Tentokrát som sa naozaj rozpísala, takže tu je zhrnutie obsahu článku:
- pár nepríjemných faktov o spánku
- menej známe techniky na uľahčenie zaspávania/uspávania nad rámec klasickej spánkovej hygieny
- prečo vydavateľky pokojne mohli dať lyrickej knihe O růži, která nechtěla spát marketingovú nálepku mindfulnessová
- dôrazom na zmyslové vnímanie sa tento titul skutočne čiastočne podobá na jednu z uspávacích techník
- téma výchovy: v tvrdohlavom správaní neskúsenej mladej ruže sa spozná každé dieťa
- pár tipov na ďalšie knihy pre deti i rodičov o spánku
- bonus: Thomas Edison a Salvador Dalí prišli na jednoduchý spôsob, ako hacknúť spánok tak, aby si zvýšili kreativitu. Štúdia publikovaná v Science potvrdzuje, že by to malo fungovať. Vyskúšajte!
Posledná marcová nedeľa, môj najneobľúbenejší deň v roku. Neurovedec a psychológ z University of California, Berkeley, Matthew Walker, má na tento subjektívny pocit aj tvrdé dáta. Deň po zmene zimného času na letný, keď spíme o hodinu menej, sa až o 24 % zvýši počet infarktov. Pri opačnej zmene, keď spíme o hodinu dlhšie, ich počet klesne o 21 %. Podobné štatistiky údajne platia pri samovraždách, dopravných nehodách a dokonca aj pri súdnych pojednávaniach. Deň po jarnej zmene času vraj udeľujú sudcovia v porovnaní s priemerom výrazne prísnejšie tresty. Po októbrovej zmene sú tresty zase benevolentnejšie. A takýto zásadný efekt má už jedna hodina spánku menej/naviac.
Ak človek počas jedinej noci namiesto ôsmich hodín spí len päť, má podľa Walkera až o 400 % vyššiu pravdepodobnosť, že prechladne. Hladina NK buniek (druh imunitných buniek) totiž klesne až o 70 %.
Matthew Walker, najznámejší svetový odborník na spánok, v tomto videu tiež hovorí, že dnešné deti spia o 2 hodiny denne menej ako ich vrstevníci pred sto rokmi. Inými slovami, každý deň majú až 2-hodinový spánkový deficit. Chronický nedostatok oddychu sa nedá nijakým spôsobom kompenzovať. Jediná možnosť je nahnať deti do postele skôr. Ale ako?
Savoring a iné metódy na uľahčenie zaspávania: počítanie ovečiek už vyšlo z módy
Čo odporúča rodičom v podobnej situácii Matthew Walker? Okrem klasickej spánkovej hygieny (zníženie teploty v miestnosti na 18°C, vyhýbanie sa modrému svetlu obrazoviek, prísne dodržiavanie denného režimu a večerného upokojujúceho rituálu (čítania kníh)) tiež radí, aby deti nemali hračky v izbe, v ktorej spia – tak si totiž ich mozog vytvorí asociáciu, že v danej miestnosti sa okrem spánku nerobí nič iné. Ak sú hračky uložené v detskej izbe, deti údajne spia horšie. Vo videu tiež vysvetľuje, prečo výborne zaberá aj horúci kúpeľ. Hoci je to kontraintuitívne, horúcim kúpeľom sa vraj ochladzuje telo (po tom, čo vystúpime z vane), a práve tento pokles teploty je potrebný na to, aby sme zaspali.
The Wall Street Journal odporúča techniku savoring, vychutnávanie. Človek si má oživiť nejakú pozitívnu spomienku. Treba si detailne vybavovať najmä to, ako sa pri tomto zážitku človek cítil; pripomenúť si rôznorodé senzorické vnemy. Pre mozog je to podobné, akoby tento pozitívny moment prežíval znova. Táto technika nie je v psychologickej literatúre novinkou. Podľa mnohých výskumov by mala mať v dlhodobom horizonte merateľný efekt na celkový optimizmus a šťastie; údajne tiež odbúrava stres. Nové je tvrdenie, že táto metóda pomáha aj pri zaspávaní.
Na tejto stránke zdrojov pre psychológov a iné pomáhajúce profesie nájdete množstvo štúdií, ktoré potvrdzujú efekt techník savoring, ako aj konkrétne cvičenia.
O růži, která nechtěla spát
Savoring, meditovanie, mindfulness atď. majú moderne znejúce názvy, ale vychádzajú z mechanizmov, ktoré podvedome v rôznej miere uplatňujeme všetci. Na podobných princípoch môže byť založené aj umenie. Som rada, že vydavateľky nedali knihe O růži, která nechtěla spát marketingovú nálepku mindfulnessová, ale pokojne by ju mohla mať. Je to kniha o ponorení sa do senzorických vnemov – bzukotu hmyzu, húkania sovy, džavotania detí v parku, chladného dažďa, páliaceho mrazu, príjemne hrejúcej zajačej kožušinky, farby ružových lupienkov. Jedným slovom, je to lyrický text.
