VIANOČKA UDATNÝ, MEDVEĎ MŇAU, DRAK ČAU A ORIGINÁL PRINCEZNÁ FUJARA LOPÚCHOVÁ (Juraj Raýman, Vanda Raýmanová) – recenzia

Predstavte si mix Dobšinského s bláznivým Dahlom a máte celkom presnú predstavu, ako píše Juraj Raýman pre deti. Od prvých strán pocítite silnú inšpiráciu slovenskou klasikou: starček a starenka za siedmimi horami a siedmimi dolami tak silne túžia po dieťati, že si jedno upečú z vianočkového cesta. Vďaka vianočnému zázraku ich synček ožije, prekoná nástrahy (12 zbojníkov, čert prezlečený za krajčíra) a svojím hrdinstvom zruší kliatbu, ktorú na seba i svoje kráľovstvo uvalila márnivá princezná (odtiaľ názov Vianočka udatný). „Hrdina, chlap, dub i stroj“ si potom polepšenú princeznú vezme za ženu. Medzitým sa objaví drak, medveď aj zázračná sliepka, ktorá v noci na zámku znáša čierne vajcia s tajomným svetlom.

Nahustenie všetkých možných klasických rozprávkových motívov do jedného textu má parodický efekt. Juraj Raýman je totiž v prvom rade najmä skvelý zabávač Dahlových kvalít. Moje deti sa šli od smiechu zadusiť, keď Vianočka rozsekal zbojníkov na rezance a tie potom požrala nenásytná sliepka Ružena. Keď Vianočkov storočný otec vymrštený do veľkej výšky začne padať, vrásky na tvári sa mu roztiahnu ako rogallo, a tak začne vo vzduchu plachtiť. Toto mi pripomenulo slávnu scénu pristávajúcej Hastrošky z Dahlových Hastrošovcov. Podobné šialené výjavy sú na každej strane. Raýmanov humor má kadenciu tornáda, ako som napísala v článku o Emilovi z hôr (recenzia tu).

Ak vás bavil Emil, určite vás rozosmeje aj Vianočka a spol. Všetko, čo som napísala o ňom, platí aj tu. Absurdný humor autor nakladal lopatou, ako naznačuje už názov. Jednou z postáv sú Vianoce, a to poriadne ufrflanou. Bizarnými postavičkami sa to tu priam hemží: hovoriaca jazdecká sliepka má princeznovské meno Ružena, zatiaľ čo princezná dostala bačovské – Fujara Lopúchová. Nechýba ani sám Dobšinský.

Ako plachtiaci starček rozpáral nebo

Podobne ako v Emilovi, aj tu sa paralelne rozvíja viacero zápletiek. Popri Vianočkovom road tripe sa odvíja aj veľká galiba v podobe rozpáraného neba. Túto skazu spôsobil Vianočkov plachtiaci otec, ktorému sa podarilo doletieť až do neba, kde ho anjeli omylom považujú za nebožtíka:

Hebká vlna oblakov, z ktorých je nebo uštrikované, sa pred starčekom rozostupuje ako slávobrána. A spoza nej na neho máva zbor anjelov. Prišli ho privítať. Usmievajú sa od ucha k uchu, netušia, že je ešte nažive. Spievajú „Hosana“, volajú „Aleluja! Vitaj v Raji duša spravodlivá.“ Obletujú ho a (…) usádzajú k stolu bohato prikrytému nízkokalorickou stravou a nealkoholickým pivom.

Komu by sa také privítanie nepáčilo?

„Jedz a pi, čo hrdlo ráči! Keď si sa po smrti dostal do neba, určite si za živa trel biedu a zachovával zdržanlivosť.“

Starček tuší, že anjeli majú o jeho minulosti a životospráve skreslené informácie, ale nechce im kaziť radosť. Aj toho jedla by predsa bola škoda. Aj piva, hoci je len nealkoholické.

Ale táto neplánovaná návšteva nezostane bez odozvy. Svätý Peter sa rozhnevá, že sa mu do neba dostal niekto nepozvaný a nariadi veľkú inventúru. Počas nej však brány Raja ostanú nestrážené a pod náporom sa nebesá roztrhajú na cimpr-campr. V závere sa paralelné dejové línie spoja (Vianočka s princeznou zachránia nebo aj jeden druhého – všimnite si tú genderovú rovnováhu 🙂 ) a všetko dáva zmysel.

