka. Sprievodkyňu myšičku moje deti milujú. Aj keď v apke v podstate nič nerobí, neomrzí vás dívať sa na ňu. Keď niekde chvíľu stojí, škrabe sa za uchom alebo na nohe. Táto apka je dokonalá do posledného detailu.

Za fotografiu ďakujem Circus Atos

Zvuky sú naozaj realistické. Ani v tomto sa Tereza Vostradovská neulakomila na lacné riešenie. Napríklad brhlíka v apke som okamžite identifikovala podľa spevu – je to jeden z vtáčikov, ktorých poznáme zo skvelej knižky Vtáky našich lesov (recenzia tu). Popri tom hrá milá hudba (niečo podobné, ako vám pustia pri masáži), ktorá na moje detváky funguje ako feromónový lapač 🙂 .

Za fotografiu ďakujem Circus Atos
Za fotografiu ďakujem Circus Atos
Za fotografiu ďakujem Circus Atos

Deti, ktoré sa učia angličtinu/nemčinu/portugalčinu/francúzštinu si môžu prepínať jazykové mutácie. Je tu dokonca aj poľská, ruská, ukrajinská, čínska a slovenská!!! verzia.

Aj stromy sa starajú o svojich potomkov

Autorka sa netají tým, že má ambíciu vytvoriť interaktívnu učebnicu. Kto by si nechcel robiť domácu úlohu v takejto nádhernej apke? Veru, už je načase, aby 21. storočie dorazilo aj do škôl (a škôlok). Ako primárna učebnica biológie Hravouka asi neprejde – informácie nie sú podávané systematicky. Teda tak, ako sme zvyknutí: postupovať od nižších vývinových štádií v evolúcii k zložitejším organizmom. U cicavcov rozoberať dýchací systém, tráviaci systém, nervový systém, kardiovaskulárny systém… Je to určite dobrý prístup, ale chýba v ňom niečo podstatné. Vedcom, zameraným na drobné výseky skutočnosti, až donedávna unikal holistický, celostný pohľad. To sa v poslednej dobe radikálne zmenilo. Každému vrelo odporúčam toto fantastické video. Už dávno som nevidela niečo také fascinujúce.

Nedávno sme čítali skvelé knihy Rastlinopis a Stromy (recenzia tu), takže nás neprekvapilo, že jednotlivé organizmy sú často tak biologicky prepojené, že ich možno považovať za jeden veľký superorganizmus. Jeden takýto obor, banyán v indickom meste Howrah, má viac ako 3700 kmeňov a ich spoločná koruna má priemer približne pol kilometra. Rozsah komunikácie medzi stromami v lese, ktorú pomáhala objavovať Suzanne Simard, je však omnoho väčší.

Z jej výkladu sa dozviete, že komunikáciu medzi jednotlivými stromami zabezpečujú (okrem iného) pomocou svojho obrovského koreňového systému huby/plesne. Komunikujú obojstranne: jedna strana vysiela signály o svojich potrebách, druhá strana ich naplní. A v správnom čase sa jej to vráti. Stromy navzájom súťažia o zdroje, ale zároveň úzko spolupracujú. Ak sa vyrúbe príliš veľa kľúčových (najviac zosieťovaných) stromov, zahynie celý les. Čo mi úplne vyrazilo dych: rodičia-stromy sa o svoje „deti“ starajú. Vďaka prísunu živín sa takto ich šanca na prežitie zvýši štvornásobne. Medzi malými výhonkami si rodičia rozpoznajú svojich potomkov – posielajú im viac uhlíka a prenechajú im viac miesta pre korene. Keď starší strom zomiera, vysiela signály o hroziacom nebezpečenstve, aby sa naň mladšia generácia vedela pripraviť.

Ak vás táto prednáška fascinuje tak ako mňa, pozrite si aj toto video. Táto veta ho sumarizuje: „Perhaps plants lead anything but a solitary and sedentary life.“

Toto všetko nie sú len zaujímavé pikošky. Ak sa na prírodu pozeráme týmto novým pohľadom, ľudská činnosť sa zrazu javí neospravedlniteľná. Ako s iróniou priznáva Suzanne Simard, spočiatku si myslela, že jej objavy od základu zmenia svet. Ja verím, že sa tak stane po tom, čo sa táto nová paradigma dostane do učebníc. Hravouka (pri troche preháňania) je na dobrej ceste. Ukazuje, ako funguje biotop, kde všetko so všetkým súvisí, všetko je súčasťou väčšieho systému. Šalát v záhrade, ktorý si dáme na obed, slúži aj ako príbytok pre hmyz. Zem, v ktorej rastú naše reďkovky alebo zemiaky, je rušná ríša, v ktorej sa to hmýri všelijakými tvormi. Preto je mrkva nahryzená. Musí byť. Aj ten najmenší účastník kolobehu života v ňom má svoje miesto.

 

Ak vás táto aplikácia zaujala, viac sa dozviete na stránke Circus Atos.

Tvorcom ďakujem za prístupové kódy.

 

 

KOHO SEŽERE VLK? (Ester Stará, Milan Starý) – recenzia

Slniečkovo, BRaK, Monokel, Egreš, Labyrint/Raketa, Meander… je ich čoraz viac. Milujem tieto malé vydavateľstvá. Žiadny tlak na masovú výrobu, žiadne rýchlopečené nedorobky. Každá knižka je ich vlastným vypiplaným dieťaťom, na ktoré chcú byť hrdí. Takto starostlivo si detské knihy v edícii Políčko vyberá aj vydavateľstva 65. pole (recenziu ich odvážnej knižky Největší přání nájdete tu). Spisovateľka Ester Stará aj ilustrátor Milan Starý navyše získali množstvo nominácií a ocenení. Moje očakávania od knihy Koho sežere vlk? boli vysoké.