Pipasík poznám ako vydavateľstvo skvelých originálnych pracovných zošitov (tu som písala o Poznávej ptáčky, tu o Můj dům, tu o Čmáropise). S titulom O růži, která nechtěla spát od Andrey Tachezy a Sabiny Bočanovej sa mladé vydavateľky prvýkrát odvážili na územie beletrie (ak nepočítam kratučké grécke mýty v Stelle, recenzia tu) v pevnej väzbe. A dobre urobili. Titul ocenila aj česká sekcia IBBY zaradením do katalógu Nejlepší knihy dětem.
No aj touto knihou autorky sledujú nejaký cieľ – pomôcť deťom zaspať.
Ako má kniha pomôcť slabým spáčom
Najznámejšou z „uspávacích“ kníh je medzinárodný bestseller Zajko, ktorý chce zaspať (od švédskeho psychológa Carla-Johana Forssén Ehrlina), ktorý vyšiel pred pár rokmi v Ikare. Autor v ňom rodičom káže naschvál zívať, čítať pomalým tempom a využívať rôzne iné techniky s cieľom uspať dieťa v čo najkratšom čase.
Zíva sa aj v O růži, která nechtěla spát, ale v tomto prípade to nie je psychologický trik, ktorý by mal dieťa okamžite zložiť do postele. Sabina Bočanová sa vybrala inou cestou ako Forssén Ehrlin. Růža má vyše 50 strán, a ak pred spaním nevenujete knižkám aspoň hodinu, tak ju na jedenkrát ani nestihnete prečítať celú. Žiadny uspávací zázrak na počkanie teda nečakajte.
Autorka chce deťom skôr ukázať, že spánok je potrebný, a to na príklade mladej ružičky, ktorá sa odmieta uložiť na zimný spánok. Bočanová to robí tak, aby sa dieťa v jej príbehu spoznalo. Keď starostlivý záhradník príde na jeseň Pompanelu ukryť do papierového vreca, neskúsená ruža nepočúva rady starších a bráni sa tŕňmi. Nešťastný záhradník to skúsi aj násilím, no nevie si s ňou rady, a tak ju nakoniec nechá tak.
Skutočný príbeh ruže z pražského parku
Pompanela je na rozdiel od iných ruží ešte plná života, stále kvitne, necíti sa unavená, bojí sa tmy pod papierovou prikrývkou. Hlavne je však príliš mladá, a preto nepozná nástrahy, ktoré na ňu v zime čakajú.
A tie, samozrejme, čoskoro prídu: studený dážď, krúpy, sneh, ľad, samota… dokonca sa na jej kôru ulakomí hladný zajac, s ktorým sa v lete kamarátila.
Podstatná je pointa: spánok je pre život nevyhnutný. Pompanela na svoju neskúsenosť takmer doplatí životom – ošľahaná mrazom nedokáže vyhnať púčiky –, ale nakoniec sa predsa len zachráni. Keď už nad ňou všetci zlomili palicu a záhradník sa ju chystá vykopať, ukáže sa, že tuhú zimu predsa len prežila.
Príbeh ružičky trpiacej insomniou je o to sugestívnejší, že – podľa anotácie – vychádza z reálnej udalosti v pražskom parku Stromovka. Keď budeme nabudúce v Prahe, určite sa tam pôjdeme pozrieť. 🙂
Výchovný rozmer
Ako som už spomínala, v správaní mladej, neskúsenej a naivnej ruže Pompanely sa asi spozná každé dieťa. Znepokojený záhradník jej nedokáže vysvetliť, že na zimný spánok sa musí uložiť pre vlastné dobro. Mladá ruža to odmieta, veď ona sa predsa necíti unavená, ale plná energie a používa aj triky, ktoré by ma v každej inej knižke rozosmiali, pretože ich dôverne poznám z mladších rokov mojich detí. Ruža zavrie na pár sekúnd oči a vyhlási: Vidíš, naozaj sa mi nedá zaspať. 🙂 Čiastočne sa totiž bojí tmy (ruže spia prikryté papierovým vrecom), sčasti sa bojí toho, o čo všetko príde, ak bude spať.
Obe strany trvajú na svojom a na záhradníkovu stranu sa pridajú aj staršie ruže, ktoré Pompanelu presviedčajú, že jej chce len dobre. Neskúsená ruža to vidí naopak. Presvedčená, že všetci sa spikli proti nej, trucuje a konflikt sa stupňuje. Nervozita rastie, lebo čas beží a už sa naozaj treba uložiť na spánok.
Sabina Bočanová tak nenápadne donútila malého čitateľa pozrieť sa na svoje spory s rodičmi ako v zrkadle.
Ilustrácie Andrey Tachezy
Ilustrácie Andrey Tachezy sú, ako vždy, krásne, zladené s lyrickým textom. Namiesto ilustrátorkiných obľúbených koláží (ako napríklad v tituloch Dům číslo 226, recenzia tu, alebo Ema a veľryba, recenzia tu) nežné farby a jemné pastelky. Na 56 stranách sa toho veľa nedeje: neskúsená ruža odmieta zazimovať, neskôr takmer zamrzne a oľutuje svoje rozhodnutie, ale nakoniec so šťastím prežije a poučí sa zo svojej skúsenosti. Podstatnú časť textu tvoria lyrické opisy toho, čo sa deje v parku – spev vtákov, džavot detí, sem-tam sa mihne veverička.
