Dobré nápady sú tie, pri ktorých si ex post všetci povedia, prečo niečo také nenapadlo niekomu už dávno. Prečo doteraz nikto nerobil hudbu pre deti, pri ktorej dospelí nie sú zrelí na psychiatriu? Celá výchova je predsa o kompromisoch, tak prečo nie aj v hudbe? Doma máme stovky detských kníh, ktoré si spolu čítame s radosťou preto, lebo sa páčia aj mne. Koľko je takých albumov s hudbou pre deti?
Aby som bola spravodlivá, Toddler Punk neprišli s týmto nápadom úplne prví. Predbehla ich Bublina s CD, na ktorom sa spojili Vec, Katarína Máliková a ďalší. Ešte predtým vyšiel album Uspávaniek od Jozefa Luptáka, Borisa Lenka a ďalších; niekomu sa pozdávajú aj Uspávanky od Kataríny Koščovej. V auguste sa v Trenčíne konal už štvrtý ročník festivalu Punkáči deťom. Aj tak je to za desať rokov veľmi slabá bilancia.
Čo sa stane, ak si za textárku vyberiete spisovateľku
„Celé sa to začalo doma u Ľuboša Kukliša zo skupiny Diego. Jeho dvojročný syn Matúško vždy nadhodil slovo alebo vetu a otec z nich spravil krátku pesničku. Pesničky začali pribúdať a vtedy sa do projektu zapojila spisovateľka Monika Kompaníková,“ píše sa na webe Startlabu, kde projekt začínal. K vznikajúcej skupine sa pripojil novinár Oliver Rehák. „Potom sa pridali ďalší muzikanti a rodičia, členovia kapiel Diego a Billy Barman, ktorých zaujala možnosť urobiť hudbu pre deti – Jozef Vrábel (basgitara), Tomáš Vagaský (gitara), Jakub Tvrdík (klávesy) a Matej Ruman (bicie). O zvukovú pestrofarebnosť piesní sa postarajú aj hosťujúci speváci – Juraj Benetin, Tomáš Sloboda, Dorota Nvotová a ďalší.“
Pesničky sú o deťoch a pre deti a malí poslucháči to vedia oceniť. Aspoň tým mojim sa páčili rovnako ako mne. Pravidelne si ich púšťame už tri mesiace a stále nikoho z nás neomrzeli. Niektoré refrény už pozná naspamäť celá rodina. Ak máte auto, bez tohto CD sa už nikdy nevydáte na cestu. Tu je prvý singel z albumu:
Keď si za textárku zvolíte spisovateľku, dopadne to tak, že booklet má takmer 100 strán a musí sa predávať osobitne. 🙂 Ale stojí za to. Hoci knižka vznikla ako pridružený projekt, je to plnohodnotné dielo. Podľa mňa jedno z najlepších, ktoré na slovenskom trhu tento rok vyšli. Ak váhate medzi cédéčkom s pesničkami a knižkou, určite si vyberte druhú možnosť (pesničky v digitálnej podobe k nej dostanete ako bonus).
Ťu-li-no a Nabokov
Nechcem sa hrať na Nabokova, keď opisuje, ako mu znie zvuk mena Lolita a jeho variantov, ale Ťulino (hlavná postava knihy) je podľa mňa rovnako silné meno. V tom slove je nežné túlenie, obrovský kus rodičovskej lásky a malý kúsoček detského šibalstva. Už z týchto troch slabík vycítite, že Ťulino je v srdci dobrák, ale vie aj poriadne hnevať. Jednoducho, dieťa ako každé iné. Ťu-li-no. Geniálne.
Toddler Punk, to je aj poriadna dávka literatúry. Tento rok je rokom Moniky Kompaníkovej. V priebehu pár mesiacov sa jej podarilo vydať až štyri detské knihy (plus preklad Piatej lode). Na rozdiel od Kde je Ester N? (recenzia tu) a česko-slovenských rebeliek, kde musela kľučkovať medzi vopred stanovenými faktami, ktoré bolo treba spomenúť (a v podstate to platí aj pre Koniec sveta a čo je za ním), tu spisovateľku nič neobmedzovalo a mohla naplno ukázať svoj literárny talent. Preto sa Toddler Punk nielen výborne počúva, ale aj číta.
Aj malé deti pochopia veľkú literatúru, ak im trochu pomôžete
Metaforami sa v niektorých príbehoch nešetrilo, niekedy treba toddler-generácii s chápaním trošíčku pomôcť. Napríklad v kapitole, kde Ťulino v sne blúdi krásnou krajinou, ktorá mu neustále pripomína mamu, som Štuplíčka (4 roky) bez ďalšieho vysvetľovania pri čítaní hladkala (čítanie + hladkanie, superuspávacie kombo) na tých miestach, o ktorých bola reč, aby bolo jasné, že cestička vo vysokej tráve je cestička vo vlasoch, tri hlboké brázdy sú vrásky na čele, jaskyňa s bielymi balvanmi zase ústa so zubami. A hurá, malá hlavička pochopila!
Ale Toddler Punk je v prvom rade veľká zábava. Mojim detvákom sa páči hlavne kapitolka, kde sa Ťulino so sestrou bez dozoru obhadzujú kúskami rizota. „Sestre trochu mejkapu zo zvyšného kečupu.“ Zopár vtipov je určených aj dospelým.
