O KRTKOVI, KTORÝ CHCEL VEDIEŤ, KTO SA MU VYKAKAL NA HLAVU (Werner Holzwarth, Wolf Erlbruch) – recenzia

Hovienka smrdia, sú odporné, sídlia v nich nebezpečné baktérie a dospelí sa o nich radšej ani nerozprávajú. Zato deti sa o ničom inom nerozprávajú radšej. Ak chcete rozosmiať škôlkara, spomeňte slovo hovienko. A ak mu dáte do rúk celú knihu o hovienkach, bude úplne blažený. Preto majú knižky s fekálnou témou u detí vždy obrovský úspech. Knižka O krtkovi, ktorý chcel vedieť, kto sa mu vykakal na hlavu bola celosvetovým bestsellerom, preložila sa do 27 jazykov.

Hlavní hrdinovia knižiek pre najmenšie deti málokedy bývajú nahnevaní a pomstychtiví, ale tento krtko má na to dobrý dôvod. Keď ráno vykukol spod zeme, aby sa ohrial na slniečku, pristálo mu na hlave hovienko. Slabozraký krtko nevidel pôvodcu tohto poníženia, preto nahnevaný celý čas behá s hovienkom na hlave a obviňuje všetky zvieratá: „Urobil/a si to ty?“ Zvieratá mu teda jedno po druhom ukazujú svoje hovienka, až sa občas krtko ledva stihne uhnúť. A občas aj nestihne :). Krtkova večná otázka, urobil/a si to ty?, ktorá sa opakuje na každej dvojstrane, dáva príbehu rytmus a ten najmenšie deti milujú. Krtko nakoniec zistí, kto sa mu vykakal na hlavu (pomôžu mu s tým muchy), a zbaví sa hovienka (aj s týmto pomôžu muchy). Ale malý nahnevaný krtko sa potrebuje pomstiť.

Moje detváky krtkovi pomstu vždy empaticky doprajú, pri jej dokonaní pištia od radosti spolu s krtkom. Tu sa ukazuje, aké dôležité sú prepracované detaily v detských knihách. Dokonalá je krtkova mimika, od nazúrenej tváre po šťastno-zlovestný výraz krtka, ktorý beží uskutočniť svoju pomstu. Ešte aj jeho gestá (ruky nahnevano vbok alebo skrížené na prsiach) a pohyby (napríklad keď vyčítavo štuchá prasaťu do rypáka) sú také živé, že z neho robia plnokrvnú postavičku, ktorú si musí každý obľúbiť. V jednej anglickej mutácii sa dokonca táto knižka predáva aj s malou hračkou – krtkom. Aj to svedčí o jeho obľube.

Gratulujem vydavateľstvu Slovart, že si zvolilo takýto pomerne veľký formát. Vďaka nemu vyniknú úžasné ilustrácie, ktoré sú vždy robené z krtkovej perspektívy. Takže z veľkých zvierat (krava, kôň, koza) vidíme len nohy a sklonenú hlavu, keď zvieratá vysvetľujú krtkovi, akým spôsobom vykonávajú potrebu. A vysvetľovanie je to detailné! Rozprávač nás zahrnie informáciami o farbe, konzistencii, veľkosti, smradľavosti, názve aj estetickej hodnote jednotlivých druhov hovienok. Najzábavnejšie sú zvuky, ktoré pri kakaní zvieratá vydávajú, takže je tu veľký priestor pre divadelný talent rodiča alebo iného čítajúceho.

Ak je vám meno ilustrátora Wolfa Erlbrucha povedomé, možno poznáte jeho knižku Kačka, Smrť a tulipán. A možno ste zaregistrovali, že Wolf Erlbruch získal v roku 2017 cenu Astrid Lindgren Memorial Award (nobelovku za detskú literatúru) a v roku 2006 aj jej predchodkyňu, cenu Hansa Christiana Andersena.

Komu je kniha O krtkovi, ktorý chcel vedieť, kto sa mu vykakal na hlavu určená

Toto je výnimočná kniha: výnimočne vtipná, výnimočne pekne ilustrovaná, s výnimočnou postavičkou i témou. Odporúčam všetkým deťom od dvoch do šiestich rokov. Mladších školákov príbeh určite pobaví tiež. My túto knihu máme už pár rokov a dlho si držala pozíciu najobľúbenejšej knihy. A stále sa k nej detváky s radosťou vracajú.

 

Kniha O krtkovi, ktorý chcel vedieť, kto sa mu vykakal na hlavu vyšla v roku 2012 vo vydavateľstve Slovart. Má 32 strán a rozmer 208×297 mm.

Ak sa vám páčila táto recenzia, knižku si môžete kúpiť tu.

KOMODO (Petr Sís) – recenzia

Ak vás stále prepadne národná hrdosť pri zmienke o úspechoch Čechov, tak na tohto autora naozaj môžete byť hrdý/á. Je to absolútna svetová ilustrátorská špička, tu je len krátky výcuc z jeho životopisu:

  • cena Hansa Christiana Andersena, čo je nobelovka pre tvorcov detských kníh,
  • Zlatý medveď z Berlínskeho filmového festivalu za animovaný film Hlavy,
  • osemkrát cena The New York Times za najkrajšiu ilustrovanú knihu roka a veľa veľa iných cien;
  • pracoval na obale albumu Sergeant Pepper‘s Lonely Hearts Club Band od Beatles,
  • plagát k Formanovmu filmu Amadeus,
  • videoklip pre pesničku Gotta Serve Somebody od Boba Dylana.odetskychknihach.sk Komodo!

K ilustrovaniu detských kníh ho doviedol sám ilustrátorský guru Maurice Sendak (recenzia tu). Ako môže človek stihnúť za jeden život toľko skvelých vecí?  Petr Sís je jednoducho ťažký frajer. A kniha Komodo je jedna z jeho najlepších.

