PŘÍBĚHOSTROJ (René Nekuda, Marie Urbánková, Johana Švejdíková, Tereza Lukešová, Aneta Františka Holasová) – recenzia

Příběhostroj v Česku nominovali na najlepšiu knihu roka a medzi top 6 najlepších kníh roka 2019 som ho vo svojom videu pre projekt košickej knižnice zaradila aj ja. S deťmi sme už prečítali stovky kníh, takže málokedy sa stane, že si poviem, že takáto kniha tu ešte nebola. Pre tento výnimočný počin fantastického vydavateľstva Labyrint/Raketa to platí na sto percent. Myslím, že nebudem preháňať, keď poviem, že René Nekuda dokázal knihu ako médium posunúť novým smerom a že môže veľmi smelo konkurovať legendárnemu Hervému Tulletovi.

  • Příběhostroj

Táto knižka mi pripomenula, ako som pred rokmi uspávala svoje prvé dieťatko. Večer si malá slečna vždy objednala vlastnú súkromnú rozprávku. Zadala mi dve-tri postavy a ja som vymýšľala, čo sa im prihodilo. Po čase som prišla na to, že to takto funguje v mnohých rodinách. Deti si zjavne vedia užiť to, keď neopakovateľná rozprávka existuje len tu a teraz a len pre ne. Radosť bola obojstranná. Aj ja som zistila, aké príjemné je oprášiť netušené zákutia kreativity.

Keď vyšiel Příběhostroj, veľmi som sa potešila, že niekto tento koncept spracoval do knižnej podoby. A ešte lepšie je, že v tomto prípade sa úlohy obrátili, a rozprávačmi sú deti.

Tento stroj na príbehy funguje dokonale!

Keby to bolo na mne, bol by Příběhostroj ďalšou povinnou učebnicou. Vrelo ho tiež odporúčam všetkým logopédom a, samozrejme, deťom od 5 do 13 rokov. Autor René Nekuda sa živí vedením kurzov tvorivého písania a jeho námety skutočne prebudia fantáziu aj v tom najpasívnejšom človeku. Moje deti sa trhali o to, kto bude „žrebovať“ nový príbeh. Aj témy a postavy sú zvolené tak, aby podnecovali detskú predstavivosť: ježibaba, kvapka neviditeľnosti, čarovať, lúpež, zvláštna továreň, strašidelný zámok, rozhnevaný škriatok, uhranúť, pirát, tajná chodba, polnočný ples, lakomá grófka. S takýmto materiálom nuda naozaj nehrozí!

Ako sa žrebuje príbeh

Každá dvojstrana tejto hrubej knižky má totožnú štruktúru. Okrem veľkej ilustrácie a inštrukcií k špeciálnej úlohe sú v každom rožku stránky navzájom nesúvisiace slovíčka. Označujú postavy, miesto deja, predmet a činnosť. Sú to ingrediencie pre príbeh, ktorý treba vymyslieť. Pre každý príbeh deti potrebujú päť týchto slovíčok a vyberajú si ich žrebovaním – päťkrát knihu otvoria na náhodnej strane. Ak im uprostred príbehu dôjde predstavivosť, môžu si dožrebovať ďalšie postavy, miesta alebo aktivity.

Nápad so žrebovaním je geniálny. Nielenže tvorcovia dostali do knihy prvok hry (podobne ako spomínaný Tullet) a dosiahli celkom novú úroveň interaktívnosti, ale takouto jednoduchou fintou sa im podarilo tiež docieliť, že deti nefrflú, že z daných „prísad“ nevedia vytvoriť žiadny príbeh. Veď si ich vybrali samy! Výborné!!

Čo keby do rozprávky o Červenej čiapočke zablúdili siedmi trpaslíci?

Moje deti hra na žrebovanie veľmi silno drží aj po niekoľkých mesiacoch. Ale ak by ich to predsa len prestalo po čase baviť, na takmer každej stránke sú aj úlohy, kde treba naznačené napínavé situácie dorozprávať podľa vlastného uváženia. Čo by sa napríklad stalo, keby do rozprávky o Červenej čiapočke zablúdili siedmi trpaslíci? Pomohli by jej? Niektoré deti môžu mať pred aktívnym vymýšľaním príbehov blok a príbeh im napadne skôr pri kreslení. Aj na ne tvorcovia mysleli a vložili sem pár úloh v štýle doodle, kde treba najprv kresliť. Potom sa už komentár k obrázku vymyslí jednoduchšie.

Keď som napísala, že si knihu viem veľmi dobre predstaviť ako pomôcku v škole, nemyslím tým len rozvíjanie slovnej zásoby a syntaxe malých prváčikov. Niektoré úlohy nenápadne, ale premyslene rozvíjajú rozmýšľanie o výstavbe textu, ako napríklad Nákupný košík:

„Někdy stačí opravdu málo, aby vznikl zajímavý příběh!

