DŮM ZA MLHOU. KNIHA, DO KTERÉ SE MUSÍ KRESLIT! (Ester Stará, Milan Starý) – recenzia

Ja viem kresliť len…

U nás doma sa kreslia len tri skupiny obrázkov: princezné, rodinné portréty a dinosaury (plus sem-tam nejaké zvieratko). Deti sa často samy vytrénujú len v niektorých oblastiach a potom odmietajú kresliť všetko ostatné, pretože to „nevedia“. Ak ich trochu nenakopneme, tak v tomto omyle „ja viem kresliť len“ budú žiť aj v dospelosti. Knižiek s bláznivými dokresľovacími (doodle) úlohami je už dosť, ale žiadna iná neprinútila naše staršie dieťa (6 r.) kresliť také veci ako štruktúru dreva, povrch kameňov či knižiek. Alebo dokonca vrásky, chĺpky a žilky na ruke starého pána! Takto nenápadne autori nabádajú deti, aby si všímali detaily okolo seba. Vyskúšali alebo zopakovali sme si aj nové techniky, napríklad frotáž. Keď sa naše dieťa naučilo z knižky tieňovať, vedela som, že na blog zavesím oslavnú recenziu.

Dům za mlhou. Kniha, do které se musí kreslit

Pokračovať v čítaní: DŮM ZA MLHOU. KNIHA, DO KTERÉ SE MUSÍ KRESLIT! (Ester Stará, Milan Starý) – recenzia

DETSKÉ KNIHY O ČOKOLÁDE

Ktorá je naša najobľúbenejšia kniha o čokoláde? Kuchárska!!! Keď sa aj vy dosýtosti s deťmi nakuchtíte, prečítajte si aj niektorý z mojich tipov na tento týždeň Prečítaného leta.

Michael Rosen: Chocolate Cake

Keďže okrem svojho blogu píšem tento rok recenzie aj pre portál Prečítaného leta, môj článok o knihe Chocolate Cake od Michaela Rosena (We’re Going on a Bear Hunt), si môžete prečítať tam.

Rodari a Dahl

Pri tohtotýždňovej téme mi na um hneď prišli klasiky Rodariho Z neba padá čokoláda (ilustrácie Miroslav Cipár!) a Dahlova Charlie a továreň na čokoládu. Keďže Roald Dahl bol veľký čokoholik („Keby som ja bol riaditeľom školy, vyhodil by som dejepisára a namiesto neho prijal učiteľa čokolády“), čokoláda sa v jeho dielach objavuje naozaj často. Jedna z najznámejších scén Matildy (recenzia tu) sa krúti práve okolo fantastickej čokoládovej torty. Alebo vyskúšajte Dahlove recepty 🙂

Mimi a Líza: Vanilkový deň

S čokoládou sa pieklo aj v Mimi a Líze 2. Nedopadlo to veľmi slávne a na vine nebolo nevidiace dievčatko :).

Ako veľmi máme radi Mimi a Lízu? Takto: prvý a druhý diel máme prečítaný odpredu aj odzadu. Rozhlasovú verziu počúvame skoro každý týždeň. Okrem toho máme doma obe série na DVD aj oba pracovné zošity :). Podobných mimialíza maniakov behá po Slovensku asi veľa – je to najpredávanejšia detská kniha v Slovarte – preto sa viac rozpisovať nejdem.

Rozprávky o psíčkovi a mačičke

Tortu z čokolády piekli aj Čapkovi kultoví hrdinovia. Dobrácky psík a vynaliezavá mačička (aká gender progresívnosť :)) vždy konajú s najlepšími úmyslami a podľa vlastnej vyargumentovanej logiky. Akurát situácia sa vždy zvrtne tak, že z toho vzíde poriadna galiba. Napríklad pri pečení torty sa držia hesla: keď do torty dáme päť najlepších jedál, bude päťkrát taká taká dobrá. Keď ich tam dáme sto, bude stokrát taká dobrá. A tak pomiešajú čokoládu, tvaroh, ocot, husiu hlavu, safaládky a všetko možné. Ktoré dieťa by sa v tom nespoznalo!