Les ožíva

Že Petr Sís je skôr ilustrátor ako spisovateľ, zistíte už na prvých stránkach. Ale minimum textu vôbec nevadí, ilustrácie skrývajú veľa nevyslovených viet, rozvíjajú si svoje vlastné príbehy. A čo sa ešte skrýva v obrázkoch? Stovky párov očí a milión ďalších detailov, často veľmi vtipných, takže malí forenzní detektívi majú čo objavovať. Pamätáte si ešte, keď ste ako dieťa v neznámom prostredí videli všade rôzne postavičky a príšerky, v každom vzore na koberci, na tapete, v každom tieni? Presne tento pocit obkľúčenia živo-neživými predmetmi v lese geniálne zachytil Petr Sís. Preto by som knihu Komodo! zaradila medzi povinné čítanie pre všetkých rodičov, aby sa dokázali vžiť do pocitov svojho dieťaťa.

Kamarátka mi raz rozprávala, ako si z detstva pamätá, že sa hrávala v lese na kopci. Keď sa v dospelosti vrátila na to miesto, z kopca sa vykľul mininásyp a z lesa tri „vypelichané“ stromčeky. A presne takouto detskou korekciou prešli ilustrácie v tejto knihe. Niekde sa trochu pridalo (počet detí na školskej fotografii, honosnosť rodičovského domu, množstvo drakov v detskej izbe, počet turistov na lodiach), niekde sa trochu ubralo (veľkosť ostrovov Bali a Komodo, pristávacej plochy na letisku). Vďaka tejto detskej mierke a úžasnej perspektíve sú Sísove ilustrácie… hm, zase musím použiť pompézne slovo magické.

Podľa čoho sa spozná naozaj kvalitný ilustrátor?

Podľa toho, že má vlastný, nezameniteľný štýl. A ten Petr Sís má. Unikátny je najmä žáner mnohých Sísových autorských kníh – ilustrované autobiografické poviedky, často prepletené so všeobecne známymi príbehmi (Robinson, Ch. Darwin, A. De Saint Exupéry) alebo miestami (Komodo, Tibet). Pripomenulo vám to román HHhH od Laurenta Bineta?

V tomto prípade autor zmixoval encyklopedické informácie o varanovi komodskom, ktorého pre jeho veľkosť nazývajú aj komodský drak, so spomienkami na výlet na ostrov Komodo. Samozrejme, nie je to celkom „dokumentárny“ žáner, skôr dokufikcia. Aj autobiografické prvky sú zjavne prifarbené, zdramatizované, posunuté, nedopovedané. Do akej miery a či vôbec zodpovedajú skutočnosti, nad tým si budú malí zvedavci lámať hlavu.

Komu je kniha Komodo určená

Veľké obrázky, minimum textu, malý počet strán = kniha pre dvojročné deti? V tomto prípade nie, aj keď krásne obrázky zaujmú aj ich. Je to skôr kniha pre drakofilov (4 – 8 rokov), ktorých ohúri zistenie, že na indonézskom ostrove Komodo žijú skutočné draky. U nás doma malo Komodo obrovský úspech.

Bonus

Rozhovor s autorom (v angličtine).

 

Kniha Komodo vyšla v roku 2016 vo vydavateľstve Raketa/Labyrint. Má 40 strán a rozmer 210×305 mm.

Ak vás táto recenzia zaujala, knihu si môžete kúpiť tu.

POČÍTÁNÍ (Aino-Maija Metsola) – recenzia

Keď si kúpim skvelé topánky, často ľutujem, že som si nekúpila rovno dva páry. Ak naďabím na skvelú detskú knižku, často si ju kúpim rovno v dvoch exemplároch a jeden niekomu darujem. To bol aj prípad knižky Počítání. A teraz pred Vianocami som ľutovala, že som si ju nekúpila rovno trikrát.

Prečo by táto kniha neprešla bezpečnostnou kontrolou na letisku

Pri pohľade na náš domáci exemplár každý pochopí, že táto kniha mala veľký úspech. Ošúchaná, doškriabaná, dotrhaná; poodtŕhané otváracie okienka som znovu pripevnila kancelárskou zošívačkou, takže v knihe je toľko kovu, že by neprešla bezpečnostnou kontrolou na letisku. Máme ju už asi rok a pol a stále má veľký úspech. Sú za tým tri veci: krásne moderné ilustrácie, explózia skvele skombinovaných sýtych farieb, takže detváky nevedia, kam skôr pozrieť, a hlavne otváracie okienka. Tie sú miláčikom všetkých detí. Za týmito okienkami sa skrývajú rôzne vtipné prekvapenia, komentáre a úlohy. Po odklopení okienka deti napríklad objavia, aký účes ukrýva slečna pod klobúkom, aké ponožky má oblečené pod nohavicami, ako vyzerá ostrihaný pudlík a pomôžu chlapcovi nájsť tričko, „aby tu nechodil len tak, neoblečený.“

 Každý vtip alebo vtipný obrázok poteší, ale Počítání nie je v prvom rade o humore, ako napríklad It Might Be An Apple (recenzia tu), Špinuška (recenzia tu), Leonardo, kocúr z ulice (recenzia tu) alebo O krtkovi, ktorý chcel vedieť, kto sa mu vykakal na hlavu (recenzia tu). Na tejto knihe zaujmú v prvom rade výrazné ilustrácie a ešte výraznejšie farby. Žiadne jemné pastelové farby tu nenájdete, bielu len na malých plochách. Autorka spája kontrastné sýte farby v šialených kombináciách, a predsa celok pôsobí príjemne. Každá ilustrácia je, ako v komikse, zasadená do políčka. Ale na rozdiel od komiksov tu nie je príbeh, takže najmenšie deti si môžu knihu čítať vlastným tempom a smerom. Témy ilustrácií sa menia na každej dvojstrane, takže každé dieťa si tu nájde niečo, čo ho práve zaujíma. Jednotiacim prvkom knihy Počítání je, samozrejme, počítanie. Deti na každej strane počítajú zvieratká, rastliny, vešiaky a dopravné vozidlá.