Nalep si do košíku etikety různých výrobků, které najdeš doma.

Pak si představ, že ve frotě u pokladny stojí člověk, jenž má ve svém košíku přesně tento nákup. Kde to je? Co ho k takovému nákupu vedlo? Proč chce nakoupit právě tyto výrobky? Vylosuj si slovo z pravého dolního rohu a zapoj ho do příběhu.“

Pegas Braillovým písmom

To zďaleka nie je všetko. Táto kniha ma neprestáva prekvapovať. Okrem vymýšľania príbehov sú tu aj úplne iné typy úloh:

„Zavaž si oči šátkem a nakresli poslepu krajinu, kde by mohl žít báječný Pegas. Vyprávěj příběh okřídleného koně, který se odehrává právě na tomto místě. Víš, co je to Braillovo písmo? Když otočíš stránku, objevíš tam shluk teček. Propíchej je jehlou nebo kružítkem a otoč list zpět. Zavři oči a zkus písmena prsty přečíst. Písmem pro nevidomé je tu napsáno PEGAS.“

Keď knihu tvoria profesionáli

Prečo takúto potrebnú knižku nevydal niekto už dávno? Pretože ak by nebola dotiahnutá do detailov, tak ako je dotiahnutý Příběhostroj, tak by nefungovala. René Nekuda však presne vie, ako na to. Už pred Příběhostrojom vydal úspešný Kreativní zápisník pre dospelých. Na príbehoch a tvorivom písaní si založil svoj biznis a evidentne vie, o čom hovorí. Navyše na Příběhostroji spolupracoval s celým tímom skvelých ilustrátoriek z fantastického časopisu Raketa. To, že na tejto hrubej knihe robili až štyri, je veľmi dôležité – každý obrázok je trochu iný, každý je inšpiratívny iným spôsobom. A všetky sú krásne!

Komu je kniha Příběhostroj určená

Deťom od päť-šesť rokov. To však vôbec neznamená, že nebude baviť aj podstatne staršie deti. Dôležitejší ako vek je v tomto prípade asi počet detí v rodine. Čím väčšie publikum, tým väčšia zábava!

Bonus

Tip na hru s textom pre starších: vymyslite príbeh, kde sa budú všetky slová začínať na rovnaké písmeno. Autori stránky pripojili aj pár tipov, ako na to.


Knihu Příběhostroj vydalo v roku 2019 vydavateľstvo Labyrint/Raketa. Má 140 strán a rozmer 210×260 mm. Vytlačili Tiskárny Havlíčkův Brod a.s. (tu si môžete prečítať, prečo zverejňujem informáciu o tlačiarňach). Tu je odkaz na knižku v Martinuse.

Recenzný výtlačok mi poslalo vydavateľstvo.

SUPERŽENY (Andrea Kellö Žačoková, Zuzana Bartová) – recenzia

Tvorkyne neskrývajú inšpiráciu slávnymi Príbehmi na dobrú noc pre rebelky (recenzia tu). Rebelky ak nie objavili, tak určite spopularizovali žáner biografie pre menšie deti. V spojení s feministickými témami to bol obrovský hit. Spustila sa hotová rebelkománia a neviem, koho bolo viac: fanúšikov či napodobňovateľov. Bolo len otázkou času, kedy príde slovenská verzia. A zdá sa, že rebelkománia stále trvá. Superženy sú momentálne na Martinuse v top 30 najpredávanejších kníh!

Pokračovať v čítaní: SUPERŽENY (Andrea Kellö Žačoková, Zuzana Bartová) – recenzia

STELA. VYŠÍVÁNÍ – recenzia

Moje deti milujú dinosaurov. Nie tak trochu milujú, ale MILUJÚ úplne najviac. Dinosaurov majú na teplákoch, tričkách, na vankúši, na kachličkách a vešiaku v kúpeľni; dvakrát sme ich mali aj na torte a pravidelne sa im o nich sníva. Akokoľvek je náš byt uprataný, vždy sa v každej miestnosti nachádzajú aspoň dva-tri plastové prehistorické exempláre. Každý deň na mňa vykuknú z tých najneočakávanejších miest – príborníka, topánok, opratej bielizne. Ale ak by si niekto myslel, že kniha o dinosauroch bude vhodný darček pre moje deti, mýlil by sa. Máme ich už príliš veľa.

Podobný problém som riešila nedávno. Mala som kúpiť darček na oslavu našej malej kamarátky Kiki, ktorá má rada vesmír. Som si istá, že doma majú už poriadnu zbierku knižiek o astronómii. Každá ďalšia by už len zavadzala. Vtedy som v kníhkupectve natrafila na Stelu a bolo rozhodnuté.