Čapkov geniálny humor je nadčasový. Jediné, čo citeľne zostarlo, je jazyk. Jedno-dve zastarané slová môžu dodať textu atmosféru a šmrnc, ale keď príval archaizmov bráni deťom porozumieť, netreba sa nechať viesť falošným rešpektom a nostalgiou. Z tohto dôvodu používam a odporúčam novší preklad a sviežejšiu a hutnejšiu audio verziu Rozprávok o psíčkovi a mačičke.

Dům za mlhou

Môj piaty tip s čokoládou v podstate nijako nesúvisí. Ale keď uvidíte obálku pracovného zošita Dům za mlhou, možno ju tam zbadáte tiež.

Je to úlohová kniha fantastického tria Ester Stará, Milan Starý a vydavateľstvo 65. pole (o nich som už písala tu), ktorá učí deti tvoriť a používať ceruzky s rôznou tvrdosťou. Tie sú súčasťou balenia. Sú tu originálne a bláznivé doodle (dokresľovacie) úlohy prepojené nezvyčajným, trochu strašidelným príbehom. Ak sa vám princezničky/roboty/autá/(doplňte si) na výkresoch vašich detí zdajú na jedno kopyto, táto knižka ich naučí kresliť aj veci, na ktoré by si inak netrúfli. A môžu vyskúšať aj nové techniky, napríklad frotáž. Môj tip na tohtotýždňovú čokoaktivitu (okrem kuchtenia, samozrejme): vyfrotážujte si honosnú bránu s tabuľkou čokolády :).

Metropolis a Abeceda (z) měst

Čo sa stane, keď človek rád kreslí aj cestuje? Nakreslí krásnu knižku o cestovaní. Ak máte radi takéto čítanie, odporúčam Abecedu (z) měst od Jana Laštovičku. Pod písmenom C nájdete mesto Curych, vychýrené svojou čokoládou. V Antverpách zase majú pralinky :). Kým si nájdem čas na recenziu, môžete si pozrieť tento článok z blogu Lepšia geografia. Podobný koncept kníh so zaujímavosťami z miest/štátov je dnes veľmi populárny (Mapy od Mizielińských). Chýrna švajčiarska čokoláda sa spomína aj v nádhernej knižke Metropolis. Aj o nej raz bude recenzia :).

Kniha plná úloh pre dievčatá

Kniha plná úloh pre dievčatá

Nie som zástanca delenia hračiek a aktivít na dievčenské a chlapčenské. Bolo mi smutno, keď som videla matky, ktoré kričali na svojich synčekov len preto, že sa hrali s kočíkom alebo bábikou. Takže keď vidím knižky „pre dievčatá“ alebo „pre chlapcov“, tak ich väčšinou obídem oblúkom. Táto dvojica kníh zo Svojtky však dostala výnimku, lebo som potrebovala kúpiť nejaké úlohové zošity. S obsahom to, našťastie, nie je také zlé. V oboch verziách sú rovnaké typy úloh, len témy sa líšia. V ružovej verzii je to napríklad nakupovanie, oblečenie, v modrej, ako inak, autá.

Pobavila ma špiónska strana. Je tu zoznam vecí, ktoré nesmú chýbať žiadnej „špionierke“ (tak to skomolila dcéra), ďalej zoznam tajných znamení, ktorými môže dieťa komunikovať s kamarátkou a bludisko, v ktorom sa musí tajná agentka vyhýbať ľuďom. Dcére odvtedy vŕta v hlave, či by aj ona mohla byť špionierka :). Výborné je, že úlohy sú zoradené do takýchto tematických okruhov.