Komu je kniha Počítání určená

Je to 14-stranové leporelo vhodné hlavne pre najmenšie deti od jedného do troch rokov alebo kým sa nenaučia počítať do desať.

Na tejto knihe vidieť, že je u nás doma veľmi obľúbená

Kniha Počítání vyšla v roku 2016 vo vydavateľstve Baobab. Má 14 strán a rozmer 190×260 mm.

Ak sa vám táto recenzia páčila, knihu si môžete kúpiť tu.

THAT’S MY HAT! (Anouck Boisrobert, Louis Rigaud) – recenzia

Ak dieťa nebavia knihy, asi ešte nenašlo tú správnu, povedal v rozhovore pre denník N John Boyne, autor Chlapca v pásikavom pyžame. Súhlasím na sto percent. Moje deti knižky milujú. Akoby aj nie, keď ich zásobujem takými lahôdkami ako That’s My Hat! Neviem si predstaviť dieťa, ktoré by táto originálna skladacia 3D kniha nezaujala.

That’s My Hat! je ďalšia netradičná kniha, ktorú v supermarkete nenájdete. Niežeby pop-up books alebo 3D knihy alebo pohľadnice donedávna neexistovali. Ale Anouck Boisrobert a Louis Rigaud využili tento „žáner“ na maximum. Formát knihy nie je nijako výnimočne veľký, ale keď knihu otvoríte, nechce sa vám veriť, koľko detailov dokázali vtesnať na jednu dvojstranu. Niektoré skladacie (3D) ilustrácie sú až architektonicky komplexné. A napriek tomu to nie sú technicky náročné „konštrukcie,“ aké majú tendenciu pokaziť sa, lebo majú problém zložiť sa do pôvodného tvaru. That’s My Hat! sme doma čítali už veľakrát, ale zatiaľ všetky skladačky fungujú stopercentne (nevydržalo len to, čo nasilu odtrhli detváky). Bez pomoci sa otvárajú i zatvárajú. A to s nimi štuplíkovské rúčky naozaj nenarábali s citom.

Geometrický minimalizmus

Ilustrácie minimalisticky redukované na geometrické tvary, brechtovský Verfremdungseffekt hneď na úvodnej strane (keď si chlapec sám nakreslí svoj klobúk) – a na prvý pohľad viete, že That’s My Hat! je fajnšmekrovinka. Ale netreba sa báť toho, že by ju deti neprijali alebo nepochopili. Všetky predmety ako automobily, stromy, zelenina a ovocie alebo oblečenie v obchode sú síce redukované na obdĺžniky, štvorce, trojuholníky, kruhy a polkruhy, ale postavy, vrátane tej hlavnej, opice, dostali výnimku a zachovali si jasne rozpoznateľné črty. Ľudia sú nakreslení pár jednoduchými karikatúrnymi ťahmi, vďaka čomu ilustrácie vyznievajú hravo, vtipne, živo, ľahko (spomínate si na Viktora Kubala?). Aspoň tie čiernobiele postavy medzi všetkými farebnými obdĺžnikmi a štvorcami rýchlejšie identifikujete.

Prečo treba hľadať opicu

A niekedy dá hľadanie opice s klobúkom naozaj trochu zabrať. Knižka sa musí natáčať do všetkých možných uhlov. Opica sa skrýva – kde inde – v zelovoci. A keď sa minú všetky banány, vydá sa do iných obchodov a knižnice. Pani knihovníčka poradí – opicu (monkey) treba hľadať pod písmenom M. Opica, samozrejme, skoro všade niečo vyvedie, na obrovskú radosť všetkých malých čitateľov – kazisvetov. Prečo vlastne treba hľadať tú opicu? Hľadá ju chlapec, ktorému odfúklo klobúk. Ten pristál na opičej hlave a na nej putuje celým mestom. Čo sa nakoniec stane s klobúkom sa nedozvieme. Hlavná vec je, že opica vyviazne živá. Vďaka Verfremdungseffektu, samozrejme 🙂 .

Komu je kniha That’s My Hat! určená

Každému dieťaťu, ktoré sa poteší skladacej „3D“ pohľadnici. Aj keď porovnávať túto knihu s pohľadnicami je ako porovnávať Rolls Royce s kolobežkami 🙂 .

Je na vás, či sa odvážite dať ju do rúk malému dieťaťu, ktoré by ju mohlo poškodiť. Opica, ktorá sa skrýva za všelijakými priečinkami a regálmi deti priam vyzýva, aby ich chytali, ťahali – a roztrhli. Ale za tých pár zlepených častí to podľa mňa stojí.

Ak vás odrádza angličtina – tých pár slov zvládnete aj s Googlom.

Megabonus

V dnešnej dobe ani detské knižky už nie sú len knižky a oplatí sa trochu pátrať po tom, čo sa s nimi dialo na internete. Tak som sa doklikala až sem, k úžasnej aplikácii, ktorá vznikla na základe tejto knihy. Aplikácia má názov Oh!, lebo kniha sa vo francúzskom origináli volá Oh! Mon chapeau. Je to vlastne hra s geometrickými tvarmi. Čo môže vzniknúť z červeného štvorca, žltého polkruhu alebo zeleného obdĺžnika? Čokoľvek. Stačí kliknúť, otočiť alebo zatriasť mobilom. Slovo magický veľmi často nepoužívam, zdá sa mi nafúkané, príliš pompézne, ale táto aplikácia je jednoducho magická. Stiahnuť sa dá zadarmo a potom doplatíte toľko, koľko uznáte za vhodné, 1 – 10€.

http://ludocube.fr/game/oh/

Ak ste ako ja a túto aplikáciu ste si hneď stiahli, tak vás už iste svrbia prsty, aby ste si podobné hry s geometrickými tvarmi vyskúšali aj vy s detvákmi. Presne na tom je založená táto úžasná úlohová knižka Sticker, Shape, Create od Therezy Rowe. O nej niekedy nabudúce.