Pokračovať v čítaní: STELA. VYŠÍVÁNÍ – recenzia

DITA (Jana Bodnárová a Daniela Olejníková) – recenzia

Často začínam recenziu tým, čím daná kniha nie je. Tak teda Dita nie je žiadne dobrodružné ani zábavné čítanie, Ditin život nie je prešpikovaný úžasnými fantastickými a neuveriteľnými udalosťami, ktoré sa dejú na počkanie. Najexotickejšia vec, čo sa jej prihodí, je stretnutie s hovoriacou líškou. Ale aj tu cítime, že to možno celé bolo inak. Ako s Ditinou dvojníčkou, ktorá sa jej len prisnila. Sú to malé milé komorné príbehy, žiadna Pipi dlhá pančucha, Harry Potter alebo Alica v krajine zázrakov. Jana Bodnárová nepoužíva šokujúce zvraty a aj rytmus rozprávania je podradený o tri rýchlostné stupne nižšie. Na detský level. Práve preto Ditine príbehy deti neohúria, ale o to sú im bližšie. Dita je dievča ako každé iné a malí čitatelia sa s ňou veľmi ľahko identifikujú. To je vlastne aj posolstvo knihy: kto chce vidieť zaujímavosti, nepotrebuje ohurujúce prostredie, zaujímavé podnety nájde aj v malom nudnom mestečku, tak ako sa píše v úvode prvej kapitoly. Nuda je stav mysle, nie vonkajšieho prostredia. 100% súhlas.

Malé mesto nie je nudné mesto

Je to jedna z mála knižiek, pri ktorej deti nebudú závistlivo snívať, aký úžasný by ich život mohol byť (keby mali nadprirodzené schopnosti, keby žili v zámku, keby mali iných rodičov, kamarátov, súrodencov… ), ale porozmýšľajú o drobnostiach, vďaka ktorým je aj ich vlastný život hodnotný a zaujímavý. Iba vďaka tejto knihe nám skrsol s dcérou nápad spísať do našej súkromnej knihy naše vlastné minidobrodružstvá. Hoci dobrodružné a vtipné detské knihy milujem, k takémuto niečomu by nás nikdy nedoviedli.

Ditine zážitky sú nenápadné, a predsa zaujímavé: zachránila cudzokrajného motýľa, ktorý uletel z botanickej záhrady; kývnutím prsta sa zmierila s chlapcom, s ktorým sa predtým prekárali; svätojánske mušky jej lietali okolo krku ako svetielkujúci náhrdelník; osvojila si strateného papagája; stará sa o hluchého psa.

V slovenských detských knihách niekedy býva pedagogický podtón úplne neznesiteľný. Aj tu ho cítiť veľmi silno, ale neruší, neohýba násilne dej ani nerobí postavy umelými. Naopak, Dita nás vlastným príkladom učí  vidieť zaujímavosti aj v drobnostiach, nenechať sa ovplyvniť mienkou ostatných, pristupovať k cudzím ľuďom i veciam s citom, odpúšťať, ale aj nenechať sa urážať a vedieť preukázať odvahu.

Olejníková nenechá text na pokoji

Najkrajšie na tejto tenkej knižke sú ilustrácie. Je veľká hanba, že meno Daniely Olejníkovej sa nedostalo na obálku. To si zaslúži každý ilustrátor, o to viac taký talent ako Olejníková. Práve obálka s upretým Ditiným pohľadom okamžite zaujme. Nezvyčajnou kaligrafiou a ešte nezvyčajnejšie rozvrhnutým textom na obálke – Dita sa na nás pozerá cez názov knihy, ktorým sú štyri písmená jej mena. To všetko naznačuje, že ilustrátorka nenechá text len tak na pokoji, podobne ako v svojej autorskej knihe Liek pre Vĺčika (recenzia tu). Jej ilustrácie, občas v jemných tónoch, občas v odvážnych tmavých farbách, sa rozliezli aj do textu, takže kniha hýri farbami. Typické Olejníkovej obrázky s veľkými jednofarebnými plochami bez tieňovania a čiernych kontúrovacích liniek pod textom nerušia, skôr dopĺňajú atmosféru. Myslím, že majú veľký podiel na tom, že knižka získala ocenenie Bibiany Najlepšia detská kniha jari 2014.

Ilustrátorka sa so svojimi knižkami zvykne pochváliť na svojej webovej stránke, takže tu nájdete viac ukážok.

Komu je kniha Dita určená

Kniha sa skladá z jedenástich troj- až štvorstranových minikapitoliek. Odporúčam deťom od 4-5 rokov a určite aj mladším školákom. Naša predškoláčka si knihu celkom užívala, a kým sme ju darovali kamarátke na narodeniny, stihli sme ju za štyri dni prečítať dvakrát.


Kniha Dita vyšla v roku 2014 vo vydavateľstve Perfekt. Má 52 strán a rozmer 196×196 mm. Môžete si ju kúpiť tu alebo sa tu môžete pozrieť, či ju nemajú vo vašej knižnici.

 

Fotografie uverejňujem so súhlasom vydavateľstva.