Podľa názvu by ste si možno tipli, že autor sa inšpiroval Hollého Selankami. Ale to by ste boli úplne mimo. Skôr hitom Najväčšia diera je Prievidza od Karpiny.
Ďalšia PR pohroma pre Prievidzu alebo dajte si pozor na to, čo napíšete Jurajovi Raýmanovi
Juraj Raýman svojim čitateľom splní, čo im na očiach vidí. Jeden z nich sa posťažuje, že Prievidza by si zaslúžila trochu viac priestoru v literatúre, najmä v rozprávke, kde „sa dá čo-to aj trocha prikrášliť.“ A tak autor zasadil dej do tohto mesta. PR si však Prievidza touto knihou veľmi nevylepšila. V honbe za zvýšením počtu obyvateľov na okrúhlych 50 000 sa starostka spolčila aj s bosorkami. Tým sa cieľ podarilo naplniť pomocou únosov a kúziel (dobrovoľne sa prisťahovať nechcel nik). A za odmenu žiadali príliš veľa. A tak sa strhol taký boj, až sa v Bojniciach a Partizánskom čudovali, ako si mohla nie veľmi bohatá Prievidza dovoliť ohňostroj len tak mírnix-dírnix, ani nie na Silvestra. Do boja o mesto sa zapojili aj slon a dvaja rodičia, ktorí sa pred svojím dieťaťom skrývali v sloňom uchu, Emil, ktorý nie je snežným mužom Yetim, osýpky, akné a iné vyrážky. Bláznivé? Prečítajte si celú rozprávku, bude to dávať zmysel.
Emil z hôr prekvapí a zabaví aj deti, ktoré už na Youtube videli všetko. Tu je ukážka z prvej kapitoly:
„Horác Hubert Halapartňa sa narodil ako päťdesiatročný v maringotke slávnej a uznávanej cirkusovej umelkyne Margity Besnej. Už od raného detstva dokázal každého znervózniť a vyviesť z rovnováhy. Pre jeho otca, profesionálneho povrazochodca a akrobata na visutej hrazde, mala strata rovnováhy fatálny, teda osudový význam. Počas dopoludňajšieho predstavenia sa zrúbal z lana rovno na hlavu. Našťastie sa nezrúbal na zem, ale zletel doprostred trampolíny, ktorú mal pripravenú na ďalšie číslo programu. Trampolína sa napla a vymrštila Hubertovho otca do vzduchu. Letel vysoko a letel ďaleko. Jeho let by sa skončil tragicky, nebyť šťastnej náhody. Vo vedľajšom meste práve iný cirkusový umelec rozprestrel svoju trampolínu a Horácov otec dopadol presne do jej stredu. Trampolína sa napla a vymrštila artistu do vzduchu. Zasa letel vysoko a riadne ďaleko. Až do vedľajšej dediny a potom do najbližšieho mesta a potom do ďalšieho a ďalšieho a všade neuveriteľnou zhodou šťastných okolností trafil rovno doprostred trampolín, ktoré si miestni akrobati práve v ten slnečný deň rozložili, aby sa po dlhej zime trocha prevetrali na čerstvom vzduchu.
Či veríte, alebo nie, Hubertov otec sa pretrampolínoval okolo celého sveta, až sa znova vrátil na lano, z ktorého pôvodne spadol.“
Kto miluje absurdný humor, ten si Emila z hôr poriadne užije. Písanie si určite užíval aj autor. Napríklad postavu gazdu nechal pozerať „vzrušujúce reklamy prerušované nezáživným filmom“ – tento vtip si autor vložil do knihy skôr sám pre seba, lebo asi len málo čitateľov vie, že Juraj Raýman pracuje v reklamnej agentúre. Keď sa vtipy tvoria nasilu podľa vzorcov, nefungujú. Ale z Juraja Raýmana priam prýštia neuveriteľným tempom. Toto je hotová smršť. Na žiadny kalkul ani nebol čas: autorove deti dostali osýpky a táto na mieru ušitá rozprávka im mala pomôcť zobrať to s humorom. Z knižky necítiť deadliny ani konzervatívneho editora, iba čistú radosť z písania. Na žiadny podobný talent si v slovenskej literatúre pre deti neviem spomenúť. Hevier, Janovic, Dušek, Uličiansky sú skvelí, určite o nich napíšem ešte veľa recenzií, ale aj humor 21. storočia si zaslúži svoje miesto a čitateľov.
