Z DOMU A ZAHRADY (Olga Černá, Eva Volfová) – recenzia

Táto knižka nám celé prázdniny zapadala prachom. Popri nádherných novinkách ako Leotolda (recenzia tu) alebo Prázdniny s Oskarem (recenzia tu) sme sa pravdupovediac nevedeli odhodlať začítať do nej. Podľa vyšívaných ilustrácií som čakala niečo urputne vzdelávacie a hlavne ukrutne bio-eko-nudné. Chyba! Kratučké poviedky síce bio-eko sú, ale nezáživné rozhodne nie, čítajú sa naozaj výborne. Občas pripomínajú magický realizmus, inokedy si fantáziu naplno pustia na špacír. Olga Černá dokazuje, že aj rozprávky pre deti môžu mať skutočnú literárnu hodnotu. Kniha bola zaslúžene nominovaná na cenu Zlatá stuha 2012 za literárnu časť. Za poctu Miroslavovi Šaškovi To je Praha dokonca získala spolu s ilustrátorkou superprestížne ocenenie Bologna Ragazzi Award.

Omrvinky pre draka

Výstavba poviedok je vždy rovnaká. Začínajú sa opisom najbežnejších aktivít okolo domu a záhrady. Deti – starší brat a mladšia sestra – pomáhajú mame napríklad vyvesiť opratú bielizeň, sadia tekvičky, zdobia veľkonočné vajíčka. Tieto scény sú svojou všednosťou veľmi autentické. Autorka pridala množstvo detailov z rodinného života (otec pracuje z domu ako programátor, niekedy sa mu darí, inokedy nie), navyše všetky postavy sa správajú ako živé bytosti – občas plačú, hnevajú sa, závidia si, predvádzajú sa pred ostatnými. To všetko robí ich príbehy ľahko uveriteľnými. Ale je to len príprava pre magický zvrat. Tajomnú čiernu guľôčku záhadne zhltne drevený drak na zábradlí. Z nafarbených štipcov sa stanú vtáčiky a rozletia sa po celej záhrade. Z tekvičky predpestovanej v interiéri vyrastie obria tekvica, v ktorej si deti urobia domček aj s nábytkom (keď som zháňala semienka tej gigantickej odrody, skoro som odpadla: predpestovaná tekvica naozaj vyrastie väčšia!).

Rozprávačom je 144 cm vysoký chlapec Matěj (štvrták na základke?) a čitateľ mu jeho vek uverí – na svet sa pozerá detskými očami. Všíma si detaily pre dospelých také nepodstatné, že by ich ani nezaregistrovali. Práve preto je prechod z reality do magického sveta taký plynulý – veď sa pozerá dieťa. Keď sa k slovu dostane sestra Hanka (108 cm – štyri roky?), do sveta detskej fantázie sa ponoríme ešte hlbšie.

Hanka sa bojí, že ju úponky tekvice chytia za nohu. Upokojí sa, keď jej brat sľúbi, že ju vyslobodí. Omrvinkami pravidelne kŕmi dreveného draka na zábradlí, aby ho náhodou nenapadlo od hladu zožrať obyvateľov domu. Matěj vie, že to sa nemôže stať, ale tiež sa mu občas zdá, že za ním drak otáča hlavu. Keď chcú deti prinútiť mrkvu, aby rástla, Hanku napadne, že by jej mali zahrať na píšťalku. V televízii totiž videla hada, ktorý pri zvukoch píšťalky „vyrástol“ z koša. Buď si Olga Černá dôsledne zapisovala výroky svojich detí, alebo stalkovala detské ihriská. Lebo takto interpretovať svet dokáže len dieťa. Výborné!

Štipce na bielizeň sú lepšia hračka ako Barbie s ružovým poníkom

Čím ešte zaujme Z domu a zahrady? Fascinovalo ma, ako sú Matěj a Hanka zrastení so záhradou a (vidieckym) domom, v ktorom bývajú. Nie je náhoda, že v príbehoch sa vystriedajú všetky ročné obdobia. Príroda a práce na záhrade určujú rytmus ich života. Starý dom so všetkými zákutiami (aj pôjdom, tam sa nemôže nestať niečo magické) je ideálnou kulisou pre vintage atmosféru poviedok.

Deti, ktoré sa dokážu krásne zahrať s čímkoľvek, navzájom si pomôcť a spolupracovať, držať spolu, majú nekonečnú voľnosť a podporu chápavých rodičov, nepoznajú stres ani nudu – tak si mnohí dnes idealizujeme predstavu rodiny z minulých čias. 21. storočie do Matějovej a Hankinej súdržnej rodiny veľmi nepreniklo nie preto, že by sa pred ním izolovali (veď otec je programátor). Oni ho len nepotrebujú. Selanka? Áno, ale prudko príťažlivá.

Nudiť sa dokáže len ten, kto je sám nudný. Prečítajte si recenziu na príbehy z malého mesta so zaujímavou obálkou od Daniely Olejníkovej.

Pripomenulo mi to prázdniny u mojich starých rodičov. Domy také obrovské, že niektoré izby neboli vôbec využívané. Akú atmosféru malo hrať sa v nich! A všade látky – mohutné závesy, hrubé koberce a obrus nielen na stole, ale aj na každom kuse nábytku vrátane televízora. Vyšívané plátna boli porozvešiavané po stenách namiesto obrazov. Najviac mi utkvela v pamäti modrou niťou vyšívaná nástenka v kuchyni. Asi preto vždy, keď je reč o vyšívaní, predstavím si tieto naivné folklórne výjavy. Eva Volfová, našťastie, šije celkom inak. Moderne a zámerne nedokonale. Deťom tak vnukne pocit, že niečo podobné by zvládli aj ony.

Komu je kniha Z domu a zahrady určená

Celý čas som v podstate popisovala, ako sa kniha páčila mne. Aby som nebola nespravodlivá: našu predškoláčku zaujala rovnako ako mňa, kapitolu o zvieratku z praskliny na stene sme museli čítať stále dookola. Nezvyčajnú ilustrátorskú techniku deti prijali tiež s nadšením.

Bonus

Poviedka o obrovskej tekvici bola taká inšpiratívna, že som hneď na internete zháňala semienka gigantických odrôd, budúcu sezónu ich vysadíme u dedka a babky :). Zaujal nás aj popis, ako nafarbiť veľkonočné vajíčka cibuľovými šupkami. Na Veľkú noc vyskúšame.

Máte túto knihu doma? Páčila sa Vám? Máte nejaké otázky? Napíšte mi do komentára!

Kniha Z domu a zahrady vyšla vo vydavateľstve Baobab v roku 2011. Má 48 strán a rozmer 228×243 mm. Ak vás táto recenzia zaujala, môžete si ju kúpiť tu (v slovenskom Martinuse) alebo tu (v českom Martinuse).

Fotografie uverejňujem so súhlasom vydavateľstva.