Sú tu klasické bludiská, cestičky, rozdiely, priraďovačky, search&findovky, dokresľovačky (doodle), ale aj koláže, jednoduché recepty, námety na prácu s papierom a všeličo iné. Mnohé z aktivít sú skôr návodom na hru ako úlohou v pravom zmysle slova. Omaľovanka – scéna z baletu Luskáčik v čarovnej krajine cukroviniek – je hotová pozvánka do divadla! Úplne ma dostali základné baletné pozície – hneď si ich precvičovala celá rodina. Keďže v knihe sa aj hojne kuchtí, nechýbajú ani recepty s čokoládou. Tej je venovaná aj jedna tematická kapitolka.

V Martinuse aj všade inde je už vypredaná, možno ju ešte zoženiete vo výpredajoch.

Dýchaj ako macko

Je to súbor dychových a meditačných cvičení inšpirovaných jogou. Knihu sme zatiaľ len začali používať, ale rozhodne sa o nej ešte rozpíšem! A súvislosť s čokoládou? Pri jednom z cvičení si deti majú predstaviť, že držia v rukách šálku horúcej čokolády a pomaaaaly ju fúkať. Naučia sa tak pomaly zhlboka dýchať a upokojiť. Výborný nápad!

Panpulóni

Na záver ešte jeden tip na poéziu. Kakao proti strachu odporúča Miroslav Válek v básničke Panpulóni. Nájdete ju v zbierke Do Tramtárie s fantastickými ilustráciami Svetozára Mydla.

KOHO SEŽERE VLK? (Ester Stará, Milan Starý) – recenzia

Slniečkovo, BRaK, Monokel, Egreš, Labyrint/Raketa, Meander… je ich čoraz viac. Milujem tieto malé vydavateľstvá. Žiadny tlak na masovú výrobu, žiadne rýchlopečené nedorobky. Každá knižka je ich vlastným vypiplaným dieťaťom, na ktoré chcú byť hrdí. Takto starostlivo si detské knihy v edícii Políčko vyberá aj vydavateľstva 65. pole (recenziu ich odvážnej knižky Největší přání nájdete tu). Spisovateľka Ester Stará aj ilustrátor Milan Starý navyše získali množstvo nominácií a ocenení. Moje očakávania od knihy Koho sežere vlk? boli vysoké.

Nenásytný kuchár sa kozliatkam dobýja do chladničky

Na prvý pohľad je to síce naozaj krásne obrázkové čítanie, ale takých je veľa. S čím teda prišli v 65. poli, aby knihe dodali pridanú hodnotu, ktorú od nich už automaticky očakávam? Pohrali sa s obrázkami tak, že čitatelia si zakaždým vyberajú z dvoch variantov. Jeden je vždy ten správny, klasický, „vintage“ – a tak trochu nudný. Druhý je bláznivý, súčasný, zábavný. Geniálne je, že „nesprávne“ varianty spolu utvárajú paralelný príbeh. Napríklad dvaja skauti sa od otca vzdialia tak ďaleko, že nepočujú jeho gitaru. Zablúdia v meste a natrafia na pizzériu. Ledva-ledva ujdú z pazúrov zlej čašníčky a trafia naspäť domov. To je radosti, keď skočia otcovi do… bazéna. Spoznali ste Perníkovú chalúpku?

Najväčší úspech u nás mala pasáž, kde si vykŕmený Janíčko namiesto na lopatu sadá na nočník. Alebo keď vodník prežratému krokodílovi rozpáral brucho a naplnil ho arašidmi, takže smädný krokodíl, ktorý sa pôvodne prišiel do WC len napiť, doň nakoniec aj spadol. To je záver Červenej Karkulky. Kozliatka zase namiesto vlka ohrozuje nenásytný kuchár, ktorý sa im stále dobýja do chladničky. Namiesto ku kováčovi chodí ku kaderníkovi. Prerozprávať známe rozprávky tak, aby sa dali čítať oboma spôsobmi, chcelo poriadny kumšt, ale Ester Stará to zvládla výborne.

