Komiksy pre deti nie sú lenivé čítanie. V britskom prieskume organizácie National Literacy Trust medzi 64 066 deťmi a mladými ľuďmi vo veku 8 až 18 rokov uviedlo, že ich čítanie baví, 58,6 % čitateľov komiksov a len 33,1 % tých, ktorí komiksy nečítajú. Slovenský štátny vzdelávací program zaraďuje komiks medzi žánre už v 1. až 3. ročníku. Krátke komiksy s veľkým písmom sa hodia od 6 rokov, keď dieťa začína čítať, obrázkové príbehy bez textu aj skôr.
Prečo komiks nie je lenivé čítanie
V tom istom prieskume z roku 2023 čítalo komiksy alebo grafické romány vo voľnom čase aspoň raz mesačne 40,3 % respondentov. Čitatelia komiksov častejšie čítali niečo každý deň (35,7 % oproti 22,8 %) a častejšie sa považovali za dobrých čitateľov (86,0 % oproti 76,3 %). Ide o súvislosť, nie o dôkaz príčiny: deti, ktoré rady čítajú, môžu jednoducho siahať aj po komiksoch.
Komiks pritom vyžaduje aktívne čítanie. Medzi dvoma políčkami sa niečo stane, čo nie je nakreslené, a čitateľ si to musí domyslieť. Informácie sú rozdelené medzi text, obraz, výraz postáv a tvar bublín. V malej americkej štúdii (Jennings, Rule a Vander Zanden, 2014) čítalo 24 piatakov dva klasické romány, dva bohato ilustrované a dva grafické romány. Grafický román dosiahol najvyššie hodnotenie vo všetkých sledovaných kategóriách a podľa autoriek viedol k živšej diskusii a lepšiemu porozumeniu príbehu. Vzorka bola malá, výsledok je preto skôr signálom než pravidlom.
Ako čítať bubliny a políčka
Deťom, ktoré komiks ešte nepoznajú, sa oplatí ukázať základné pravidlá:
- Políčka sa čítajú zľava doprava a zhora nadol, rovnako ako text v knihe.
- V rámci políčka idú bubliny od ľavej hornej po pravú dolnú.
- Bublina s chvostíkom je reč, obláčik s bodkami myšlienka a zubatý okraj výkrik alebo zvuk z prístroja.
- Obdĺžnik pri okraji políčka je hlas rozprávača: „Medzitým na hrade...“
- Citoslovcia ako BUM či ŠÚŠ sú súčasťou kresby a hovoria, čo počuť.
- Japonská manga sa číta naopak: kniha sa otvára „od konca“ a políčka aj bubliny idú sprava doľava.
Pri prvom spoločnom čítaní pomáha ukazovať prstom, ktorá bublina je na rade, a rozdeliť si postavy: dieťa číta repliky jednej, rodič ostatných.
Komiks pre deti od 6 rokov a starších
| Vek | Typ komiksu | Na čo sa zamerať |
|---|---|---|
| 3 až 5 rokov | obrázkový príbeh bez textu alebo s jedným slovom v políčku | rozprávanie podľa obrázkov, čo sa stalo medzi políčkami |
| 6 až 8 rokov | krátke komiksy s veľkým písmom a jednou až dvoma bublinami v políčku | prvé samostatné čítanie, ŠVP uvádza komiks v 1. až 3. ročníku |
| 8 až 11 rokov | dlhšie série a grafické romány | sledovanie deja cez viac strán, ŠVP ich uvádza v 4. a 5. ročníku |
| 11 rokov a viac | manga, komiksové adaptácie klasiky, literatúra faktu v komikse | ŠVP uvádza komiks a mangu v 6. až 9. ročníku |
Záujem o komiksy je najvyšší v mladšom školskom veku. V prieskume National Literacy Trust ich aspoň raz mesačne čítalo 49,7 % detí vo veku 8 až 11 rokov, ale len 31,4 % vo veku 14 až 16 rokov. Chlapci ich čítali častejšie než dievčatá, 44,6 % oproti 34,8 %.
