Každého Bratislavčana poteší, že v sérii Bratislavské rozprávky vychádzajú biografie známych rodákov alebo obyvateľov tohto mesta. Je to určite záslužný vydavateľský počin. Nepoznám okolnosti vzniku tejto knihy (rozpočet), preto by asi nebolo fér skritizovať ju tu pod čiernu zem, ale je pravda, že pôsobí dosť samizdatovo. Trochu amatérsky vyznievajú digitálne ilustrácie aj text. Našťastie Kempelenov život bol sám osebe natoľko zaujímavý, že jeho biografia našu predškoláčku zaujala. Na konci vyhlásila, že to bol veľmi dobrý človek.
Altruista bez parochne
Autorka Eva Bolemant sa zamerala na štyri aspekty jeho života – sociálne cítenie (zlepšil napríklad postavenie baníkov v Uhorsku tým, že im zvýšil plácu a zlepšil pracovné podmienky), rodinný život (Kempelen veľmi prežíval smrť dvoch svojich partneriek a až na tretí pokus sa mu podarilo založiť si rodinu), spoločenský život (bol to skôr samotár a nepodliehal spoločenskému vkusu, napríklad odmietal nosiť vtedy povinnú parochňu, čím si vyrobil aj nepriateľov) a vynaliezavosť. Kempelen, vyštudovaný filozof a právnik, si poradil v akejkoľvek situácii a s akoukoľvek úlohou, ktorú mu zverila Mária Terézia alebo iní nadriadení. Bol šikovný právnik, manažér, vyšetrovateľ, architekt aj konštruktér. A v neposlednom rade vynálezca.
Kniha sa zameriava výlučne na osobnosť Kempelena a hoci Mária Terézia sa v knihe objavuje pomerne často, o nej ani o jej dobe sme sa veľa nedozvedeli. Akurát o grófovi Grasalkovičovi sa tu píše, že bol skorumpovaný a neprajný.
Kniha nie je koncipovaná ako historický „román“ pre deti, strohým štýlom pripomína skôr encyklopédiu. Škoda, že autorka sa nechcela odpútať od historických faktov, lebo dramatizácia a dialógy mohli textu pomôcť. Moje deti boli trochu sklamané z toho, že názov (Bratislavské rozprávky) nekorešponduje so zvoleným žánrom. Na druhej strane, v texte sú odkazy na súčasnosť (čo sa stalo s Kempelenovými vynálezmi a knihou), ktoré by bolo ťažké zakomponovať do románu z 18. storočia.
Kempelentova socha
Od knihy, ktorá bola napísaná vyslovene na objednávku bratislavských lokálpatriotov, by som očakávala nejakú formu interaktivity pre bratislavské deti. Napríklad v podobe mapky s presne označenými domami, v ktorých Kempelen býval alebo sa zdržiaval, s múzeami, v ktorých uchovávajú jeho vynálezy a konštrukcie, vrátane schönbrunnskej fontány. Dnes by v takejto mapke mohla byť aj „Kempelentova“ (tak ho prekrstili moje deti) ulica alebo socha vo Vodárenskej záhrade v Bratislave. Potešili by aj dobové maľby Bratislavy alebo zjednodušený technický nákres jeho vynálezov (hovoriaceho stroja, mosta cez Dunaj, sústavy čerpadiel dodávajúcich vodu z Dunaja na bratislavský hrad). Úplne najlepšia by bola hra v štýle geocaching alebo hra, kde by deti museli samy zisťovať informácie o Kempelenovi.
Oceňujem, že na konci knihy je krátky zoznam použitej literatúry, na ktorú sa môžu obrátiť všetci tvorcovia školských referátov alebo milovníci histórie.
Komu je určená kniha Kempelen. Bratislavské rozprávky
Odporúčam deťom, ktoré majú vzťah k Bratislave a špeciálne Starému mestu a poznajú napríklad Dunajskú ulicu. My sme knižku čítali s 5,5-ročnou dcérou, ale niektoré pasáže som musela preskočiť a iné prispôsobiť jej veku. Odporúčam skôr deťom od 10 rokov.
Bonus
Komu, tak ako mne, chýba interaktívny rozmer tejto biografie, môže si kúpiť hru Poznáš Bratislavu?
Knihu vydalo v roku 2013 vydavateľstvo OZ Bratislavské rožky. Má 40 strán a rozmer 165×245 mm.
Ak vás táto recenzia zaujala, knihu Kempelen. Bratislavské rozprávky si môžete kúpiť tu.
Jedna odpoveď na „KEMPELEN. BRATISLAVSKÉ ROZPRÁVKY (Eva Bolemant, Šimon Matrka) – recenzia“