Leto v Leotoldove
Toto leto sme sa zásobili mimoriadne kvalitnými a krásnymi knižkami. Tu som písala o Nie je opica ako opica, tu o Prázdninách s Oskarem, tu o Knižke o pocitoch. Ale len knihu od Olgy de Dios si deti pýtali stále znova a znova, do omrzenia. Toto leto sme strávili v Leotoldove 🙂 .
Sú aj v našej skrini živé dinosaury?
Kniha na prvý pohľad zaujme neuveriteľne farebnými ilustráciami. Autorka pritom použila, ako aj sama uvádza, len tri pastelky. Deti tak môžu hútať, aké farby vznikajú kombinovaním žltej, zelenej a neónovej ružovej. Je naozaj pozoruhodné, akú atmosféru dokáže vyčariť s touto obmedzenou paletou – letno-pohodovo-plážovú, vesmírnu, mesačnú. Ale táto kniha by nebola taká úspešná, keby bola len o farbách a troch chutnučkých postavičkách. Bláznivý príbeh, ktorý troch kamarátov hľadajúcich Leotoldu preháňa od dinosaurov k fúzatým sirénam, na vrchol majáka na opustenom ostrove či dokonca do vesmíru, má tri veľmi silné momenty. Prvý je, keď traja kamaráti otvoria dvere Leotoldinej skrine a nájdu v nej živých dinosaurov. Prekvapenie je umocnené tým, že skriňa v knihe sa skutočne otvára ako veľké otváracie okienko. Štuplíček (3 roky) sa po prvom čítaní šiel s potmehúdskym úsmevom presvedčiť, či aj v našej skrini nebývajú dinosaury. To sú tie chvíle, keď svoje deti milujete ešte viac ako inokedy.
Druhé prekvapenie a druhé otváracie okienko prichádza vo chvíli, keď sa kamaráti nechajú zožrať veľrybou, aby v bruchu pohľadali Leotoldu. Pod okienkom je röntgen pažravej veľryby – s mozgom, chrbticou (moje deti hneď pátrali, či má pod plutvou hovienko 🙂 ) a všetkým, čo zožrala. Tretie a najväčšie prekvapenie je na konci knihy. Keď traja kamaráti Leotoldu nenájdu, vyzvú čitateľa, aby im ju nakreslil na prázdnu dvojstranu. Geniálny nápad! Je to naozajstné ilustrátorské zadanie. Deti musia použiť vlastnú fantáziu, Leotolda totiž v knihe nie je. Vieme len, že je obrovská, guľatá, úprimná, falošne spieva a je s ňou veľká zábava.
Potvory, patvory a Laco Chudík na dedine
Španielka Olga de Dios podľa vlastných slov dúfa, že táto kniha pomôže deťom uveriť, že môžu vytvoriť čokoľvek na svete. Túto stratégiu dotiahla do detailov – tri hlavné postavičky, Tuto, Katarínka a večne vystrašený Gašpar, nie sú nedosiahnuteľne krásne bytosti, ale neidentifikovateľné patvory, presne také, aké kreslia troj- či štvorročné deti. To všetko pobáda čitateľov k tvorivosti, možno až k návrhu vlastnej knižky. Tomu je podriadený aj šialený príbeh – je presne taký, akoby ho vymyslelo malé dieťa (rovnakú stratégiu si zvolil aj Ivan Lesay v A-KO-ŽE, recenzia tu). S cieľom ukázať čitateľom, že sú súčasťou aj spolutvorcami príbehu, použila autorka na viacerých miestach brechtovský Verfremdungseffekt: maják na konci príbehu sa doslova nazýva Maják na konci príbehu. Keď Tuto, Katarínka a Gašpar na jednom mieste priamo oslovili čitateľa („ty, áno ty“), moje detváky boli príjemne zaskočené a potešené asi tak, ako keby moja stará mama z dediny osobne stretla Laca Chudíka.
Anouck Boisrobert a Louis Rigaud posúvajú hranice možností pop-up kníh. Prečítajte si recenziu na nádhernú knihu That’s My Hat!
Interaktívnosť sa prejavuje aj inak – knižka opakovane priamo oslovuje dieťa a očividne sa snaží narúšať čitateľove očakávania: tyranosaurus je mimoriadne priateľský, sirény sú fúzatí muži, veľryba zožrala raketoplán a iné haraburdy – to určite žiadne dieťa nenechá bez komentára alebo otázky. Na jednej dvojstrane je 49 očíslovaných ovečiek – zhruba do toľko vie narátať naša predškoláčka, takže nám to padlo vhod ako výborné cvičenie.
Tu si môžete prelistovať celú knihu:
Komu je kniha Leotolda určená
Deťom od dvoch rokov (stránky sú z polohrubého papiera, takže by mali niečo vydržať) do 6-7 rokov.
Máte túto knihu doma? Páčila sa Vám? Máte nejaké otázky? Napíšte mi do komentára!
Slovenský preklad španielskeho originálu vyšiel vo vydavateľstve Egreš v roku 2018. Kniha má 50 strán. Ak vás táto recenzia zaujala, Leotoldu si môžete kúpiť tu.
Fotografie uverejňujem so súhlasom vydavateľstva..
3 odpovede na „LEOTOLDA (Olga de Dios) – recenzia“