Tlupa ihriskových mamičiek zacláňa
Keď si pri čítaní súhlasne pokyvkávate hlavou, máte pocit, že táto knižka je napísaná vlastne pre vás rodičov. Kto by tieto situácie nepoznal: útok tlupy ihriskových mamičiek, pri ktorých zaručene nadobudnete pocit, že vaše dieťa v niečom nebezpečne zaostáva za normou. Ťulinovi, ktorému nohy ešte nedočiahnu na zem, hoci jeho rovesníci už dávno behajú ako diví (jeden dokonca ušiel už z pôrodnice), sa neráči pohnúť končatinami. Ťulino je totiž filozof a omnoho zaujímavejšie ako bezcieľne naháňanie sa mu zdá pozorovať oblohu a uvažovať, kam sa stráca čas. A keď už bol naozaj blízko rozlúšteniu tejto záhady, zaclonila mu výhľad jedna obzvlášť dotieravá mamička.
Nesoliť, nesladiť, žiadny ľad, neskákať do kaluže!
Kompaníková si neuťahuje len z iných, ale aj z vlastného prístupu k rodičovstvu: „Brokolica na tanieri vyzerá vraj vkusne, ale chutí pekne hnusne.“ Moderní rodičia si dávajú nereálne ciele (nesoliť, nesladiť, žiadny ľad, neskákať do kaluže!), pričom v porovnaní s rozvážnym (lenivým) dedkom hedonistom pôsobia niekedy rovnako zmätene ako ich deti. Scény ranného stresu budú povedomé v každej domácnosti:
„Sedem minút pred odchodom a pol minúty pred príchodom maminy do kúpeľne sa zubná pasta akýmsi nedopatrením dostala na kľučku, do záchodovej misy, na zrkadlo aj na listy popínavky. Keď sa ju Ťulino snažil vyškrabať aspoň spomedzi zúbkov jej hrebeňa, nevdojak buchol do pákovej batérie v sprche a pustil prúd studenej vody. Ťulino sa šiel popučiť od smiechu. Voda v cícerkoch stekala po stene.
Šesť minút po plánovanom odchode si Ťulino prezlečený do suchých čistých vecí zviazal omylom obe tenisky k sebe.
Dvanásť minút po plánovanom odchode ešte spojili sily, aby našli Ťulinovu čapicu a kľúče.“
Ešteže má táto knižná rodinka poruke dedka, ktorý neuznáva brokolicu a podobné hipsterské výmysly, zato má dobrú radu vždy, keď sú moderní rodičia v koncoch. Keď sa Ťulino hnevá, treba mu dať do rúk zmysluplnú robotu. A tak Ťulino práši vankúše, roztĺka orechy, pučí zemiaky. Tak toto zavedieme asi aj u nás! Keď sa chlapec nudí, dedko ho pošle do kôlne majstrovať.
Autorka má aj perfektnú fintu, ako donútiť deti poupratovať si izbu. Ide na to cez nočný strach.
„Ťulino bol veľmi odvážny chlapec. Každý deň sa púšťal do boja s maminou, tatinom a občas s dedkom, zápolil s oblečením, so šnúrkami, s vojskom gombíkov na pyžame, neváhal premerať si svoje sily s učiteľkami a s kamarátmi. A keby na to prišlo, postavil by sa hocijakej armáde.
Pokiaľ by sa armáda nedovalila v noci.“
Všetky tie záhadné zvuky, ktoré sú počuteľné zásadne v noci a iba detským ušiam, vraj vydávajú neupratané hračky. Sú nešťastné z toho, ako sa k nim ich majiteľ správa. Ak tomuto vaše dieťa uverí, máte vyhraté. 🙂
Ilustrátorka z rukáva
Ako som už spomínala, na CD spolupracovali naozaj hviezdne mená. Ilustrátorkou je však absolútne neznáma a neskúsená Bianka Török. Netuším, z ktorého rukáva ju vydavateľ vytiahol, na internete som od nej našla len jej diplomovku – túto nádhernú spoločenskú hru (och, keby sa tak dala kúpiť). Ale to, čo vytvorila, je úplne parádne. Nasleduje moderné trendy v ilustrácii, ale dáva do nich aj niečo svoje. S touto publikáciou sa zrodila ďalšia kvalitná ilustrátorka. Pozrite si toto video o tom, ako vznikala obálka knihy.
Knižky z mladučkého vydavateľstva Monokel sú číra radosť. Ani najmenší detail neodfláknu. Dali si záležať na výbere papiera (aj ho spomenuli v tiráži: Olin Smooth High White), obálka si dokonca vyslúžila papierovú imitáciu kože (Papier Surbalin Vario Leather) – radosť držať v ruke. Toddler Punk má zjavne byť potešením pre všetky zmysly. Páči sa mi aj to, že je len o málo väčšia ako CD – ideálna kombinácia na cesty. Aj my sme tohto roku dovolenkovali s Ťulinom!
Komu je kniha Toddler Punk určená
Šírkou slovnej zásoby a poetickým vyjadrovaním skôr predškolákom a mladším školákom, ale ak netrváte na tom, že deti musia pochopiť všetko do poslednej čiarky v knihe, tak aj od štyroch rokov. Presne takíto drobci si najviac užijú spomínaný refrén s brokolicou na tanieri, u nás doma mimoriadne obľúbený. 🙂
Texty pesničiek vznikali skôr ako kniha a postupne. Preto je Ťulino raz bábätko, inokedy škôlkar a na konci už svieti jeho Dyktát zo slovenčiny. Niektoré témy sa preto týkajú menších, iné vyrastených detí. Aj preto bude kniha rásť s vašimi deťmi.
Kniha Toddler Punk vyšla v roku 2019 vo vydavateľstve Monokel. Má 96 strán a rozmer 180×170 mm. Vytlačili tlačiarne Coreta, s.r.o., Bytča. Kúpiť si ju môžete tu.
Knihu mi venoval vydavateľ.
Jedna odpoveď na „TODDLER PUNK (Monika Kompaníková, Bianka Török) – recenzia“