Obálka je čisté hmatové vytrženie: zamatovo hebké plochy sa striedajú s lesklými hladučkými. Garantujem vám, že neodoláte a budete po nich slastne krúžiť prstami :). K tomu pripočítajte krásne ilustrácie s neuveriteľne krikľavou oranžovo-ružovou – obálka sľubuje odvážnu knihu. Neviem, či je to len urbánna legenda, že výrazní ľudia majú radi výrazné farby, alebo je na tom niečo pravdy. V každom prípade by to vysvetľovalo, prečo deti milujú neónové farby. 🙂 Štuplíček knihu vybozkával ešte predtým, ako sme ju otvorili :). Bol to darček a mne bolo v tej chvíli jasné, že obdarovateľka trafila úplne presne. Konečne nám do knižnice pribudlo aj niečo pre celkom malých drobcov.
Tlieskať, povzbudzovať, kričať, šepkať, tipovať
Knižka mi okamžite pripomenula fantastickú Leotoldu (recenzia tu). Nielen neónovými farbami, ale hlavne priamym oslovovaním čitateľa. Text ho vyzýva, aby sa všelijako zapájal. V knihe sa tlieska, povzbudzuje, kričí, šepká a tipuje, čo bude nasledovať. Niektorým deťom možno toto neustále prerušovanie príbehu môže vadiť. Ale presne o to ide: vyrušiť ich zo zvyku pohodlne a pasívne prijímať literatúru; ukázať im, že aj čitatelia sa podieľajú na tvorbe umeleckého diela. A tiež stratiť zbytočný rešpekt pred knihami (nepoliať, nezamastiť, nechytať špinavými rukami, nechytať pri jedle, nepokrčiť, nerobiť somárske rohy, NEPOKRESLIŤ, nedajbože ROZTRHNÚŤ!!!).
Aké je byť chameleónom, ktorý nedokáže zmeniť farbu
Samotný príbeh je popri tom vedľajší a banálny, ale ak chcete, môžete tu nájsť tému odlišnosti, izolácie. Leon Neón je totiž jediný chameleón široko-ďaleko, ktorý nedokáže prispôsobiť svoju farbu okoliu. V noci dokonca svieti tak, že iným chameleónom nedá spať, a preto sa ocitne sám. Nakoniec všetko dobre dopadne, ako inak. Zámerom autoriek určite nebolo zaťažovať ťažkými a smutnými témami. Naopak, kniha je ľahučká, veselá, hravá. Ponúka sa, aby ste si ju dopĺňali domýšľali, dorozprávali. Podobne ako v Leotolde, aj tu autorky využili knihu ako médium inovatívnym spôsobom – vtipným vypointovaním príbehu na predsádke.
Ako som písala v recenzii Takto vidím, moje deti sa dokážu s knižkami poriadne vyblázniť. Málokedy sa pri čítaní držíme textu slovo za slovom. Zložité slová a vety nahrádzam vhodnejšími, bežne vynechávam celé odseky i kapitoly. Aj deti si už všimli, že knižky si často prispôsobujem. Hocikedy sa zastavíme a okomentujeme prečítané. A doplníme rôzne zvuky, ktoré by tam autor iste uviedol, keby sa dali zapísať jednoduchšie. Tieto malé prídavky milujú moje deti najviac. Netrpezlivo čakajú na tie miesta v knihe, kde očakávajú, že zapískam alebo niečo podobné.
Rodič, ktorý dokáže spraviť z čítania zábavné divadlo, má vyhraté. Tak si deti už odmalička vsugerujú, že knihy nie sú povinnosť, ale zábava. A Leon Neón, práve vďaka neustálemu vyzývaniu čitateľa, aby sa zapojil do deja, je jedna z kníh, ktoré sa priam ponúkajú na šantenie s deťmi.
Komu je kniha Leon Neón určená
Deťom, ktoré už netrhajú stránky :). Okrem morálneho posolstva (netreba sa báť odlišnosti) chce kniha pomôcť najmenším čitateľom naučiť sa aj celkom základné veci. Leon blúdi rôznymi prostrediami, takže si s ním zopakujú farby. Je tu aj jedna úloha na precvičenie počítania do desať. Cieľovka je jasná: 1,5 – 4 roky. Ale knižka je taká zaujímavá, že pri nej obsedia aj starší súrodenci, ktorí by inak pri takejto nenáročnej literatúre ohŕňali nos.
Knihu Leon Neón vydalo vydavateľstvo EJ Publishing v roku 2019. Má strán 24 a rozmer 240×276 mm. Vytlačili tlačiarne Finidr v Českom Těšíne (tu si prečítate, prečo uvádzam údaj o tlačiarňach). Leona Neóna si môžete kúpiť tu.
