Dve nobelovky za detskú literatúru
Kde žijú divé zvery je jedna z najznámejších a najlepších detských kníh všetkých čias, Maurice Sendak za ňu získal cenu ALMA, nobelovku za detskú literatúru, aj jej predchodkyňu, cenu Hansa Christiana Andersena. Sendaka vraj detským návštevám v Bielom dome čítal aj ex-prezident Obama, tiež nobelovkár :).
Skvelá kniha zo Slniečkova, ako vždy
Práve som túto knihu zháňala v origináli, keď som zistila, že vyšla aj v slovenčine. Zaliala ma vlna nádeje v slovenský knižný trh. Veľa sa hovorí o skvelých českých vydavateľstvách Baobab a Labyrint, ale je pozoruhodné, že sa vydavateľstvo Slniečkovo odvážilo vydať takýto skvost na trikrát menšom slovenskom trhu (áno, trikrát menšom, lebo všetci vieme, že vzťah slovenských a českých knižiek a čitateľov nie je veľmi symetrický).
Kedy sa začne poriadny cirkus
A skvost to naozaj je. Je len málo detských kníh bez jednoznačného výkladu, kde si dieťa musí samo domyslieť, čo sa vlastne deje. Príbeh je totiž silne dofarbený bujnou fantáziou malého chlapca. A tak sa pri pátraní po tom, čo sa naozaj stalo, čitateľ musí opierať o rôzne náznaky. Je to skvelý úvod do sveta umenia s nejednoznačnými interpretáciami. Mám skúsenosť s tým, že deti odmietajú príbehy (a situácie), ktorým nerozumejú. V tomto prípade ich nejednoznačnosť naopak priťahuje. Táto kniha im predkladá fantazijnú rovinu príbehu o neposlušnom chlapcovi Maxovi v maske vlka.
Toho mama za trest pošle spať bez večere. Jeho izba sa začne premieňať na prales a Max sa vydá na dlhú plavbu v plachetnici. Keď narazí na ostrov, kde žijú divé zvery, skrotí ich jediným pohľadom a stane sa ich vládcom. Vtedy sa začne poriadny cirkus. Keď sa mu začne cnieť za domovom, vráti sa do svojej izby a tam ho čaká večera. Teplá. Aj malé dieťa pochopí, že pod nánosmi chlapcovej fantázie sa skrýva skutočný príbeh, ktorý treba rozkódovať. Vŕta mu v hlave, že tie divé zvery sú akési zvláštne – polozvery, poloľudia so žltými očami. A ako je možné, že chlapca čaká teplá večera? Nepotrebuje vedieť, že ako predloha pre divé zvery autorovi vraj poslúžili vlastní príbuzní, ktorých asi nemal príliš v láske. A je v podstate jedno, ako dieťa interpretuje tento príbeh. Hlavné témy knihy – vzdor, hnev, láska, odpustenie, zmierenie – však odčíta z Maxovej tváre veľmi presne.
Kniha v animovanej podobe – Jung by si zgustol
Textu je minimum, o to veľavravnejšie sú obrázky. Že s Maxovou izbou nie je všetko v poriadku, tušíte už na začiatku. Vyzerá ako optická ilúzia, strop je prokletě nízko. Alebo posteľ je akási veľká?
Farby, mesiac v splne, tajomný les, všetko vyzerá ako vo sne.
Posúďte sami, táto animácia verne kopíruje Sendakove ilustrácie. Takúto poctu Sendakovi vzdal Gene Deitch. Ten Gene Deitch, ktorý spolu s manželkou Zdenkou vytvoril najväčšie skvosty českých animovaných rozprávok, napr. Maxipes Fík:
Aj túto Sendakovu rozprávku adaptoval Deitch:
Sendakove rozprávky zjavne znesú hlbšiu psychoanalýzu, do tej sa ale púšťať nebudem :).
Komu je kniha Kde žijú divé zvery určená?
Primárne kategórii 3 – 6, ale určite zaujme vnímavé deti aj za touto hranicou. Kniha má naozaj minimum textu a pomerne hrubé strany, takže ak sa prenesiete cez niektoré gramatické konštrukcie (v pohode ich prerozprávate vlastnými slovami), môžete ju pokojne kúpiť na druhé narodeniny. Na lineárne vnímanie príbehu je ešte skoro, ale štuplík si určite nájde niečo, čo ho zaujme. Maxova maska a hlavne divé zvery sú pre našu 2,5-ročnú dcéru mimoriadne fascinujúci zdroj večných otázok. Takto sama zrecenzovala túto knihu: „Je to krásna kniha.“ Určite to bolo úprimné, stále sa k nej vracia. 5-ročnú dcéru tiež zaujali ilustrácie a nejednoznačnosť príbehu a ku knihe sa vracia, aby vypátrala, čo sa presne stalo. V skratke: Kde žijú divé zvery je kniha, ktorá rastie s dieťaťom.
Kniha Kde žijú divé zvery vyšla v roku 2014 vo vydavateľstve OZ Slniečkovo. Má 44 strán a rozmer 260×235 mm.
Ak sa vám táto recenzia páčila, knihu si môžete kúpiť tu.
4 odpovede na „KDE ŽIJÚ DIVÉ ZVERY (Maurice Sendak) – recenzia“