Nenásytný kuchár sa kozliatkam dobýja do chladničky

Na prvý pohľad je to síce naozaj krásne obrázkové čítanie, ale takých je veľa. S čím teda prišli v 65. poli, aby knihe dodali pridanú hodnotu, ktorú od nich už automaticky očakávam? Pohrali sa s obrázkami tak, že čitatelia si zakaždým vyberajú z dvoch variantov. Jeden je vždy ten správny, klasický, „vintage“ – a tak trochu nudný. Druhý je bláznivý, súčasný, zábavný. Geniálne je, že „nesprávne“ varianty spolu utvárajú paralelný príbeh. Napríklad dvaja skauti sa od otca vzdialia tak ďaleko, že nepočujú jeho gitaru. Zablúdia v meste a natrafia na pizzériu. Ledva-ledva ujdú z pazúrov zlej čašníčky a trafia naspäť domov. To je radosti, keď skočia otcovi do… bazéna. Spoznali ste Perníkovú chalúpku?

Najväčší úspech u nás mala pasáž, kde si vykŕmený Janíčko namiesto na lopatu sadá na nočník. Alebo keď vodník prežratému krokodílovi rozpáral brucho a naplnil ho arašidmi, takže smädný krokodíl, ktorý sa pôvodne prišiel do WC len napiť, doň nakoniec aj spadol. To je záver Červenej Karkulky. Kozliatka zase namiesto vlka ohrozuje nenásytný kuchár, ktorý sa im stále dobýja do chladničky. Namiesto ku kováčovi chodí ku kaderníkovi. Prerozprávať známe rozprávky tak, aby sa dali čítať oboma spôsobmi, chcelo poriadny kumšt, ale Ester Stará to zvládla výborne.

Čítajme si po smiešnovsky

My sme najprv skoro celú knihu prečítali „konzervatívne.“ Museli sme, lebo české rozprávky ako Budulínek a Otesánek detváky nepoznali. Na konci predposlednej rozprávky sa však vyskytuje pastier stáda vysávačov a bača s dinosaurami a to bolo pre moje deti neodolateľné. Samy sa prepli do bláznivého modu a odvtedy už knižku nečítame inak ako „po smiešnovsky.“ Očká im pritom žiaria minimálne tak, ako keď búrajú budovy z lega. Toto prirovnanie nie je náhodné. Myslím, že aj v tomto prípade cítia radosť z búrania čohosi – niečoho starého, skamenelého, nemenného, na čo nemajú dosah. A možno kdesi v podvedomí aj vycítili neznesiteľnú poučnosť klasických príbehov. Naopak, pri bláznivej verzii majú pocit, akoby ju vytvárali ony samy. Keď si moje deti vymýšľajú vlastné rozprávky, zásadne tam niekto spadne do WC. Ester Stará presne trafila detskú strunu, o ktorej som písala napr. tu.

Moderné variácie ľudových rozprávok sú asi prejavom širších tendencií mileniálskeho odporu voči autoritám. V poslednej dobe ich vyšlo naozaj veľa. O jednej veľmi vydarenej variácii na Karkulku v angličtine som písala tu; ďalšia, tiež veľmi milá, vyšla nedávno dvojjazyčne slovensko-francúzsky – To aby som ťa mohla lepšie zožrať; Albatros vydal Pravdivý príbeh o troch prasiatkach; Svojtka celú sériu Rozprávkové príbehy pohromy; veľmi populárne sú buvikovské Kozliatka, ktoré sa dajú čítať spredu (klasická verzia o tom, ako kozliatka otvorili dvere a požral ich vlk) i odzadu (poslušné kozliatka sa nedajú prekabátiť a vlk si musí nájsť iné živobytie – zamestná sa ako nosič na stanici).

Komu je určená kniha Koho sežere vlk?

Obrázky sa „čítajú“ veľmi dobre, sú naozaj jednoznačné. Deti od 5 rokov by už nemali mať väčšie problémy identifikovať, čo je na nich znázornené. Štvorročné dieťa ešte nemusí mať dostatočný prehľad, aby rozoznalo napríklad mikrofóny, chodúle, švihadlo, mixér, UFO alebo župan, a bude potrebovať trochu pomôcť. Vo vydavateľstve však zjavne cielili najmä na začínajúcich čitateľov – písmenká sú obrovské, bezpätkový font čistý, zjednodušený na maximum. Aby jednoduchému dizajnu dodali trochu „šťavy,“ doplnili každú rozprávku o nádherne farebnú ilustráciu. Tá je však na osobitnej dvojstrane, takže nevyrušuje tých, čo s čítaním ešte dosť bojujú. Škoda, že nevyšla aj slovenská mutácia. Slovenské vydavateľstvá, čo vy na to?

Prípad mojich detí to nie je, ale predpokladám, že Koho sežere vlk má potenciál zaujať aj deti, ktoré sa čítaniu vyhýbajú ako čert krížu. Krásne ilustrácie, vtipný dej a pocit, že čitateľ môže do deja zasahovať, to je neodolateľná kombinácia.


Kniha Koho sežere vlk? Vyšla v roku 2017 vo vydavateľstve 65. pole. Má 64 strán a rozmer 255×233j mm. Kúpiť si ju môžete tu. Ak ste z Česka, zoženiete ju tu.

Fotografie uverejňujem so súhlasom vydavateľstva. Ďakujem mu aj za recenzný výtlačok.