CIKÁDA (Shaun Tan) – recenzia

Shaun Tan, „nobelovkár“ za detskú literatúru, je jeden z mojich obľúbených autorov detskej literatúry; jeho Pravidla léta sú podľa mňa asi najlepšia detská kniha. V jeho tvorbe sa to hemží všelijakými čudnými potvorami, patvormi, sci-fi strojmi. Ale najuletenejšia je, aspoň pre mňa, práve jeho Cikáda. Paradoxne, lebo na jeho pomery je táto kniha výnimočne realistická. Surrealistické kreatúry zmizli, zostala len surrealistická hra svetla a tieňa. Vystupujú tu len obyčajní ľudia a jedna cikáda. Ľudia aj prostredie, v ktorom pracujú, sú vyobrazení až mrazivo detailne a verne.

Cubicles, open space, mobbing

A práve tento kontrast – realistickosť open-space korporácie a rozprávkovej bytosti je najsilnejším a zároveň silne znepokojujúcim momentom knihy. Akoby skutočný svet vstúpil do rozprávky. A nie je to hravý detský vesmír, ale krutý svet dospelých. So všetkými podrobnosťami (cubicles, open space, mobbing), aby nebolo pochýb. V mieste, kde je utrpenie úbohej cikády neúnosné (vyhodia ju z práce, nemá vlastný domov ani peniaze) a stojí nad priepasťou (a vy začínate pochybovať o tom, či je toto kniha pre deti), sa stane niečo nečakané. Cikáda sa vyslobodí z larválneho štádia, dostane krídla a spolu s ostatnými cikádami odletí naspäť do lesa. Tam sa už s kamarátkami len schuti smeje pri spomienke na ľudí.

Skryté významy

V čase, keď píšem tento text, našťastie práve čítam Koniec sveta a čo je za ním od Moniky Kompaníkovej. Inak by mi úplne unikla dôležitá súčasť príbehu Cikády. Z Kompaníkovej rozprávky som sa dozvedela, že istý druh cikád kladie vajíčka do zeme, kde žijú dlhé roky v larválnom štádiu. A potom sa všetky naraz vyšplhajú na vysoký strom a z lariev sa vyliahnu dospelé jedince. Ohromená som zistila, že všetky tieto fakty nájdete aj v príbehu Cikády! Aj ona vylezie na najvyššie poschodie kancelárskej budovy. A akoby zázrakom v tej istej chvíli sa po dlhých rokoch čakania naraz vyliahne celý roj cikád. To je Shaun Tan. V jeho knihách vždy nájdete skryté významy (o Stratenej veci som písala tu, o Erikovi tu).

Takmer monochromatické farebné podanie celkom zámerne evokuje dystopické seriály a ešte viac kultové filmové adaptácie Kafku. Tanove knižky väčšinou hýria farbami, ale niekedy dá výrazným odtieňom vyniknúť na nevýraznom pozadí. Neviem, či sa Tan inšpiroval filmom Andrej Rubľov od Andreja Tarkovského, ale v dvoch svojich knihách, Cikáde a Erikovi (recenzia tu), využíva rovnaký postup. V podstate monochromatické obrázky vystrieda až v samom závere dramatický nástup farebnosti. Ako keby ste po dlhých hodinách v pivnici vyšli na prudké svetlo. Cikáda je síce sivozelená (v sivom saku), ale v závere sa premení na žiarivo červeného dospelého jedinca. Na bezfarebnom pozadí akoby naozaj svietila.

Voľná adaptácia Kafkovej Premeny

Kafku som nespomínala náhodou. Cikáda je Proces, Zámok aj Premena v jednom. A presne ako v Premene, aj tu je hlavným hrdinom človekohmyz. Našťastie v tomto prípade má metamorfóza šťastný koniec!

Rozprávačom je chrobáčik cikáda, ale autor jej pripísal niektoré ľudské vlastnosti: pracuje, potrebuje bývať, má ľudské city a rozpráva. Do očí vám však hneď udrú výrazné gramatické chyby v jej prejave. Netreba ani vedieť, že otec Shauna Tana bol prisťahovalec a zjavne si pre svoj ázijský pôvod a chabú angličtinu vytrpel svoje, aby ste vedeli, že táto kniha je ďalšou Tanovou knihou o tom, ako sa cudzinci cítia v novej krajine. Keď si však uvedomíte, že cikáda nedočiahne na tlačítko na výťahu, pretože je veľká asi ako malý škôlkarik, kniha získa celkom novú interpretáciu! Aj ilustrácie odrážajú, že rozprávačom je cikáda. Na svet sa pozeráme z jej perspektívy, a preto ľuďom nevidno hlavy – sú tak zobrazení ako chodiace nevšímavé a hluché telá.

Komu je určená kniha Cikáda alebo ako sa začať rozprávať o šikane

Patria takéto drsné témy do detskej knihy? Aj tento článok ukazuje, že určite áno. Moje deti osud nešťastnej cikády vyviedol z miery natoľko, že sa ňu nevedeli prestať pýtať. Ak učitelia etiky nevedia, ako v triede otvoriť tému šikany, Cikáda žiakom určite rozviaže jazyk.

Viac fotiek z knihy aj z procesu tvorby (prvé skice, storyboard aj sošku, podľa ktorej kreslil cikádu) nájdete tu. V tomto rozhovore ešte detailnejšie vysvetľuje, ako tvorí, ako bojuje so svojím sebavedomím, prečo väčšinou až na konci knihy mu veci do seba zapadnú a až vtedy pochopí, o čom jeho vlastný príbeh vlastne je.

Shauna Tana majú vo vydavateľstve Labyrint/Raketa naozaj radi. Originál vyšiel len v júli 2018 a ešte v tom istom roku vydali český preklad. Cikáda má 32 strán a rozmer 216×285 mm. Vytlačili tlačiarne Protisk v Českých Budějoviciach (prečo uverejňujem údaj o tlačiarňach som vysvetlila tu). Kúpiť si ju môžete tu.