TAKTO POČUJEM (Romana Romanyšyn a Andrij Lesiv) – recenzia

Vydavateľ Peter Michalík (predtým, ako založil Monokel, stál aj za vydavateľstvom a festivalom BRaK) razí názor, že obrázkové knihy nie sú len pre deti. Lenže dospelí už ilustrácie nevedia konzumovať. Zavalení množstvom vizuálnych dát, sme navyknutí obrázky len narýchlo preletieť. Aký kontrast s malými čitateľmi, ktorí sa v ich detailnom prezeraní úplne vyžívajú. Toto je kniha, na ktorej vás to deti môžu naučiť.

A Romana Romanyšyn a Andrij Lesiv ilustrujú tak, že aj dospelé oči majú čo obdivovať. Aj detská kniha môže byť plnohodnotným umením. Preto týchto Ukrajincov milujú v Bologni (viackrát získali prestížne ocenenie z tohto veľtrhu detských kníh): nielenže je táto miniséria o zmysloch esteticky dokonalá, autori mali ešte väčšie ambície – namaľovať zvuk! A podarilo sa im to fantasticky! Keď sa o konkrétnych zvukoch hovorí, že sú napríklad ostré, nie je to len slovné spojenie, je za tým niečo reálne (odporúčam tento článok).

Takéto spojenia sa autorom podarilo veľmi citlivo zachytiť do grafickej podoby. Zo štyroch stránok, kde sú zobrazené rozličné hudobné nástroje (aj moja obľúbená drumbľa 🙂 ) a zvuky, ktoré vydávajú, mi spadla sánka. Na obrázku rušného veľkomesta sa podľa mňa pokúsili zachytiť echolokáciu (video tu). Toto je podľa mňa najlepšia detská kniha tohto roka. Vrelo odporúčam každému aspoň trochu vnímavému čitateľovi. Nenechajte si ju ujsť, takéto poklady nevychádzajú každý mesiac.

Frázu nepodceňovať deti tu na blogu omieľam stále a opäť si ju neodpustím. Pri tejto knihe platí dvojnásobne. Je to jedna zo Štuplíkových (4 roky) najobľúbenejších. Keď som v lete zobrala deti do kníhkupectva, zbadali tam novinku Takto počujem. Okamžite vedeli, že je to dvojička knižky Takto vidím (o nej som písala tu), ktorú milujú. Odvtedy mi nedali pokoj, kým som im ju nezohnala.

10 minút alebo niekoľko hodín

Na webe Martinusu nedávno pribudla kolónka „Dĺžka čítania“. V prípade tejto knižky by tam mali dať rozsah od 10 minút do niekoľko hodín. Ak sa budete prísne držať textu, rýchlo ho preletíte a knižka vás asi nezaujme. Nám sa ju ešte asi ani raz nepodarilo prečítať celú na jedenkrát. Gúglili sme skoro toľko ako pri Rebelkách (recenzia tu): známych spevákov, operné hlasy, hudobné nástroje a iné zvuky. Deti si na každej stránke vymýšľali všelijaké hry, počítačky a neviem čo ešte.

Ilustrácie sú také nádherné, že každá zámienka zdržať sa pri nich je dobrá. Deťom ani mne nedá len tak narýchlo obracať stránky jednu po druhej. Kniha o zvukoch je výborný dôvod vymýšľať milión zábavných zvukov. V tomto je detský repertoár nevyčerpateľný. Pre moje deti sú dvojičky Takto vidím a Takto počujem veľmi zábavná literatúra, vyberajú si ich z poličky vtedy, keď majú bláznivú náladu. Pritom sú to úplne seriózne publikácie s množstvom vedeckých a technických faktov (kedy vznikol prvý magnetofón, prvý gramofón, prvý fonograf…). Práve preto duo Romanyšyn-Lesiv tak zbožňujeme. V ich tvorbe je jednoducho niečo naviac, niečo úžasne inšpiratívne.

Komu je kniha Takto počujem určená

Pre ľudí, ktorí sa neboja prispôsobiť si ju, pracovať s ňou podľa svojich predstáv. Pre tých ostatných je to katalóg nádherných obrázkov k téme zvuku. U nás zabodovala na všetkých frontoch (4 r., 7r. aj u dospelých), ale primárne je určená predškolákom a školákom.

Bonus

Ak sa o tomto porozprávate s deťmi, zaručene im to bude vŕtať v hlave niekoľko najbližších týždňov. Muž z tohto článku si dal do hlavy voperovať anténu a čip, ktoré mu umožňujú vnímať zvuky ako farby. Ja si do mozgu bez príčiny vŕtať nedám, ale ako VR zážitok to môže byť zaujímavé!

A určite si s deťmi pozrite aj videá a návody na pokusy, ktoré som zozbierala k téme zmyslového vnímania. Odporúčam aj fantastické domáce kino z mobilu, lupy a škatule na topánky, funguje to!

Knihu Takto počujem vydalo vydavateľstvo Monokel v roku 2019. Má 56 strán a rozmer 280×260 mm. Vytlačili tlačiarne Finidr, s.r.o. Kúpiť si ju môžete tu.

Fotografie uverejňujem so súhlasom vydavateľstva.