Čítajme si po smiešnovsky

My sme najprv skoro celú knihu prečítali „konzervatívne.“ Museli sme, lebo české rozprávky ako Budulínek a Otesánek detváky nepoznali. Na konci predposlednej rozprávky sa však vyskytuje pastier stáda vysávačov a bača s dinosaurami a to bolo pre moje deti neodolateľné. Samy sa prepli do bláznivého modu a odvtedy už knižku nečítame inak ako „po smiešnovsky.“ Očká im pritom žiaria minimálne tak, ako keď búrajú budovy z lega. Toto prirovnanie nie je náhodné. Myslím, že aj v tomto prípade cítia radosť z búrania čohosi – niečoho starého, skamenelého, nemenného, na čo nemajú dosah. A možno kdesi v podvedomí aj vycítili neznesiteľnú poučnosť klasických príbehov. Naopak, pri bláznivej verzii majú pocit, akoby ju vytvárali ony samy. Keď si moje deti vymýšľajú vlastné rozprávky, zásadne tam niekto spadne do WC. Ester Stará presne trafila detskú strunu, o ktorej som písala napr. tu.

Moderné variácie ľudových rozprávok sú asi prejavom širších tendencií mileniálskeho odporu voči autoritám. V poslednej dobe ich vyšlo naozaj veľa. O jednej veľmi vydarenej variácii na Karkulku v angličtine som písala tu; ďalšia, tiež veľmi milá, vyšla nedávno dvojjazyčne slovensko-francúzsky – To aby som ťa mohla lepšie zožrať; Albatros vydal Pravdivý príbeh o troch prasiatkach; Svojtka celú sériu Rozprávkové príbehy pohromy; veľmi populárne sú buvikovské Kozliatka, ktoré sa dajú čítať spredu (klasická verzia o tom, ako kozliatka otvorili dvere a požral ich vlk) i odzadu (poslušné kozliatka sa nedajú prekabátiť a vlk si musí nájsť iné živobytie – zamestná sa ako nosič na stanici).

Komu je určená kniha Koho sežere vlk?

Obrázky sa „čítajú“ veľmi dobre, sú naozaj jednoznačné. Deti od 5 rokov by už nemali mať väčšie problémy identifikovať, čo je na nich znázornené. Štvorročné dieťa ešte nemusí mať dostatočný prehľad, aby rozoznalo napríklad mikrofóny, chodúle, švihadlo, mixér, UFO alebo župan, a bude potrebovať trochu pomôcť. Vo vydavateľstve však zjavne cielili najmä na začínajúcich čitateľov – písmenká sú obrovské, bezpätkový font čistý, zjednodušený na maximum. Aby jednoduchému dizajnu dodali trochu „šťavy,“ doplnili každú rozprávku o nádherne farebnú ilustráciu. Tá je však na osobitnej dvojstrane, takže nevyrušuje tých, čo s čítaním ešte dosť bojujú. Škoda, že nevyšla aj slovenská mutácia. Slovenské vydavateľstvá, čo vy na to?

Prípad mojich detí to nie je, ale predpokladám, že Koho sežere vlk má potenciál zaujať aj deti, ktoré sa čítaniu vyhýbajú ako čert krížu. Krásne ilustrácie, vtipný dej a pocit, že čitateľ môže do deja zasahovať, to je neodolateľná kombinácia.


Kniha Koho sežere vlk? Vyšla v roku 2017 vo vydavateľstve 65. pole. Má 64 strán a rozmer 255×233j mm. Kúpiť si ju môžete tu. Ak ste z Česka, zoženiete ju tu.

Fotografie uverejňujem so súhlasom vydavateľstva. Ďakujem mu aj za recenzný výtlačok.