Ilustrovať takýto statický text takmer bez deja a postáv musela byť výzva. Andrea Tachezy sa rovnako ako spisovateľka zamerala na zachytenie atmosféry. Nebojí sa nechať prázdnu aj celú stránku. Kapitolu Snehoví motýlci uvádza obrázok padajúcich vločiek. Je tu zjavný zámer navodiť upokojujúcu predspánkovú atmosféru, vyhýbať sa v obrazovej rovine konkrétnostiam, ktoré by mohli rozptyľovať. Ilustrácie nechcú čitateľa rozrušiť, ale ukolísať.
Odtláčaním špongie dáva Andrea Tachezy veľkým farebným plochám krásnu štruktúru a mojim deťom inšpiráciu na novú maliarsku techniku. 🙂
Komu je kniha O růži, která nechtěla spát určená
Je to celkom smutný príbeh, preto odporúčam až od piatich rokov; pre veľmi citlivé povahy až od šiestich. Deti, ktoré srdcervúce príbehy až tak neprežívajú, tento titul zvládnu aj od štyroch.
No a keďže bez spánku sa nedá existovať, presne z tohto dôvodu sa končí aj tento článok. 🙂
Bonus 1
Pre rodičov malých insomniakov je určený titul Keď dieťa nechce spať od Jiřiny Prekopovej z vydavateľstva Premedia; pre menšie deti leporelá Nina ide spinkať, Prečo musím ísť spať, Spinkaj, malý ježko, Nechcem spinkať, Čas ísť spať, pandička a obrázková kniha Skôr než povieš dobrú noc. Veľmi odporúčam ABZZZZ… A Bedtime Alphabet od Isabel Minhós Martins a Yara Kono.
Je to súbor abecedne zoradených kratučkých textov o všetkom, čo súvisí so spánkom. Napríklad pod písmenom J ako JUST ONE MORE je vtipný obrázok rodiny v posteli. Otcovi už klipkajú viečka, mama má oči už celkom červené, ale dieťa plné energie sa dožaduje just one more… 😀
Knižka nie je len vtipná (pri K ako KISS treba dať pusinku na dobrú noc každému členovi rodiny), ale aj premyslená a podobne ako známa knižka o zajacovi využíva rôzne relaxačné techniky. Text pod C ako CAT vyzýva dieťa, aby sa schúlilo a priadlo ako mačka. D ako DAY: „Say goodbye to your day, talking and laughing. Running and walking, playing and dancing: let everything go.“ I ako IMAGINE: „Now we‘re somewhere warm and sunny… Now your bed is a beautiful blue sea… Now little waves are rocking you gently. Let them rock you gently to sleep.” Na strach z tmy autorky odporúčajú dieťaťu predstaviť si, že je leopardom. Tie nepotrebujú žiadnu posteľ, pospia si aj na strome. Sú také silné, že sa nemusia ničoho báť. A spia 14 hodín denne! Čitateľ môže rozmýšľať, či je medzi týmito dvoma faktami nejaká súvislosť. 🙂
Bonus 2
Každý vie, že spánok a výkon mozgu sú úzko prepojené. Thomas Edison a Salvador Dalí prišli na jednoduchý spôsob, ako hacknúť spánok tak, aby si zvýšili kreativitu. Vedecká štúdia, o ktorej sa píše v tomto článku zo Science, potvrdzuje, že tento ľahko aplikovateľný postup naozaj funguje:
„When Thomas Edison hit a wall with his inventions, he would nap in an armchair while holding a steel ball. As he started to fall asleep and his muscles relaxed, the ball would strike the floor, waking him with insights into his problems. Or so the story goes.
Now, more than 100 years later, scientists have repeated the trick in a lab, revealing that the famous inventor was on to something. People following his recipe tripled their chances of solving a math problem. The trick was to wake up in the transition between sleep and wakefulness, just before deep sleep. […]
In this transitional period, we are not quite awake, but also not deeply asleep. It can be as short as a minute and occurs right when we start to doze off. Our muscles relax, and we have dreamlike visions or thoughts called hypnagogia, generally related to recent experiences. This phase slips by unnoticed most of the time unless it is interrupted by waking. Like Edison, surrealist painter Salvador Dalí believed interrupting sleep’s onset could boost creativity. (He used a heavy key instead of a metal ball.)“
Sofia Moutinho, Science
Knihu O růži, která nechtěla spát vydalo v roku 2021 vydavateľstvo Pipasík. Má 56 strán a rozmer 210 × 220 mm. Vytlačili tlačiarne H.R.G. v Litomyšli. Knihu kúpite v Martinuse.
Knihu mi na recenziu venovalo vydavateľstvo.
