Dovolenka v Chorvátsku je nuda. Naše dieťa si zaumienilo, že na najbližšiu dovolenku musíme ísť na Madagaskar. Všetky zaujímavosti miestnej fauny a flóry už má naštudované, a keby jej vreckové za upratovanie vystačilo, už by bola kúpená aj letenka. Naši známi to majú podobne so synom a Japonskom. Aj preto ma na poličke v knižnici okamžite zaujala nádherná knižka o Japonsku Pikunikku.
V Japonsku aj opice chodia do kúpeľov
Sú len dve krajiny, kde sa všetko robí úplne inak ako inde vo svete, a ktoré si na svojej bizarnosti založili internetový folklór v štýle Only in Russia a Only in Japan. Japonsko je krajina, kde aj opice majú svoje kúpele. Grafická dizajnérka Monika Baudišová takéto kuriozity počas svojho pobytu v Japonsku zozbierala a vydala ako kreslenú knihu. Nie je tu príbeh, takže grafický román ani komiks to nie je. Textu je minimum, väčšinou len popisky k ilustráciám.
Hranatý melón, biele jahody, pena zo zeleného čaju s fazuľou a šľahačkou
V knihe sa neustále opakuje slovo Kawaii. Je to všetko detské, hravé, farebné, milé, s veľkými očami. V tomto ňu-ňu štýle sa v Japonsku vyrába prakticky čokoľvek: jedlo, oblečenie, účesy, každodenné predmety. Okrem popkultúry autorku zaujali hotely, kde hostia spia v kapsuliach veľkosti 2x1x1m; zvláštne potraviny zo supermarketu ako hranatý melón, biele jahody, slivkové víno na piknik pod sakurami alebo kaviarne Maid Café, kde obsluhujú „slúžky“. Na záchode treba používať špeciálne papuče a pri odchode z WC si ich zase vyzuť. Japonské hi-tech WC sú všeobecne samostatná kapitola.
Známe ázijské kaviarne s mačkami, ktoré k nám dorazili len nedávno, sú už trochu passé, nahradili ich oveľa exotickejšie zvieratá ako hady, sovy, kozy. Monika Baudišová si všimla aj to, že v Japonsku je veľa povolaní, ktoré nám pripadajú zbytočné – stláčačka gombíkov vo výťahu, strážcovia vchodu na parkovisko. To, čo jej naservírovali v kaviarni, ju zaujalo tiež: chlieb so zmrzlinou a šľahačkou, zmrzlinu s popcornom alebo penu zo zeleného čaju s fazuľou azuki a šľahačkou. Potraviny autorka väčšinou kreslila aj s obalom – japonskými obalmi musí byť fascinovaný každý Európan. Skoro každý z nich pripomína výstrižok z komiksu manga. Myslím, že nikde inde na svete človek nevidí toľko ružovej.
Kurisumasu ni wa Kentakki = Christmas in Kentucky = Vianoce v KFC
Pikunikku = piknik
Škoda, že autorka nepripojila aj malý slovník japonských slov prebratých z angličtiny, lebo táto malá ochutnávka je celkom zábavná. Japončina totiž zakazuje kombináciu spoluhlások idúcich za sebou, Japonci si teda „krkolomné“ slová ako Christmas a picnic prispôsobili svojmu jazyku.
Čo najviac vizuálne upúta na tejto takmer čierno-bielej publikácii? Paradoxne farba. Monika Baudišová s ňou pracuje veľmi striedmo. O to väčšiu silu má farba tam, kde sa použije. Vydavateľstvo Labyrint má ilustrátorskú latku nasadenú poriadne vysoko (recenzie tu, tu a tu) a ani v tomto prípade nesklamalo. Už sa neviem dočkať na ďalšiu nádielku labyrinťáckych noviniek na festivale Brak.
Komu je kniha Pikunikku určená
Rovnako ako mňa zaujala kniha aj našu predškoláčku (pasáže s automatmi na použité dámske nohavičky a iné dospelácke témy sme preskakovali); štuplík knižku odignoroval. Je určená dospelým aj deťom, ale hlavne všetkým, ktorí dokážu oceniť skvelé ilustrácie. Talentovaná grafická dizajnérka Monika Baudišová sa totiž nepúšťala do žiadnych analýz (jednu skvelú si môžete prečítať tu) – text tvoria len popisky k obrázkom. Takže knižka je len zbierkou kuriozít a zaujímavostí súčasného Japonska. Autorka zaznamenávala všetko, čo počas polročného pobytu v tejto krajine videla, zažila, ochutnala. Priestor preto nedostali ani témy z japonskej histórie – s výnimkou klasického japonského divadla Kabuki a narážky na klasické japonské výtvarné umenie.
Kniha Pikunikku vyšla v roku 2017 vo vydavateľstve Labyrint. Má 120 strán a rozmer 234×307 mm.
Ak vás táto recenzia zaujala, knihu si môžete kúpiť tu.
Jedna odpoveď na „PIKUNIKKU (Monika Baudišová) – recenzia“