 

Ja viem, príliš veľa videí na jeden článok, ale nemôžem nepridať ešte toto, Popville od rovnakých autorov ako That’s My Hat!

a toto, ABC3D od Marion Bataille.

Kto by nemiloval skladačkové 3D knihy!

Jazykové okienko

Pop-up books sa do slovenčiny prekladajú ako 3D knihy. V dnešnej dobe sa názov 3D skôr používa na technológie, ktoré pomocou okuliarov dokážu na dvojdimenzionálnej ploche simulovať tretiu dimenziu. Pre knihy typu That’s My Hat! by som navrhovala iný názov. Vyskakovacie alebo vystreľovacie knihy sa mi zdá príliš bojovný pojem. A čo tak skladačkové alebo skladacie knihy? Čo navrhujete vy?

 

Kniha That’s My Hat! vyšla v roku 2016 vo vydavateľstve Thames&Hudson Ltd. Má 24 strán a rozmer 222×281 mm.

Ak vás táto recenzia zaujala, knihu si môžete kúpiť s poštovným zadarmo tu. Knihu Under the Ocean od tých istých autorov si môžete kúpiť tu.

VTÁKY NAŠICH LESOV (Andrea Pinnington, Caz Buckingham) – recenzia

Nebola som veľmi nadšená, keď sa dedko po návšteve prírodovedného múzea nechal detvákmi zlákať na nákup plyšovej sýkorky v múzejnom obchode. Ďalší plyšák, čo ich bude baviť 5 minút. Navyše, 10 eur za naozaj škaredú malú hračku, podľa ktorej by ste živú sýkorku nespoznali ani náhodou, sa mi zdalo priveľa. Absolútny omyl. Sýkorka totiž vydávala veľmi hlasné a realistické zvuky. Takže malý vtáčik sa na dlhý čas stal najobľúbenejšou hračkou: so sýkorkou sa hralo, jedlo, strašilo rodinných príslušníkov aj holubov, pozeralo na rozprávky, zaspávalo; podľa sýkorkinho spevu sme vedeli, kedy sa detváky zobudili. Sýkorku sme tiež púšťali živej sýkorke, čo si urobila hniezdo na našom dome. Až kým sa nevybili baterky, bez možnosti výmeny, z čoho bolo potomstvo veľmi zarmútené. Takže keď som natrafila na knihu Vtáky našich lesov, neváhala som ani chvíľu.

Celá rodina sa vzdeláva

A knižka vydávajúca zvuky vybraných vtákov mala okamžite obrovský úspech. Celé dni v našom byte niečo neustále čvirikalo. Knihu som používala ako lokalizátor detí. Hrali sme sa kvízy (uhádni, ktorý vtáčik vydáva tento zvuk), napodobňovali sme vtáčiky – je to zábava na dlhé hodiny.

Najprv som sa dosť obávala toho, že ide o prekladovú knihu. Žijú v našich lesoch rovnaké vtáky ako v britských? Našťastie, keď som si pustila zvuky z knižky, takmer všetky zneli veľmi povedome. Nie som žiadny ornitológ, takže som to overovala na internete. Všetky z dvanástich druhov, mlynárka dlhochvostá, ďateľ veľký, kukučka obyčajná, brhlík obyčajný, kolibiarik spevavý, králik zlatohlavý, myšiak hôrny, sojka obyčajná, holub hrivnák, sýkorka uhliarka, bažant obyčajný a sova obyčajná, žijú na Slovensku a sú tu hojne rozšírené.

Každému z týchto vtákov je venovaná jedna dvojstrana a na nej jedna veľká ostrá fotka, ďalej fotka jeho prirodzeného prostredia a potravy. Text okrem zaujímavostí opisuje základné fakty ako výskyt, zloženie potravy, hniezdenie, vzhľad a počet vajec, rozlíšenie samčekov a samičiek a veľkosť.

Komu je kniha Vtáky našich lesov určená

Vydavateľ uvádza, že kniha je vhodná pre deti od 4 rokov, ale je to len kvôli tomu, že obsahuje gombíkové batérie. Tie sú ukryté pod tvrdým plastom, takže na vlastné riziko ju môžete pokojne kúpiť aj oveľa mladším deťom. Nášho štuplíka text ešte veľmi nezaujal, ale zapínanie/vypínanie čohokoľvek elektronického je najobľúbenejšia činnosť.

Horná hranica pre túto knihu neexistuje. Každý, kto sa aspoň trochu zaujíma o prírodu, sa rád naučí spoznávať nové zvuky lesa. Okrem leporelovej formy nič nenaznačuje, že ide o knihu pre deti. Knižka Vtáky našich lesov nie je odfláknutá, ako detské knihy často bývajú. Grafická stránka je profesionálne urobená; obrázky sú kvalitné, ostré; zvuky sú zreteľné, čisté a dostatočne hlasné. Dokonca prekladateľ spolupracoval s odborníčkou, takže na informácie v popisoch sa môžete spoľahnúť. Obsahujú aj latinské pomenovanie, takže vydavateľstvo určite rátalo aj so staršími čitateľmi. Jediné, čo ma veľmi mrzí, je, že táto kniha zatiaľ nemá pokračovanie. Je ešte toľko veľa vtáčikov, ktoré by som chcela vedieť spoznať podľa hlasu (pinka, slávik, belorítka, bocian, lastovička… ). Ak by táto kniha obsahovala aspoň trojnásobné množstvo zvukov, určite by mala masívny úspech aj u dospelých.

