MÚR. AKO SOM VYRASTAL ZA ŽELEZNOU OPONOU (Petr Sís) – recenzia

Nepoznám absurdnejšie divadlo ako vojenské prehliadky. Vojaci by predsa mali vzbudzovať strach, ale keď pochodujú ako baletky do rytmu hudby, vyvolávajú úplne iné pocity. Pochody pakistanských alebo indických vojakov, ktoré kolujú po internete, sú už na nerozoznanie od Ministry of Silly Walks od Monty Pythonovcov. To nie je demonštrácia sily, ale masovosti a podriadenosti, rovnako ako Spartakiáda. Nie náhodou si Pink Floyd vybrali vojenskú prehliadku za symbol školstva. Toto spojenie napadá aj mne, keď sledujem svoju prváčku, ako zúrivo bojuje s povinnými školskými úlohami. Nedávno sa naučila čítať a písať (nebola to zásluha školy) a rada by si to trénovala od rána do večera. Ale na to nemá čas, musí popísať tony papiera nezmyselnými čiarami, vlnovkami, lastovičkami. Prečo musia všetky deti písať identické písmená? Veď ani dospelí sa nedržia predlohy. Je mi z toho smutno.

Takáto je aj moja spomienka na komunizmus: zmes veľkolepých, ale prázdnych a nedotiahnutých projektov, nezmyselného zasahovania do súkromia a nátlaku, ktorý sa kaskádovito ťahal celou spoločnosťou a v nejakej forme dočiahol aj na tých najmenších. Fantastického Petra Sísa (o Komodo som písala tu) režim znechutil natoľko, že sa zo zahraničnej cesty do rodného Československa už nevrátil. Keď sa ho potom o mnoho rokov neskôr začali jeho vlastné deti pýtať na to, prečo emigroval, výtvarník SíS im to vysvetlil obrázkovou knižkou. Pred veľkým výročím novembrovej nežnej sme si geniálny Múr vytiahli z poličky aj my.

Pokračovať v čítaní: MÚR. AKO SOM VYRASTAL ZA ŽELEZNOU OPONOU (Petr Sís) – recenzia

SUPERŽENY (Andrea Kellö Žačoková, Zuzana Bartová) – recenzia

Tvorkyne neskrývajú inšpiráciu slávnymi Príbehmi na dobrú noc pre rebelky (recenzia tu). Rebelky ak nie objavili, tak určite spopularizovali žáner biografie pre menšie deti. V spojení s feministickými témami to bol obrovský hit. Spustila sa hotová rebelkománia a neviem, koho bolo viac: fanúšikov či napodobňovateľov. Bolo len otázkou času, kedy príde slovenská verzia. A zdá sa, že rebelkománia stále trvá. Superženy sú momentálne na Martinuse v top 30 najpredávanejších kníh!

Pokračovať v čítaní: SUPERŽENY (Andrea Kellö Žačoková, Zuzana Bartová) – recenzia

DETSKÉ KNIHY O ČOKOLÁDE

Ktorá je naša najobľúbenejšia kniha o čokoláde? Kuchárska!!! Keď sa aj vy dosýtosti s deťmi nakuchtíte, prečítajte si aj niektorý z mojich tipov na tento týždeň Prečítaného leta.

Michael Rosen: Chocolate Cake

Keďže okrem svojho blogu píšem tento rok recenzie aj pre portál Prečítaného leta, môj článok o knihe Chocolate Cake od Michaela Rosena (We’re Going on a Bear Hunt), si môžete prečítať tam.

Rodari a Dahl

Pri tohtotýždňovej téme mi na um hneď prišli klasiky Rodariho Z neba padá čokoláda (ilustrácie Miroslav Cipár!) a Dahlova Charlie a továreň na čokoládu. Keďže Roald Dahl bol veľký čokoholik („Keby som ja bol riaditeľom školy, vyhodil by som dejepisára a namiesto neho prijal učiteľa čokolády“), čokoláda sa v jeho dielach objavuje naozaj často. Jedna z najznámejších scén Matildy (recenzia tu) sa krúti práve okolo fantastickej čokoládovej torty. Alebo vyskúšajte Dahlove recepty 🙂

Mimi a Líza: Vanilkový deň

S čokoládou sa pieklo aj v Mimi a Líze 2. Nedopadlo to veľmi slávne a na vine nebolo nevidiace dievčatko :).