Dobšinský a bordel

Vianočka udatný, medveď mňau, drak čau a originál princezná Fujara Lopúchová – rovnako ako Emil z hôr – je v prvom rade o zábave. Ale radosť a ľahkosť, s akou sa autor pohráva s jazykom, z nich robia aj literárne zaujímavé dielo. Aj v jazykovej rovine platí, že sa mixuje Dobšinský s Dahlom. Čím exotickejší výraz, tým lepšie: ľubozvučné fertucha, fajront, špacír, tralákať po krkahájoch sa miešajú so štipľavejšími všiváci, šibe vám, na kieho frasa a prepletajú s takmer odbornými výrazmi ako perpetuum mobile, excelencia, inventúra, sentimentálny, honorácie, parametre, smernice. Šalmaje som musela gúgliť aj ja. Autor povymetal všetky zaprášené kúty slovenčiny a text oživil znôškou historizmov, archaizmov, dialektizmov, cudzích, expresívne znejúcich i expresívnych slov. Našťastie, dieťa sa v nich nestratí, kontext väčšinou dostatočne napovie, o čom je reč. Lebo, ako som už písala tu, na siahodlhé vysvetľovanie pri Raýmanovom tempe nemáte čas („Mama, čítaj už konečne“ 🙂 ).

Sranda je sranda (prípadne prča). Ak raz na tento pojem neexistuje adekvátne expresívne spisovné slovo, autor si s tým hlavu neláme a použije to, čo má poruke. S konvenciami sa veľmi nezaťažuje, naopak, s veľkou chuťou ich porušuje. Nie je veľa rozprávok pre malé deti, kde natrafíte na slová ako bordel, riť, pindanie. Priznajme si, detváky ich už aj tak dávno niekde počuli. Určite však nie v princezničkovskom kontexte. O to vtipnejšie tam pôsobia. Ak máte, tak ako ja, deti ktoré zaujímavé slová z knižiek prenášajú do svojich hier, máte sa na čo tešiť! 🙂

Výrazy ako extempore musia deťom znieť ako zaklínadlá. A veru ako zaklínadlá aj fungujú – celkom schválne rušia „prostonárodnú“ rozprávkovú atmosféru a vracajú čitateľa naspäť do súčasného sveta (preto ten úradnícky žargón). Táto dialektická výstavba je nielen zdrojom humoru, ale aj dobrou príležitosťou zamyslieť sa (stačí aj podvedome 🙂 ) nad tým, čo robí rozprávku rozprávkou. Najmä keď nás autor neustále vťahuje do procesu tvorby sťažnosťami, že nevie, ako pokračovať v deji. A keď už naozaj nevie, ako ďalej, privolá si na pomoc Konrada Lorenza 🙂 .

Tváriť sa ako Karol Konárik

Knižku ilustrovala autorova manželka Vanda Raýmanová. Áno, to je tá, čo vytvorila večerníček aj knižku Drobci (spolu s manželom).

V tomto rozhovore si prečítate, ako sa im spolu pracuje, a prečo sa v ich spoločných knihách nespomína Karol Konárik.

Z časopisov povystrihované písmenká na obálke a vnútri knihy má na svedomí Martina Rozinajová, ktorej meno môže slúžiť ako orientačný bod pri hľadaní dobrých kníh.

Komu je kniha Vianočka udatný, medveď mňau, drak čau a originál princezná Fujara Lopúchová určená

Na túto otázku sa pri Raýmanových knihách nedá celkom odpovedať. Keďže sa pri ich písaní zjavne sám dobre baví (preto sú také vtipné), nejedna poznámka je určená hlavne dospelým ušiam. Ak sem-tam deti (knižku si obľúbi najmä kategória predškolákov a mladších školákov) niečo nepochopia, nevadí. To, čo už dávno vedia v Hollywoode, prichádza s Jurajom Raýmanom aj k nám: dobrá rozprávka je taká, ktorá baví aj dospelých. Keď sa smeje rodič, bude sa smiať aj dieťa. Divoké šialené zvraty si vyžadujú divadelné nasadenie čítajúceho ešte viac ako pri iných knihách – monotónny hlas by ich zabil. Aj preto je dôležité, aby sa nenudil ani rodič.

Týmto mi autor pripomína Ivana Lesaya a jeho A-KO-ŽE (recenzia tu). Sú dva prístupy k rodičovstvu: kosačkovo-helikoptérovo-vysávačovo-dokonalý a prístup spokojného rodiča, ktorý sa novými úlohami nenechá prevalcovať, a užíva si život aj s dieťaťom. Z kníh oboch týchto autorov sála taká pohoda (znásobená aj alkoholom 🙂 ), že niet pochýb, ktorý postoj je im bližší. Je dosť možné, že ním nakazia aj čítajúcich 🙂 .

Máte túto knihu doma? Ako sa vám páčila? Máte nejaké otázky? Napíšte mi komentár.

---

Kniha Vianočka udatný, medveď mňau, drak čau a originál princezná Fujara Lopúchová vyšla v roku 2014 vo vydavateľstve filmotras. Má 128 strán a rozmer 148×195 mm. Ak sa vám táto recenzia páčila, knihu si môžete kúpiť tu.

Fotografie uverejňujem so súhlasom vydavateľstva, ktorému ďakujem za recenzný výtlačok.