Bonus

Tvrdenie z obálky knihy, že žiadna prechádzka lesom už nebude taká, ako predtým, určite nie je nadnesené. A ja dodám, že výstražné škriekanie sojky v lese už nikdy nebude také strašidelné.

 

Kniha Vtáky našich lesov vyšla v roku 2017 vo vydavateľstve Edika. Má 24 strán a rozmer 276×216 mm.

Ak vás táto recenzia zaujala, knihu si môžete kúpiť tu.

IT MIGHT BE AN APPLE (Shinsuke Yoshitake) – recenzia

Ak vás angličtinu neučil práve Ján Ámos Džínový, dajte tejto knihe šancu. Anglického textu je tam aj tak minimum.

Kto chodieva na výstavu BIB, vie, že japonské detské knižky sú vždy tak trochu iné. A táto je absolútny originál. Vyzerá ako komiks, ale žiadny príbeh tam nie je. Ilustrácie sú skvelé, pekné a metaforicky žlto-červeno-oranžovo-jabĺčkovofarebné, ale táto kniha nie je o posúvaní umeleckých hraníc. Táto kniha je výbuch číro-čistej detskej fantázie a bohapustej zábavy. Detský humor najdetskejší a najhumorovatejší. Na dahlovky nedám dopustiť („roztrhám ťa na šklbance, rozšklbem ťa na trhance“), ale ani najvtipnejší príbeh sa nedá čítať donekonečna. Zato k jabĺčku sa moje detváky niekoľko týždňov šťastne vracali každý deň a niekoľko ďalších mesiacov si jabĺčko udržalo pozíciu najobľúbenejšej knihy.

Humor vyplýva z metaforizácie jabĺčka. Malý chlapec príde zo školy domov a na stole nájde jablko. Alebo je to niečo, čo len vyzerá ako jablko? Mohla by to byť šupka, pod ktorou nič nie je. Mohla by to byť červená ryba skrútená do tvaru jablka. Možno je to komplexný stroj s kopou zložitých mechanizmov. A možno na ňom žijú miniatúrni jabĺčkoví panáčikovia. Ďalšie výplody Yoshitakeovej fantázie gradujú až do sci-fi. Takýto humor sa môže dospelým zdať absurdný a detinský, ale detskému vkusu zodpovedá úplne presne. Ale nebojte sa, ani vy sa nebudete nudiť. Pri pohľade na šťastné a veselé dieťa určite nie.

Jabĺčko sa hnevá

Táto kniha by bola vtipná, aj keby ju čítal Peter Marcin, ale je to jedna z tých kníh, kde mierne divadelné nasadenie rodiča príde vhod. Toto jabĺčko sa totiž chichoce, trasie, hnevá, mení tvar, vydáva všelijaké zvuky a vystrája všelijaké kúsky. Keď ho roztočíte, zatočí sa mu hlava. To sa nedá neokoreniť nejakým gestom, citoslovcom alebo vtipným zvukom vlastnej výroby. Najväčší úspech u mojich detvákov malo šteklenie jabĺčka. A prasknutie jabĺčka – balónika. A „periodická sústava“ jabĺčok. Ak prečítate menoslov jabĺčok v správnom rytme, úspech je zaručený.

Spoiler: nakoniec chlapca premôže hlad a začne opatrne skúmať, či to predsa len nie je obyčajné jablko. Hlavne opatrne, jablko by predsa mohlo odporne chutiť, vyfučať ako balónik, mohol by si na ňom vylomiť zub, mohol by sa po prvom zahryznutí premeniť na obra… ale nakoniec všetko dobre dopadne.

Komu je kniha It Might Be An Apple určená

Je to škôlkársky humor, na ktorý sa chytajú trojročné deti aj mladší školáci. Viem si predstaviť, že táto kniha zaujme aj zarytého odmietača kníh, pretože je omnoho omnoho zábavnejšia ako bežné knižky pre deti. Dá (ale nemusí) sa prečítať na jeden šup. Keďže nemá príbeh, nemusí sa čítať lineárne.

Bonus: filozofický presah. Ale ten si popri toľkej zábave nebude nikto všímať 🙂 .

 

Kniha vyšla 1. apríla 2016  🙂 vo vydavateľstve Thames&Hudson. Má 32 strán a rozmer 212×263 mm.

Ak vás táto recenzia zaujala, knihu It Might Be An Apple si môžete kúpiť tu.

BIG CITY STICKER BOOK (Maggie Li) – recenzia

Big City Sticker Book dostala dcéra od najlepšej kamarátky ako darček k 5. narodeninám. Ešte v ten večer bola vyplnená polovica sudokových úloh. Na druhý deň si knižku ukoristila mladšia dcéra a ponaliepala polovicu veľkých nálepiek. Odvtedy nie je pokoj v našej rodine, lebo sa stále vedú spory o túto knižku.

Takéto úlohové knižky na našom trhu chýbajú ako soľ. Pekné farebné ilustrácie a originálne tematické úlohy – aký kontrast s gýčovými amatérskymi, často čiernobielymi obrázkami a jednotvárnymi úlohami bez nápadu, aké nám väčšinou ponúkajú slovenské vydavateľstvá. Na rozdiel od nich je Big City Sticker Book taká pekná, zaujímavá a poučná, že ju určite nevyhodíme ani vtedy, keď budú všetky úlohy vyplnené.

Tematické úlohy

Na každej dvojstrane, okrem stránok s nálepkami a riešeniami, je zobrazené jedno veľkomesto so všetkým, čo ho reprezentuje – slávnymi pamiatkami, budovami, jedlom, tancom, športom, miestnymi živočíchmi, rastlinami. Na mapu mesta dieťa podľa siluety nalepuje príslušné nálepky. Okrem toho je na každej dvojstrane jednoduché sudoku s nálepkami, určovanie svetových strán, vyfarbovanie štátnej vlajky a niekedy aj kvízová otázka. Dieťa zároveň zbiera nálepky do pasu, ktoré získa za splnenie všetkých úloh na dvojstrane.