Ako veľmi máme radi Mimi a Lízu? Takto: prvý a druhý diel máme prečítaný odpredu aj odzadu. Rozhlasovú verziu počúvame skoro každý týždeň. Okrem toho máme doma obe série na DVD aj oba pracovné zošity :). Podobných mimialíza maniakov behá po Slovensku asi veľa – je to najpredávanejšia detská kniha v Slovarte – preto sa viac rozpisovať nejdem.

Rozprávky o psíčkovi a mačičke

Tortu z čokolády piekli aj Čapkovi kultoví hrdinovia. Dobrácky psík a vynaliezavá mačička (aká gender progresívnosť :)) vždy konajú s najlepšími úmyslami a podľa vlastnej vyargumentovanej logiky. Akurát situácia sa vždy zvrtne tak, že z toho vzíde poriadna galiba. Napríklad pri pečení torty sa držia hesla: keď do torty dáme päť najlepších jedál, bude päťkrát taká taká dobrá. Keď ich tam dáme sto, bude stokrát taká dobrá. A tak pomiešajú čokoládu, tvaroh, ocot, husiu hlavu, safaládky a všetko možné. Ktoré dieťa by sa v tom nespoznalo!

Čapkov geniálny humor je nadčasový. Jediné, čo citeľne zostarlo, je jazyk. Jedno-dve zastarané slová môžu dodať textu atmosféru a šmrnc, ale keď príval archaizmov bráni deťom porozumieť, netreba sa nechať viesť falošným rešpektom a nostalgiou. Z tohto dôvodu používam a odporúčam novší preklad a sviežejšiu a hutnejšiu audio verziu Rozprávok o psíčkovi a mačičke.

Dům za mlhou

Môj piaty tip s čokoládou v podstate nijako nesúvisí. Ale keď uvidíte obálku pracovného zošita Dům za mlhou, možno ju tam zbadáte tiež.

Je to úlohová kniha fantastického tria Ester Stará, Milan Starý a vydavateľstvo 65. pole (o nich som už písala tu), ktorá učí deti tvoriť a používať ceruzky s rôznou tvrdosťou. Tie sú súčasťou balenia. Sú tu originálne a bláznivé doodle (dokresľovacie) úlohy prepojené nezvyčajným, trochu strašidelným príbehom. Ak sa vám princezničky/roboty/autá/(doplňte si) na výkresoch vašich detí zdajú na jedno kopyto, táto knižka ich naučí kresliť aj veci, na ktoré by si inak netrúfli. A môžu vyskúšať aj nové techniky, napríklad frotáž. Môj tip na tohtotýždňovú čokoaktivitu (okrem kuchtenia, samozrejme): vyfrotážujte si honosnú bránu s tabuľkou čokolády :).

Metropolis a Abeceda (z) měst

Čo sa stane, keď človek rád kreslí aj cestuje? Nakreslí krásnu knižku o cestovaní. Ak máte radi takéto čítanie, odporúčam Abecedu (z) měst od Jana Laštovičku. Pod písmenom C nájdete mesto Curych, vychýrené svojou čokoládou. V Antverpách zase majú pralinky :). Kým si nájdem čas na recenziu, môžete si pozrieť tento článok z blogu Lepšia geografia. Podobný koncept kníh so zaujímavosťami z miest/štátov je dnes veľmi populárny (Mapy od Mizielińských). Chýrna švajčiarska čokoláda sa spomína aj v nádhernej knižke Metropolis. Aj o nej raz bude recenzia :).

Kniha plná úloh pre dievčatá

Kniha plná úloh pre dievčatá

Nie som zástanca delenia hračiek a aktivít na dievčenské a chlapčenské. Bolo mi smutno, keď som videla matky, ktoré kričali na svojich synčekov len preto, že sa hrali s kočíkom alebo bábikou. Takže keď vidím knižky „pre dievčatá“ alebo „pre chlapcov“, tak ich väčšinou obídem oblúkom. Táto dvojica kníh zo Svojtky však dostala výnimku, lebo som potrebovala kúpiť nejaké úlohové zošity. S obsahom to, našťastie, nie je také zlé. V oboch verziách sú rovnaké typy úloh, len témy sa líšia. V ružovej verzii je to napríklad nakupovanie, oblečenie, v modrej, ako inak, autá.

Pobavila ma špiónska strana. Je tu zoznam vecí, ktoré nesmú chýbať žiadnej „špionierke“ (tak to skomolila dcéra), ďalej zoznam tajných znamení, ktorými môže dieťa komunikovať s kamarátkou a bludisko, v ktorom sa musí tajná agentka vyhýbať ľuďom. Dcére odvtedy vŕta v hlave, či by aj ona mohla byť špionierka :). Výborné je, že úlohy sú zoradené do takýchto tematických okruhov.