NEJVĚTŠÍ PŘÁNÍ (Ester Stará, Daniela Olejníková) – recenzia

Keď z kútika obálky svietia európske hviezdičky na modrom podklade a logo Člověka v tísni, neveští to veselé čítanie. Ak patríte k tým, čo ohŕňali nos nad susedom Žubajíkom v Hupsovom šlabikári, táto kniha rozhodne nie je pre vás. Všetci ostatní: čítajte ďalej, Největší přání je naozaj nezvyčajný a skvelý vydavateľský počin. Minulý rok sa zaslúžene dostal do výberu toho najlepšieho na českom trhu, Nejlepší knihy dětem. Spisovateľka, ilustrátorka i celý tím okolo tejto publikácie sa o to zaslúžili rovnakým dielom.

Detská edícia Políčko je pravým česko-slovenským projektom, pravidelne angažuje slovenské výtvarníčky (Matlovičová, Macurová, Olejníková). Aj v tomto prípade dvorná spisovateľka vydavateľstva 65. pole, Češka Ester Stará, spolupracovala s výnimočnou slovenskou ilustrátorkou, Danielou Olejníkovou. Jej výber neprekvapil – je známa z mnohých aktivistických projektov: Čierne diery, knižka pre Nota Bene a Útek.

Globalizácia má farbu cukríka

Na prvé prelistovanie v knižke okrem kyslej tváre jedného chlapca nič nenaznačuje, že sa tu nebude riešiť nič menšie ako globálne problémy ľudstva. Krásne a prudko farebné ilustrácie plus prítulný plyšový koník ako rozprávač, čo už môže byť nežnejšie? Daniela Olejníková už v Hávedníku (recenzia tu) ukázala, že aj výberom farieb v detskej knihe sa dá šokovať. V knižke Největší přání farby s témami naschvál neladia. Nenájdete tu žiadne pochmúrne odtiene (až na jednu ilustráciu), ale veselú sýtu žltú, červenú, zelenú a modrú. Ich výberom chcela ilustrátorka ukázať, že deti nežijú v izolovanom vesmíre, ale problémy prenikajú aj do ich (farebného) sveta. Autorky sa tiež očividne chceli v slovnej i obrazovej rovine vyhnúť vyvolávaniu silných emócií. Na odľahčenie si dokonca dovolili aj pár vtipov. Emócie paralyzujú racionálnu diskusiu a práve tá je cieľom tejto knižky.

Ako na summite v Davose

A diskutovať bude o čom, lebo tém sa sem vtesnalo naozaj požehnane: chudoba a nerovnosť spoločenských vrstiev, sociálna izolácia na základe inakosti, rozpadajúce sa rodiny, ekológia (nadvýroba, globalizovaný obchod a s ním spojená nutnosť prepravy tovarov na veľké vzdialenosti), migrácia, nedôstojné pracovné podmienky. To by bolo priveľké sústo aj na summit v Davose. Našťastie, Největší přání je napísané s naozajstným kumštom, koníkov príbeh sa číta veľmi plynule. Každé dieťa si z neho vezme iba toľko, koľko chce.

Len dospelácke oči na každej strane vytušia nejaký problém: imigrantka so šatkou – rasizmus a chudoba; upratovačka – vykorisťovanie; čínska krajčírka – zúfalé pracovné podmienky; absencia otca – rozvod. Toto všetko je však len jemne naznačené. A predsa dosť jasne na to, aby si to vnímavejšie dieťa všimlo.

Knižka, ktorá rastie s dieťaťom

Len nedávno som v rukách držala inú detskú knihu, ktorá vznikla z iniciatívy inštitúcií EÚ. Bola síce pekná, ale tak neznesiteľne poučná, že som ju okamžite odložila preč. Publikácia na (nanajvýš) jedno prečítanie, ktorá v dieťati nezanechá žiadnu stopu. Zbytočná. Největší přání k malým čitateľom pristupuje celkom inak. K mohutnejúcemu trendu nepodceňovať deti sa pridáva nielen výberom tém, ale aj dôverou v to, že dieťa dokáže naznačené posolstvo rozkódovať. Ak na to ešte nie je pripravené, zaujmú ho aspoň ilustrácie a príbeh. Toto je podľa mňa jedna z tých kníh, ktoré rastú spolu s ním.