Komu je kniha Big City Sticker Book určená

Úlohy naplno využijú 4 – 6 ročné deti. Pre staršie deti bude síce 16-políčkové sudoku príliš jednoduché, ale môžu sa zamerať na reálie. Ak sa so školákmi porozprávate o tom, čo je pre jednotlivé mestá a štáty typické, určite to zaujme aj ich. 2,5-roční a 3-roční si môžu precvičovať jemnú motoriku a snažiť sa čo najpresnejšie nalepiť nálepky tam, kam patria. Ak sa im to na prvý pokus nepodarí, nevadí, nálepky sú veľké (okrem sudokových) a dobre sa odliepajú a znova priliepajú. Jednoducho, je to ďalšia z kníh, ktoré rastú s dieťaťom.

 

Úohová knižka Big City Sticker Book vyšla v roku 2015 vo vydavateľstve Pavilion Books. Má 64 strán a rozmer 220×300 mm.

V slovenských eshopoch je vypredaná, ale v Bookdepository ju ešte majú. Doručenie na Slovensko je zadarmo.

KNIŽKA (Hervé Tullet) – recenzia

Keby som ja robila marketing pre Knižku od Hervého Tulleta, napísala by som niečo v štýle: „Verí vaše dieťa v nadprirodzené schopnosti kúzelníkov? Chcelo by aj ono mať kúzelnícku paličku, vďaka ktorej by dokázalo meniť svet? Teraz ju za pár eur môže mať“.

Hervé Tullet, Knižka. My máme českú verziu z Portálu.

Prvá skutočne interaktívna knižka

Pamätám si tie nadšené recenzie. „Prvá skutočne interaktívna knižka,“ „zázračná,“ „neskutočná zábava“ atď. Potrebovala som ešte nakúpiť za pár eur, aby mi eshop preplatil poštovné, tak som Knižku šupla do košíka, zaplatila a tešila sa na tento zázrak. Medzitým som rozmýšľala, čo také inovatívne Hervé Tullet vymyslel. Existujú rôzne senzorické knihy – ovoniavacie v štýle avonovského katalógu; dotykové s malými plochami z plyšu, textilu, zrkadlového plastu, brúsneho papiera, suchého zipsu a všeličoho iného, s rôznymi vykladačkami, prekladačkami, zapínačkami, rozopínačkami, otváračkami, zatváračkami (napr. táto, táto alebo táto).

Existujú aj knižky v tvare topánky, na ktorých sa zaväzujú šnúrky.

Existujú knižky, v ktorých sa na každej dvojstránke objavia 3D papierové modely (táto a táto sú úplne nádherné).

Existujú knihy s dierami uprostred každej stránky, takže celá kniha je fyzicky prepojená ústredným motívom. Niekedy z tých dier trčí aj nejaká hračka alebo maňuška. A vyklápacie okienka sú už úplne bežné.

A, samozrejme, úlohové knižky. S nálepkami alebo bez.

Tak čo také revolučné mohol vymyslieť ten Tullet? Žijeme v tekutom svete hybridov, kde sa strácajú jasné hranice. Takto nejako som si predstavovala aj Tulletovu inovatívnu knižku. Určite vytvoril nejaký hybrid medzi detskou knihou a … ?

Kde sú ilustrácie?

S balíkom, v ktorom dorazila Knižka, prišiel prvý šok. Čože? Tá kniha je taká maličká? Čo sa už môže skrývať v takej tenučkej knihe? Toto rozhodne nie je žiadny hybrid. Je to obyčajná papierová knižka. Potom prišiel druhý šok a ešte väčšie sklamanie. V knihe nielenže nie je nič, čo by nebolo aj v iných knihách, ale nie je tam ani niečo, čo vo všetkých detských knihách je – ilustrácie. Namiesto ilustrácií je tam len x farebných machúľ. V tej chvíli som si myslela, že túto knižku už nezachráni žiadny text, akokoľvek by bol vtipný. A ten text ani veľmi vtipný nie je.

A napriek tomu sa Knižka stala na niekoľko mesiacov absolútnym miláčikom mojej dcéry.

Knižka alebo papierové tamagoči

Na každej strane knihy sú rôzne rozostavené farebné machule aj s pokynmi, čo s nimi má dieťa urobiť. Treba ich hladkať, škrabkať, pofúkať, ponaprávať atď. Keď dieťa splní pokyn, na ďalšej stránke machule zmenia svoj počet, farbu, veľkosť alebo polohu. Päťkrát pobúchať machuľu znamená, že sa z jednej machule stane päť. Fúknuť na machule znamená odfúknuť ich do kúta. Keď ich treba vrátiť späť, stačí pohrkať knihou. Tulletova Knižka dokáže aj vypnúť a zapnúť svetlo. Ale pozooooor, príliš netlieskať, lebo machule sa nafúknu a prasknú!

Nikdy by som neverila, že takéto jednoduché hry dokážu zabaviť dieťa na celé mesiace. Aby som bola presnejšia: prvé týždne sa pri každom čítaní tejto knižky ozýval hurónsky rehot alebo aspoň šťastný smiech. A to sme ju čítali každý deň. Doteraz sa pri čítaní tejto knižky dcéra huncútsky usmieva.

