Nedávno sa na našom ihrisku odohral „škandál“ – 6-ročný chlapec, rovesník našej dcéry, si tam z mobilu púšťal veľmi hlasný rap. Reakcie prizerajúcich sa dospelých boli rôzne – od smiechu po zhrozenie a pobúrené hundranie. Ja som si len pogratulovala, že moje dieťa v tomto veku ešte zaujímajú zvieratká. Vďaka knihám ako Nie je opica ako opica ešte aj dlho budú.
Keď som ju uvidela, nevedela som, čo od nej očakávať – komiks alebo klasickú rozprávku? Ale obálka ma okamžite zaujala a hneď som vedela, že ju chceme mať. Na moje prekvapenie sa z nej vykľula originálna encyklopédia opíc. Len nedávno sme dočítali inú skvelú encyklopédiu, Hávedník/Hávětník (recenzia tu), a Nie je opica ako opica sa mu v mnohom podobá. Napríklad nádhernými ilustráciami, ktoré sa neberú príliš vážne. Aj tu si ilustrátorka Barbora Kršková dovolila vpašovať vlastné vtipy. Textová časť je trochu skromnejšia ako v Hávedníku, takže sa dá čítať aj s menšími deťmi. A aj tu je veľa zaujímavostí.
Aj opice majú rady wellness
Dočítali sme sa, že šimpanzy používajú listy ako toaletný papier, že makaky japonské sa rady vyhrievajú v termálnych prameňoch, že malpy kapucínske používajú vlastné voňavé „šampóny“ – z byliniek, citrusových plodov a korenia – a niekedy si preverujú silu vzájomného priateľstva tak, že jedna druhej aj hodinu strkajú prsty do očnej jamky :), tamaríny fúzaté sa dorozumievajú aj ukazovaním zubov a vyplazovaním jazyka, okále sundské majú nohy ako žabky, sifaky diadémové výborne lozia po stromoch, ale s chôdzou po zemi majú trochu problém, preto skáču, akoby tancovali, že lemury majú slabú termoreguláciu, preto sa vyhrievajú na slnku v jogínskej pozícii, že mediálny obraz o gorilách je nespravodlivý, pretože sú to veľmi mierumilovné stvorenia. Jane Goodall by vedela rozprávať 🙂 . Rozprávať (vlastným znakovým jazykom) vedela aj celosvetová celebrita gorila Koko. Opice si rozhodne zaslúžia, aby sme ich spoznávali aj inak ako cez mreže v Zoo.
Je radosť čítať knihy, ak sú spisovateľ a ilustrátor rovnocenní partneri a spolupracujú. V tomto prípade sú autorským duom mama a dcéra a ich blízky vzťah v tejto encyklopédii cítiť. Lucia Kršková je dlhoročná etologička so špecializáciou na primáty a jej dcéra Barbara je študentka vizuálnej komunikácie.
Dnes už skoro každá kvalitná kniha chce ponúknuť čitateľom niečo naviac, nejaký malý bonus. V tomto prípade potešil krátky kvíz na konci knihy (Lucia Kršková v sebe nezaprie učiteľské povolanie 🙂 ). Ďalším ozvláštnením je malý sprievodca – opička, ktorá je na rozdiel od ostatných opíc vykreslená len komixovo minimalisticky. Objavuje sa však len na začiatku a konci knihy, preto by v knihe možno ani nemusela byť. Ale ak by tam aj bola len preto, aby obálka vyzerala zaujímavejšie, stálo to za to 🙂 .
Komu je kniha Nie je opica ako opica určená
Malým zoológom od piatich rokov, ale vďaka veľkým krásnym a zaujímavým ilustráciám pri nej obsedia aj mladšie deti.
Bonus
Mirka Trippé z blogu Úlet s knihou vymyslela a zrealizovala kopec aktivít k tejto knižke. Nájdete tu aj rôzne kartičky v pdfku.
Komu by sa opíc ešte málilo, môže si zaobstarať aj tento nádherný básničko-abecedárik Jino taje opic od Petra Nikla. Z písmeniek v tvare opíc treba poskladať text a nie je to také ľahké, ako to vyzerá! Famózny Petr Nikl (cena Chalupeckého, Magnesia litera, zlatá stuha IBBY) je ďalší Čech, čo podľa mňa patrí k svetovej ilustrátorskej špičke.
Vo vrecku dve „nobelovky“ a v portfóliu spolupráca s Mauriceom Sendakom, Milošom Formanom, Beatles aj Bobom Dylanom. Petr Sís má zlaté české ručičky.
Máte túto knihu doma? Ako sa vám páčila? Alebo máte nejaké otázky? Napíšte mi komentár.
Kniha Nie je opica ako opica vyšla v roku 2017 vo vydavateľstve Egreš. Má 48 strán a rozmer 213×254 mm. Ak vás táto recenzia zaujala, môžete si ju kúpiť tu.
Fotografie uverejňujem so súhlasom vydavateľstva.
