MEDVĚD, KTERÝ NEBYL; VAČICE, KTERÁ SE NESMÁLA (Frank Tashlin) – recenzia

Tieto knihy mi pripomenuli kultovú knihu môjho detstva Tisíc a jeden vtip. Alebo kreslené časopisové vtipy z čias komunizmu. Aj tak by som nikdy neuhádla, že originály vyšli v rokoch 1946 a 1950. Plus mínus v čase, keď vznikali aj filmy Charlieho Chaplina. Tie sú dnes nepozerateľné. Ale Tashlinove skvosty Medvěd, který nebyl a Vačice, která se nesmála sú stále neuveriteľne živé a zábavné. Aj preto prvú z nich, The Bear That Wasn’t, do svojho výberu detskej klasiky zaradil New York Review.

 

 

Úplne najlepšie na nich je, že zaujmú všetky generácie, deti i dospelých. Majú toľko vrstiev, že každý si v nich nájde niečo pre seba. Trochu ako Malý princ. Rovnako ako Exupéry, aj Tashlin kritizuje prevrátené hodnoty: obžerstvo na úkor pôžitku, honba za ziskom namiesto pohody, nasledovanie davu namiesto tolerancie.

Ocko odporúča

Náš ocko zásadne deťom číta iba knihy, ktoré zaujímajú aj jeho. Ich vedomosti z entomológie, ornitológie a paleontológie sú preto na úrovni vysokoškolských študentov. Ale Medveď, Vačica a ešte Námořník a Pekka (recenzia čoskoro) zaujali aj jeho natoľko, že im ich čítal stále dokola. A to už je naozaj pocta!

 

Vždy je skvelé, keď sa podarí zladiť ilustrácie a text. A v tomto prípade je súlad absolútny. Oboje sú karikatúrne, satirické, dovedené do absurdnosti. Ľudia z príbehov, ktorí sú schopní zájsť vo svojej zlobe, zaslepenosti a nenažranosti takto ďaleko, ani nemohli byť zobrazení inak ako neproporčné karikatúry. Jediná bytosť so zdravým rozumom je totiž medveď/vačica. Aj on/ona síce podľahne tlaku spoločnosti, no len na chvíľu.

Medveďovi počas hibernácie postavia nad norou priemyselný komplex. Keď sa zobudí, presvedčia ho, že nie je medveď, ale lenivec, čo sa vyhýba práci. Veď vo fabrike predsa medvede nebývajú. Keď aj medvede v Zoo potvrdia, že nie je medveď, inak by predsa bol v klietke ako oni, je, chudák, taký zmätený, že sa zamestná v továrni a neuloží sa na zimný spánok.

Šťastnej a vysmiatej vačici zase nedajú pokoj ľudia, ktorým sa zdá, že je smutná. Pokúšajú sa ju rozveseliť pobytom v meste, kinom, kabaretom i hrozbami, až ju dovedú k slzám. Všetko len preto, že vačica visí na strome dolu hlavou a kútiky jej úst smerujú dole. Našťastie nakoniec všetko dobre dopadne, takže deti môžu po čítaní spokojne zaspať.

Čo najviac zaujalo detváky

Pri každom opakovaní refrénu knihy, Si hlupák, ktorý by sa mal oholiť, a ktorý nosí kožuch! alebo Si hlúpa vačica, ktorá si myslí, že sa smeje, aj keď sa nesmeje!, sa pučili od smiechu. Nestáva sa každý deň, aby sa v detskej knihe používali zakázané slová (hlupák). Opakujú sa aj scény, akurát sú čím ďalej, tým prehnanejšie a absurdnejšie. Napríklad vedúci smeny v továrni má jednu sekretárku, jeden telefón, jeden odpadkový kôš. Riaditeľ má všetko dvakrát, generálny riaditeľ trikrát, viceprezident štyrikrát, prezident päťkrát. Okrem toho s každou pozíciou vždy rastie aj veľkosť stola, stoličky, koberca, obrazov na stenách a honosnosť kancelárie, ale ubúda vlasov na hlave. Príbeh pripomína snehovú guľu kotúľajúcu sa z kopca, na ktorú sa nabaľuje čoraz viac snehu. Tieto refrény dávajú knihám taký rytmus a taký spád, že mi deti pri čítaní netrpezlivo prevracali stránky dopredu, aby som čítala rýchlejšie.

Je vidieť, že Frank Tashlin je aj skvelý tvorca animovaných i hraných filmov. Pohráva sa s rôznymi uhlami aj dynamikou textu. Medveď a Vačica si koledovali o animovanú adaptáciu. Hlavne Medveď zo šesťdesiatych rokov sa naozaj vydaril. Obyčajná šípka z grafu tu zasahuje do deja tak, akoby bola jednou z postáv. Sú tu aj odkazy na hnutie Hippies a industriálny klip s hudbou, za ktorú by sa nehanbili ani Chemical Brothers. Aj keď sa Tashlin kvôli cigarete v medveďových ústach veľmi rozhneval, rozprávka je rovnako populárna ako jej predloha.

Hoci ilustrácie a texty kníh sú úžasne prepojené, občas si obrázky žijú vlastným životom. Na výjavoch z mesta sa odohrávajú desiatky nezávislých mikropríbehov: pády, pošmyknutia, autonehoda, diery v zemi, vyliate vedro na hlave, žirafí jazyk v chlapcovej zmrzline. Balzam na dušu pre malých škodoradostníkov.

Komu sú knihy Medvěd, který nebyl a Vačice, která se nesmála určené

Náš 2,5-ročný štuplík si obe knihy veľmi obľúbil, všetci v rodine dostali odporúčania, aby sa oholili. Ale najlepšie sa hodia deťom od 4 – 5 rokov, ktoré už rozumejú príbehu. Horná veková hranica pre tieto knihy podľa mňa neexistuje – pôvodne ani neboli celkom určené pre deti.

Bonus

Ukážka The Bear That Wasnt (v angličtine)
Ukážka The Possum That Didnt (v angličtine)

 

Kniha Medvěd, který nebyl vyšla v roku 2012 vo vydavateľstve Baobab. Má 64 strán a rozmer 160×230 mm. Vačice, která se nesmála vyšla v roku 2013. Má 64 strán a rozmer 170×230 mm. Medveď, čo nebol medveďom vyšiel aj v slovenčine vo vydavateľstve Pravda, ale ešte v štyridsiatych rokoch, takže zohnať toto vydanie je ťažký oriešok.

Ak vás táto recenzia zaujala, knihu Medvěd, který nebyl si môžete kúpiť tu.

Knihu Vačice, která se nesmála si môžete kúpiť tu.

Medveď a Vačica sú súčasťou trilógie. Treťou knihou je Svět, který není.

Autor:

O detských knihách

Vždy som si myslela, že deti musia z disneyoviek jednoducho vyrásť. Nie je to tak. Obe moje deti odmalička hltali najlepšie a najkrajšie detské knihy. Často ich na moje prekvapenie najviac zaujali najväčšie umelecké úlety. Kvalitných kníh pre deti sa netreba báť, len ich treba v záplave hypermarketového gýča nájsť.

One thought on “MEDVĚD, KTERÝ NEBYL; VAČICE, KTERÁ SE NESMÁLA (Frank Tashlin) – recenzia”

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.