Kto by nechcel nadprirodzené schopnosti

A presne v tomto spočíva genialita tejto knižky: autor, tak ako asi nikto pred ním, využil detskú dôverčivosť. Moje 4-ročné dieťa naozaj verilo, že ono usporadúva machule v knižke. Tullet dal mojej dcére pocit, že manipuluje svetom, pocit, že je bohom. Je úžasné, ako pri takomto minimalistickom ilustrátorstve dokázali machule ožiť a stali sa z nich nezbedné minitamagoči. Neviem, či sa ešte niekomu okrem Tulleta podarilo deti presvedčiť, že držia naozaj zázračnú knihu (žiadnu príručku eskamotérskych trikov), a že to ony vyčarili kúzla v knižke. Každé dieťa občas úprimne hľadá zázračnú paličku, prsteň, kameň, čokoľvek, čo by aj jemu dalo nadprirodzené schopnosti. A Knižka tou zázračnou paličkou je. Táto kniha dáva malým deťom možnosť zažiť zázračno. Zažiť pocit magického manipulátora je výsada len najmenších detí, dospelácki manipulátori sú už len trúchliví Bohovia.

Takáto kniha rozhodne nevychádza každý rok. Preto nezmeškajte príležitosť a kúpte svojim deťom túto naozaj unikátnu knihu.

Komu je Knižka určená

Dokedy funguje kúzlo knihy? Dcéra ako 5-ročná začala mať podozrenie, že na pohyb a zmeny guličiek nemá vplyv. Ideálny vek, kedy darovať túto knihu, je 3 – 4 roky (trpezlivé a sčítané 2 a pol ročné dieťa by už túto knihu mohlo zvládnuť tiež). Ak ste to už prešvihli, vôbec nevadí, aj pre staršie deti je táto kniha výborná zábava, mám to overené z viacerých zdrojov 🙂 .

Jedna praktická rada na záver: najlepšie je čítať túto knihu tak, že rodič prevracia stránky a dieťa vykonáva pokyny. Aby sa náhodou nestalo, že dieťa otvorí zlú stránku.

Ďalšie tulletovky

Ak vás Knižka fascinovala tak ako mňa a obzeráte sa po ďalších Tulletových knihách: veľmi podobná je kniha Barvy. Tiež vyšla v českom vydavateľstve Portál. V nej deti maľujú prstom, miešajú rôzne farby a pozorujú, čo sa stane. Opäť geniálny nápad.

Tullet tiež vytvoril celú sériu knihohier (tak predsa hybrid). V jednej dieťa prstom blúdi po cestičke, v inej sú zase prsty-červíky zaseknuté v okienkach a mení sa okolie (áno, silne to pripomína Nenásytnú húseničku od Erica Carlea). Zatiaľ máme doma tri tulletovky, ale keďže tulletoviek nie je nikdy dosť, na túto si ešte robím zálusk.

 

Knižka vyšla v roku 2017 vo vydavateľstve Citadella. Má 60 strán a rozmer 195×195 mm.

Ak vás táto recenzia zaujala, Knižku/Knížku si môžete kúpiť tuv slovenčine alebo češtine.

LEONARDO, KOCÚR Z ULICE (Ján Uličiansky) – recenzia

Armagedon u Uličianskeho

Kto si nikdy nepomyslel, že keby spísal všetky šarapaty, čo vyviedli jeho deti alebo domáce zvieratá, bola by to najvtipnejšia kniha všetkých čias. Ján Uličiansky to urobil, napísal knihu Leonardo, kocúr z ulice a získal za to najvyššie ocenenie v našej domácnosti. Jeho kniha si niekoľko mesiacov držala status najobľúbenejšej knižky. Keď sme ju niekomu požičali, dcéra sa každý týždeň pýtala, kedy nám ju vrátia. Je to určite najvtipnejšia detská kniha od slovenského autora, akú sme spolu čítali. Čítať o zlých hrdinoch, ktorí sú na konci potrestaní, je nuda. Oveľa väčšia zábava je čítať o postavách, ktoré síce napáchajú poriadnu galibu, ale potrestané byť nemôžu. Veď kto by už trestal malého hravého kocúrika. Preto sú u nás doma mimoriadne obľúbené nemehlá typu Pat a Mat, zvedavý George a Leonardo. Myslím si, že každé dieťa sa občas cíti ako malý patamat, a preto si veľmi rado prečíta o tom, že aj iní občas vyvedú niečo zakázané. A Leonardo každý deň spácha hotový armagedon. Ale jeho pán alebo skôr kamarát sa naňho kvôli roztrhanej záclone, dodriapanému kreslu alebo špagetám na hlave nehnevá. Ján Uličiansky o ňom rozpráva s takou láskou, že je jasné, že kniha je silne autobiografická. Napríklad dojímavá kapitola o tom, ako mu Leonardo pomohol uzdraviť sa alebo kapitola o Vianociach.

Najkrajšia a najlepšia kniha zimy 2013

Spojením skvelého autora a rovnako skvelej ilustrátorky vznikne dvojnásobne skvelá knižka. Ako sme si už u Martiny Matlovičovej zvykli, jej ilustrácie nie sú len doplnkom k textu, ale žijú si tak trochu vlastným životom. K príbehu pridávajú ďalšie detaily; ilustrátorka si dokonca dovolila pridať vlastné dialógy a skvelý humor. Takže dcéra každú chvíľu prerušovala čítanie a pýtala sa, čo je na nich napísané alebo čo zobrazujú. Obrázky často prezradili pointu skôr, ako sme sa k nej dočítali. A tak sa dcéra smiala dvakrát, na obrázkoch aj na texte. Ilustrácií, vrátane miniobrázkov pod textom, nad textom, vedľa textu, pomedzi text, je tu naozaj mnoho. A je dobre, že vydavateľstvo dalo M. Matlovičovej taký veľký priestor, je to slovenská ilustrátorská špička.

Komu je kniha Leonardo, kocúr z ulice určená?

Vydavateľstvo udáva vek 5 – 9, ale ak preskočíte alebo vysvetlíte niekedy trochu ťažkopádne mačacie príslovia/porekadlá, určite ju môžete čítať všetkým deťom, ktoré sú schopné vnímať príbeh, teda asi od troch rokov. U nás doma sme túto knihu s veľkým úspechom čítali dlho pred štvrtými narodeninami.

