„Totální nasazení (německy Totaleinsatz, resp. NS-Zwangsarbeit) je pojmenování pro nucené pracovní nasazení, kterému byli v době nacistického Německa podrobeni obyvatelé okupovaných zemí. Totálně nasazení byli většinou nedobrovolně dopraveni do Třetí říše, kde vykonávali otrockou práci za nelidských podmínek“ (Wikipedie).
Dnes je 8.5., všade sa hovorí len o druhej svetovej, a tak som sa rozhodla aj ja vytiahnuť jednu dávnejšie napísanú recenziu na vojnovú knihu Totální nasazení. V 21. storočí už nikoho neprekvapí, že má formu komiksu. Dokonca nie je ani prvá. Ak však hľadáte druhého Mausa (Art Spiegelman), budete sklamaní. Veď také pôsobivé dielo je skoro nemožné prekonať. A presne to je hrozné, že tému holokaustu a vojnového utrpenia vnímame cez umelecké kritériá a dojmy. Každý vojnový príbeh si zaslúži, aby sa naň nezabudlo. To je zjavne aj motivácia neziskovky s názvom Post Bellum, ktorá spolu s vydavateľstvom Argo knihu vydala.
A kniha čitateľovi ani nedovolí skĺznuť do toho, aby ju čítal odosobnene ako román. Tri ženy, ktoré tu vyrozprávali svoj príbeh, stále žijú. Je tu aj ich súčasná fotografia i staršie fotky z rodinného albumu, dokonca aj rodný list z pracovného tábora. Jedna z nich, s úsmevom Magdy Vášáryovej, mi výzorom veľmi pripomína moju prababku. Aj takéto detaily podporujú vcítenie sa do ich osudu. Ten sa navyše odohráva v našom geopriestore – v Česku, Nemecku, Poľsku, na Ukrajine.
Tri príbehy nie sú honbou za čo najväčšími krutosťami, tie sa skôr odohrávajú „mimo kameru“ – zatýkanie, vybité zuby v kaluži krvi, vystrašené dievča uteká bosé v snehu, skrýva sa v senníkoch, potkany a šváby v zajateckom tábore – explicitné násilie neprekročí takú mieru, aby knihu nemohli čítať aj mladší tínedžeri. Editori dbali o to, aby komiks zobrazoval len vlastné zážitky troch žien. Preto sa o vraždách príbuzných dozvedáme len z rozprávania.
Paradoxne najsilnejšie sú veľmi osobné momenty, kde zdanlivo nešlo o nič. Napríklad spomienka Francisky, ktorá sa narodila v pracovnom tábore, na trápnu chvíľu, keď v kaderníctve nemala dosť peňazí na zaplatenie strihania. Vojna, aj mnoho rokov po tom, ako skončila, stále zasahovala ľuďom do života. Franciskin príbeh sa končí, keď má šestnásť rokov, v momente, keď odpúšťa mame, že ju dala do detského domova. Aj Jarmilin príbeh sa končí až hlboko v dobách komunizmu, keď sa naposledy stretáva s fantómom z pracovného tábora. To všetko je pripomienkou, ako hlboko dokáže vojna poznačiť ľudstvo – na celé generácie.
Komu je kniha Totální nasazení určená
Deťom, ktoré sa už trochu zaujímajú o dejiny, a ktoré už znesú aj trochu explicitného násilia, teda približne od 10 rokov.
Kniha vyšla v roku 2017 vo vydavateľstve Argo v spolupráci s neziskovkou Post Bellum. Má 120 strán a rozmer 215×303 mm.
Ak vás táto recenzia zaujala, knihu si môžete kúpiť tu.