Hoci existuje aj výborná sprievodná metodická príručka s množstvom nápadov, ako rozvíjať spomínané témy, ja som ju zatiaľ nepoužila. Počkala som, kým sa deti samy opýtajú na veci, ktoré ich zaujali. Štuplíček (3 roky) vnímal príbeh len v rovine koníkovej púte z ázijskej továrne až k šťastnému európskemu dievčatku. Naša staršia dcéra (6 rokov) sa hneď začala vypytovať na sociálnu izoláciu (plyšák má visačku prišitú na zlom mieste, preto ho ostatné koníky vylúčia spomedzi seba). Modráska si moje deti veľmi obľúbili, napodiv najmä to mladšie: „veľmi sa mi páči táto knižka“ z úst trojročného dieťaťa je tá najlepšia recenzia. Modrý koník (nehľadajte v tom narážku na známy portál. Alebo predsa??) si prejde všelijakými peripetiami: nepohodlie, hluk, ostrakizácia, ignorácia. O to väčšia je jeho radosť, keď s ním niekto zaobchádza pekne – čínska krajčírka a chudobné európske dievčatko v závere. Štuplíček túto sínusoidu intenzívne prežíval s ním. V šťastných chvíľach mu oči žiarili ako na Vianoce. Úprimne ma prekvapilo, že už takéto malé deti vnímajú, že šťastie má hodnotu len na pozadí niečoho negatívneho.

Zahrajte sa na čínske krajčírky

To, že som metodickú príručku nevyužila, neznamená, že nie je kvalitná, naopak. Sú v nej výborné aktivity pre väčšie skupiny detí, začínajú sa od 25. strany. Pobavila ma simulácia práce čínskych krajčírok – deti sa snažia vytvoriť koníka z knižky tak, že každý kreslí inú časť (nohy, hlavu, trup, hrivu, chvost). „Vedúci smeny“ prácu komplikuje stupňujúcou sa časovou tiesňou a inými stresujúcimi podnetmi. Deti potom zisťujú, že výsledný produkt nie je dokonalý (strhávajú sa im odmeny), a diskutujú o svojich pocitoch. V ďalšej aktivite si žiaci vypočítajú, koľko si mesačne zarobí čínska krajčírka podľa počtu vyrobených hračiek. Z priloženej tabuľky s cenami bežných potravín zisťujú, koľko si toho môže dovoliť a či jej to stačí na dôstojné živobytie. Výborný nápad využiť portál Numbeo, ktorý porovnáva cenovú hladinu, kriminalitu, zdravotníctvo, znečistenie a kvalitu života v každom štáte a väčšom meste.

Největší přání zaujme na mnohých frontoch. Jednu výhradu však predsa len mám. Iste, zamestnanie v čínskych továrňach asi nie je práve práca snov, ale aby sme nepodporovali mýtus o chudobnej Číne, odporúčam prácu s príručkou rozšíriť o tento skvelý článok z Denníka N.

Komu je kniha Největší přání určená

Chlapček, ku ktorému modrý koník putuje, práve oslavuje deväť rokov. Vek hlavného hrdinu je väčšinou presná indikácia, akému publiku je kniha určená. Největší přání však zaujme aj oveľa mladšie deti, najmä vďaka veľkým ilustráciám. Množstvo textu je zvládnuteľné aj pre trojročných. Hlbší rozmer dokáže vnímať kategória 5 – 10.

Bonus

Kniha dostala grant EÚ, preto musí byť voľne prístupná. Celú si ju môžete stiahnuť tu. Ale, samozrejme, držať ju v rukách v papierovej forme je úplne iný pocit.



Kniha Největší přání vyšla v roku 2017 vo vydavateľstve 65. pole. Má 40 strán a rozmer 241×292 mm. Kúpiť si ju môžete v slovenskom alebo českom Martinuse.

 

Fotografie uverejňujem so súhlasom vydavateľa. Jemu ďakujem aj za recenzný výtlačok.