Občas sa tu objaví aj záblesk poetiky. Páčila sa mi pasáž o tom, ako sa zemská platňa každoročne scvrkáva o tri myšacie kroky. Hory a domy v meste sa preto k sebe približujú. Keď je už domom v meste tesno, cez noc preskočia za mestskú bránu a tak sa civilizácia šíri aj tam, kde predtým nebola.
Zaujalo ma tiež, že Juraj Raýman otvorene priznáva, ako sa pohráva s kompozíciou. S radosťou či skôr škodoradosťou dej pretŕha množstvom odbočiek, flashbackov a ešte to všetko okorení metakomentármi o nich. Predstavuje si, ako nahnevaní čitatelia zúria nad týmito digresiami. A predstavuje si ich tak živo, že v ich mene napísal aj niekoľko listov, ktoré poslal sám sebe.
Rozprávač na nás vyskakuje z každého riadku a púta na seba pozornosť, okrem iného aj nezvyčajným slovníkom (panoptikum), ako malý neposedný žiačik, čo neustále prerušuje učiteľkin výklad. Pred našimi očami vymýšľa a prerába zápletku. A tak príbeh prerastá do hry spisovateľa s čitateľom. Naša predškoláčka, prekvapená, že bola takto vtiahnutá do knihy, túto hru s radosťou prijala. A autor na pokoji nenechá ani rodičov, napríklad keď deťom zakazuje čarbať po obrázkoch, veď Teta Marta si s nimi dala toľko námahy. Namiesto toho im odporučí cibriť si umelecké sklony na bielej stene v obývačke za televízorom!
Juraja Raýmana možno poznáte z básnickej a prozaickej tvorby pre dospelých. V literatúre pre deti debutoval rozprávkou s najkrkolomnejším názvom na svete: Vianočka udatný, medveď mňau, drak čau a originál princezná Fujara Lopúchová. Mladučká ilustrátorka Marta Prokopová je v knižnej tvorbe pre deti ešte väčší nováčik. Vo svojich animovaných filmoch rozvádzala skôr temné hororové témy a skúmala vlastné vnútro, preto bol jej výber prekvapením aj veľkým riskom. Ale dopadlo to výborne. V spojení s nezvyčajným formátom na šírku (filmovým?) urobila z knižky aj zaujímavý vizuálny zážitok. Dvojstranové ilustrácie sú až 60 centimetrov dlhé!
Je zaujímavé, že pôsobia ako protipól živelného spisovateľa – sála z nich pokoj, harmónia a lenivá atmosféra zapadajúceho slnka. Ilustrovať šialený road trip, ktorý sa presúva z cirkusu do divočiny, do Prievidze a potom opäť do lesa, bolo určite veľkou výzvou. Marta Prokopová v rozhovore pre RTVS priznala, že najviac ju zaujal Emil (hoci hlavných postáv je tu viac). Predstavovala si jeho život v izolácii od civilizácie. Preto v ilustráciách rozvíjala najmä túto prírodnú líniu príbehu. Ako poznamenal Juraj Raýman, v jej podaní aj Prievidza vyzerá ako Tatranská Polianka 🙂 .
Komu je kniha Emil z hôr určená
Naša 6-ročná dcéra si túto knihu veľmi obľúbila, ale sem-tam som musela pri čítaní nejaké cudzie slovo nahradiť bežnejším (na vysvetľovanie pri Raýmanovej kadencii nebol čas). Autor navyše občas používa pomerne krkolomné vetné konštrukcie (v mene humoru, samozrejme 🙂 ), takže vekovej kategórii 0 – 5 neodporúčam. Hornú hranicu si netrúfam odhadnúť. Zápletka s nadprirodzenými bytosťami a kúzlami robí z knižky rozprávku, ale veľká časť humoru je cielená na starších čitateľov, takže deti určite bude baviť dávno po tom, čo ostatné rozprávky nie. V žiadnom prípade však túto knižku nekupujte Prievidžanom! 🙂
Máte túto knihu doma? Ako sa vám páčila? Alebo máte nejaké otázky? Napíšte mi komentár.
Kniha Emil z hôr vyšla v roku 2017 vo vydavateľstve filmotras. Má 96 strán a rozmer 205×295 mm. Ak vás táto recenzia zaujala, môžete si ju kúpiť tu.
Fotografie uverejňujem so súhlasom vydavateľstva.
Ešte som zabudla okomentovať netradičný font. Dizajnér sa s touto knižkou vyhral :).