Sú tu klasické bludiská, cestičky, rozdiely, priraďovačky, search&findovky, dokresľovačky (doodle), ale aj koláže, jednoduché recepty, námety na prácu s papierom a všeličo iné. Mnohé z aktivít sú skôr návodom na hru ako úlohou v pravom zmysle slova. Omaľovanka – scéna z baletu Luskáčik v čarovnej krajine cukroviniek – je hotová pozvánka do divadla! Úplne ma dostali základné baletné pozície – hneď si ich precvičovala celá rodina. Keďže v knihe sa aj hojne kuchtí, nechýbajú ani recepty s čokoládou. Tej je venovaná aj jedna tematická kapitolka.

V Martinuse aj všade inde je už vypredaná, možno ju ešte zoženiete vo výpredajoch.

Dýchaj ako macko

Je to súbor dychových a meditačných cvičení inšpirovaných jogou. Knihu sme zatiaľ len začali používať, ale rozhodne sa o nej ešte rozpíšem! A súvislosť s čokoládou? Pri jednom z cvičení si deti majú predstaviť, že držia v rukách šálku horúcej čokolády a pomaaaaly ju fúkať. Naučia sa tak pomaly zhlboka dýchať a upokojiť. Výborný nápad!

Panpulóni

Na záver ešte jeden tip na poéziu. Kakao proti strachu odporúča Miroslav Válek v básničke Panpulóni. Nájdete ju v zbierke Do Tramtárie s fantastickými ilustráciami Svetozára Mydla.

STROMY (Piotr Socha, Wojciech Grajkowski) – recenzia

Poľská ilustrácia je pojem (na Slovensku sú známi najmä Mizielińskí, Piotr Socha, Susie Hammer a Emilia Dziubak; kto sa u nás odváži vydať Martu Ignerskú?). Aj na Stromy čakal celý svet. A Socha nesklamal ani tentokrát.

Táto veľkoformátovka sa u nás čítala takto: ja som sedela v strede, deti vedľa mňa, každé z jednej strany. Ja som čítala a detváky väčšinou vôbec nedávali pozor a niečo si navzájom rozprávali, prekrikovali sa a naťahovali o knižku. Tým nechcem nijako naznačiť, že text je nezaujímavý, naopak. Ale obrovitánske obrázky sú jednoducho také úchvatné, že deti nevedeli odolať. Všetko, čo ich zaujalo, museli okomentovať, priebežne si vymýšľali rôzne hry (hádaj, ktorý strom sa mi najviac páči) alebo po stránkach iba labužnícky krúžili prstom. Takže vzdelávala som sa najmä ja a deti si užívali vizuálne vnemy. Nemôžem im to mať za zlé, taký bol aj zámer autora. Matematicky vyjadrené: výtvarný obsah na každej dvojstrane zaberá 1500 cm2, rámček s textom 240 cm2. Strany tu dokonca ani nie sú číslované, len obrázky (rímskymi číslicami 🙂 ). Aj väčšie deti chcú mať svoje silent books 🙂 .

A aké sú tie ilustrácie nádherné! Aj obyčajné listy sú nakreslené tak, že by ste si ich dali zarámovať. Baobaby, brachychitony a rôzne iné endemity sú také úžasné, že moje deti už plánujú cestu okolo sveta, aby si ich popozerali. Zatiaľ sa budú musieť uspokojiť s návštevou botanickej záhrady 🙂 . Našťastie, jeden endemit, čudesný smrek omorikový, rastie celkom blízko – na Balkáne. Keď sme čítali krásnu baobabovku Z domu a zahrady (recenzia tu), deti sa dožadovali gigantickej tekvice. Sochove Stromy im vnukli nové botanické inšpirácie – najnovšie sa každý deň domáhajú bonsajov. Kniha do bodky splní to, čo sľubuje na prvej strane: poďme sa na stromy, ktoré nám zovšedneli, pozrieť novými očami, znovu objavme ich krásu.

Krčma v baobabe

Niečo na tom zovšednení bude, lebo najviac sa nám páčili exotické stromy ako baobaby. Šesť z deviatich existujúcich druhov rastie na Madagaskare. 80% všetkej flóry na tomto ostrove sú endemity. Tisícročný baobab na farme Sunland v Juhoafrickej republike bol taký široký, že v jeho bútľavom kmeni (širokom odhadom až 47 metrov) vznikli dve prírodné jaskyne. V jednej zriadili majitelia minikrčmu a v druhej vínnu pivnicu, lebo sa tu udržiavala stála teplota 22°C.