Pri šesťročnom začiatočníkovi rozhoduje najmä písmo. Tlačené veľké písmená v bublinách prečíta ľahšie než drobný rukopis a jedno až dve krátke vety na políčko ho neodradia. Dej by mal byť zrozumiteľný aj z obrázkov, aby dieťa neprišlo o pointu, keď niektorú bublinu nezvládne.
Slovenská a česká komiksová tradícia
Slovenský komiks pre deti má dlhšie korene, než sa často myslí. Podľa monografie Dějiny československého komiksu 20. století (2014) vznikol Smelý zajko Jozefa Cígera-Hronského najprv ako obrázkový seriál s kresbami Jaroslava Vodrážku v detskom časopise Slniečko a až neskôr ho Hronský prepracoval na súvislý text, ako ho poznáme dnes.
Pôvodný slovenský komiks pre deti v posledných rokoch opäť pribúda. Príkladmi sú Uletenci Kataríny Marinovej a Kataríny Fajnorovej (2018), Zlatý zub Sone Balážovej a Dávida Marcina (2019), Malá Hviezda Bey Révayovej a Mateja Mazáka (2020) či náučné Dobrodružstvá Milana Rastislava Štefánika Tomáša Cígera (2020).
Z českej tvorby poznajú viaceré generácie Rychlé šípy spisovateľa Jaroslava Foglara a kresliara Jana Fischera. Prvý príbeh vyšiel v roku 1938 v časopise Mladý hlasatel a knižný výber z roku 1940 dosiahol náklad 180 000 výtlačkov. Čtyřlístek s mačkou Myšpulínom, prasiatkom Bobíkom, zajačikom Pinďom a psíčkou Fifinkou kreslí Jaroslav Němeček od 15. mája 1969. Do roku 2024 vyšlo 750 čísel a podľa ČTK časopis za ten čas ani raz nevynechal.
Z prekladových sérií patrí ku klasike Tintin belgického autora Hergého, ktorý sa prvýkrát objavil 10. januára 1929 a vyšiel v 24 albumoch, posledný z nich zostal nedokončený. Druhou klasikou je Asterix scenáristu René Goscinnyho a kresliara Alberta Uderza z roku 1959.
Čo robiť s komiksom po prečítaní
Komiks sa výborne hodí na hry s jazykom. Nový štátny vzdelávací program pre 1. až 3. ročník medzi cieľmi uvádza, aby dieťa vedelo vyjadriť myšlienky, predstavy a emócie aj v obrazovo-písanom texte, a komiks je presne taký text. Niekoľko nápadov:
- Zakryte bubliny na jednej strane lepiacimi papierikmi a nechajte dieťa vymyslieť, čo postavy hovoria.
- Vystrihnite z kópie strany políčka, zamiešajte ich a poskladajte späť v správnom poradí.
- Nechajte dieťa dokresliť políčko, ktoré medzi dvoma existujúcimi chýba.
- Prerozprávajte komiks ako rozprávku, bez obrázkov, len slovami.
- Nakreslite spolu vlastný komiks o jednom dni v rodine, stačia štyri políčka.
Pri každej z týchto činností dieťa premýšľa o poradí udalostí, príčine a následku a o tom, čo postava cíti, teda o tom istom, čo škola neskôr preveruje pri čítaní s porozumením.
Ako vybrať komiks a čo robiť, keď dieťa číta len komiksy
- Pri začiatočníkoch hľadajte veľké tlačené písmo v bublinách a málo textu na políčko.
- Séria s rovnakými postavami sa číta ľahšie, lebo dieťa nemusí zakaždým spoznávať nový svet.
- Náučné komiksy o dejinách či prírode sú mostom k literatúre faktu.
- Pri grafických románoch pre starších si všimnite, či sa dá písmo čítať pohodlne, drobný text odradí aj dobrého čitateľa.
- Ak dieťa číta len komiksy, nezakazujte ich. Pridajte ilustrovaný román alebo knihu z rovnakého sveta, napríklad príbeh obľúbenej postavy v próze.
- O komikse sa rozprávajte rovnako ako o knihe: čo sa stalo medzi políčkami, prečo postava zareagovala tak, ako zareagovala.