Bonus

Táto kniha je súčasťou série Čítame s porozumením, takže vám k nej pribalia/mailom pošlú aj minizošit s kontrolnými otázkami pre dieťa, aby ste si overili/aby si dieťa samo overilo, či správne pochopilo text. Skvelá vec!

 

Kniha Leonardo, kocúr z ulice vyšla v roku 2013 vo vydavateľstve Trio Publishing. Má 46 strán a rozmer 215×215 mm.

Ak vás táto recenzia zaujala, knihu si môžete kúpiť tu.

KDE ŽIJÚ DIVÉ ZVERY (Maurice Sendak) – recenzia

Dve nobelovky za detskú literatúru

Kde žijú divé zvery je jedna z najznámejších a najlepších detských kníh všetkých čias, Maurice Sendak za ňu získal cenu ALMA, nobelovku za detskú literatúru, aj jej predchodkyňu, cenu Hansa Christiana Andersena. Sendaka vraj detským návštevám v Bielom dome čítal aj ex-prezident Obama, tiež nobelovkár :).

Skvelá kniha zo Slniečkova, ako vždy

Práve som túto knihu zháňala v origináli, keď som zistila, že vyšla aj v slovenčine. Zaliala ma vlna nádeje v slovenský knižný trh. Veľa sa hovorí o skvelých českých vydavateľstvách Baobab a Labyrint, ale je pozoruhodné, že sa vydavateľstvo Slniečkovo odvážilo vydať takýto skvost na trikrát menšom slovenskom trhu (áno, trikrát menšom, lebo všetci vieme, že vzťah slovenských a českých knižiek a čitateľov nie je veľmi symetrický).

Kedy sa začne poriadny cirkus

A skvost to naozaj je. Je len málo detských kníh bez jednoznačného výkladu, kde si dieťa musí samo domyslieť, čo sa vlastne deje. Príbeh je totiž silne dofarbený bujnou fantáziou malého chlapca. A tak sa pri pátraní po tom, čo sa naozaj stalo, čitateľ musí opierať o rôzne náznaky. Je to skvelý úvod do sveta umenia s nejednoznačnými interpretáciami. Mám skúsenosť s tým, že deti odmietajú príbehy (a situácie), ktorým nerozumejú. V tomto prípade ich nejednoznačnosť naopak priťahuje. Táto kniha im predkladá fantazijnú rovinu príbehu o neposlušnom chlapcovi Maxovi v maske vlka.

 

Toho mama za trest pošle spať bez večere. Jeho izba sa začne premieňať na prales a Max sa vydá na dlhú plavbu v plachetnici. Keď narazí na ostrov, kde žijú divé zvery, skrotí ich jediným pohľadom a stane sa ich vládcom. Vtedy sa začne poriadny cirkus. Keď sa mu začne cnieť za domovom, vráti sa do svojej izby a tam ho čaká večera. Teplá. Aj malé dieťa pochopí, že pod nánosmi chlapcovej fantázie sa skrýva skutočný príbeh, ktorý treba rozkódovať. Vŕta mu v hlave, že tie divé zvery sú akési zvláštne – polozvery, poloľudia so žltými očami. A ako je možné, že chlapca čaká teplá večera? Nepotrebuje vedieť, že ako predloha pre divé zvery autorovi vraj poslúžili vlastní príbuzní, ktorých asi nemal príliš v láske. A je v podstate jedno, ako dieťa interpretuje tento príbeh. Hlavné témy knihy – vzdor, hnev, láska, odpustenie, zmierenie – však odčíta z Maxovej tváre veľmi presne.

Kniha v animovanej podobe – Jung by si zgustol

Textu je minimum, o to veľavravnejšie sú obrázky. Že s Maxovou izbou nie je všetko v poriadku, tušíte už na začiatku. Vyzerá ako optická ilúzia, strop je prokletě nízko. Alebo posteľ je akási veľká?

Farby, mesiac v splne, tajomný les, všetko vyzerá ako vo sne.

Posúďte sami, táto animácia verne kopíruje Sendakove ilustrácie. Takúto poctu Sendakovi vzdal Gene Deitch. Ten Gene Deitch, ktorý spolu s manželkou Zdenkou vytvoril najväčšie skvosty českých animovaných rozprávok, napr. Maxipes Fík:

Aj túto Sendakovu rozprávku adaptoval Deitch:

Sendakove rozprávky zjavne znesú hlbšiu psychoanalýzu, do tej sa ale púšťať nebudem :).

Komu je kniha Kde žijú divé zvery určená?

Primárne kategórii 3 – 6, ale určite zaujme vnímavé deti aj za touto hranicou. Kniha má naozaj minimum textu a pomerne hrubé strany, takže ak sa prenesiete cez niektoré gramatické konštrukcie (v pohode ich prerozprávate vlastnými slovami), môžete ju pokojne kúpiť na druhé narodeniny. Na lineárne vnímanie príbehu je ešte skoro, ale štuplík si určite nájde niečo, čo ho zaujme. Maxova maska a hlavne divé zvery sú pre našu 2,5-ročnú dcéru mimoriadne fascinujúci zdroj večných otázok. Takto sama zrecenzovala túto knihu: „Je to krásna kniha.“ Určite to bolo úprimné, stále sa k nej vracia. 5-ročnú dcéru tiež zaujali ilustrácie a nejednoznačnosť príbehu a ku knihe sa vracia, aby vypátrala, čo sa presne stalo. V skratke: Kde žijú divé zvery je kniha, ktorá rastie s dieťaťom.

Kniha Kde žijú divé zvery vyšla v roku 2014 vo vydavateľstve OZ Slniečkovo. Má 44 strán a rozmer 260×235 mm.

Ak sa vám táto recenzia páčila, knihu si môžete kúpiť tu.