Aj takéto informácie sme sa dočítali v tejto modernej encyklopédii. Je vystavaná, podobne ako Takto vidím (recenzia tu), pivotovaním okolo jednej témy. Najväčší priestor dostal, samozrejme, výklad z biológie, ale dopĺňajú ho informácie o mexickom ozdobnom strome života z hliny, postupe pri rúbaní dreva, drevených maskách, stavbách i hudobných nástrojoch, rodokmeni, strašidelných príbehoch s personifikovanými stromami aj úlohe stromov v náboženstve. Fascinujúce je porovnanie ľudských dejín so životom jediného stromu. Ten najstarší žil takmer 6000 rokov! Stromy sú knižka 21. storočia aj preto, že do čítania zapojíte i mobil. Neverím, že po ňom nesiahnete, keď sa dočítate o kozách, ktoré sa pasú na strome (marockom arganovníku). Alebo o mangrovníkoch a vlnovcoch s fascinujúcimi koreňmi. Alebo o živých mostoch posplietaných z koreňov figovníkov.

Tu je hitparáda najväčších stromov:

Najvyšší z nich je vyšší ako Socha slobody, úctyhodné. Ale toto mi úplne vyrazilo dych: tento banyán v indickom meste Howrah má viac ako 3700 kmeňov a ich spoločná koruna má priemer približne pol kilometra. Tohto obra obohnali 330 metrov dlhým plotom – a strom ho prerástol.

Škoda, že v knihe nevenovali viac priestoru fantastickým chodiacim stromom, ktoré nedávno objavil slovenský paleobiológ Peter Vršanský. Moje deti sa na ne toľko vypytovali, že som si ich musela naštudovať poriadne detailne 🙂 .

Kde ste boli, keď vyšli Včely

Pamätáte sa, kde ste boli, keď ste sa dozvedeli o 11. septembri alebo keď sme vyhrali majstrovstvá sveta v hokeji? Najvýraznejšie historické momenty si ľudia väčšinou prepoja s vlastným prežívaním. Ja sa presne pamätám, kde som prvýkrát uvidela Sochove Včely. Aj to, aká ohúrená som ostala. V tej dobe bola takáto kniha ako zjavenie. Od tých čias sa, našťastie, náš knižný trh zmenil na nepoznanie. Hoci Sochova druhá publikácia je rovnako krásna, konkurenciu už má. V roku 2018 vyšla vo vydavateľstve Eastone Books fantastická knižka Botanikum zo série Vitajte v múzeu; tri roky predtým vydalo Artforum rovnako nádherný Rastlinopis Jiřího Dvořáka a Alžběty Skálovej.

Zmena pohlavia zľaknutím

Keďže sme si ho čítali krátko pred Stromami, niektoré informácie sme už poznali odtiaľ. Grajkowského štýl je však o poznanie civilnejší: menej odborný a zároveň menej hravý a menej poetický. Nie sú tu ani rôzne vtipy Skálovej ilustrácií, ani básničky, hádanky, osobné príhody, aké hojne využíva Dvořák (prečítajte si recenziu jeho Hávedníka). Rastlinopis priam prekypuje pikoškami, ako napríklad o cykase Woodsovom, ktorý bol jediný exemplár svojho druhu. Preto vedci rozbehli neuveriteľnú záchrannú akciu. Posledný cykas sa im podarilo namnožiť, ale otec i potomkovia boli všetci mužského pohlavia a cykasu naďalej akútne hrozí vyhynutie. Vedci dúfali, že sa im podarí cykas nejakým spôsobom nastrašiť. Aj rastliny sa totiž dokážu zľaknúť a práve silné preľaknutie dokáže u cykasov spôsobiť zmenu pohlavia. Tie stromy sú rozhodne zaujímavejšie, ako som si doteraz myslela.

Komu je kniha Stromy určená

Je na vás, ako s ňou budete pracovať. Slovná časť je určená mladším školákom, prípadne deťom od päť rokov, ak im občas niečo dovysvetľujete. Ak máte mladšieho drobca (3 a 4 roky), text si naňho počká, pokojne mu knižku kúpte. Zatiaľ si v nej môže listovať sám. Stromy sa nestratia v žiadnej knižnici. A nielen kvôli svojej veľkosti.

Máte tento bestseller doma aj vy? Ako sa vám páčil? Chcete sa niečo opýtať? Napíšte mi komentár.


Kniha Stromy vyšla v roku 2018 vo vydavateľstve Slovart v slovenskom aj českom jazyku. Má 68 strán a rozmer 272×370 mm. Kúpiť si ju môžete tu.

Fotografie uverejňujem so súhlasom vydavateľstva.