PREČO BÝVAME ZA MESTOM (Peter Stamm, Jutta Bauer) – recenzia

Čo si z prvého domu v detstve pamätáte vy? Mne sa vždy ako prvá, neviem prečo, vybaví chodba. Nakresliť jej pôdorys by som už asi presne nevedela, ani určiť farbu stien, spomínam si skôr na pocit bytia v chodbe, pocit, ktorý v mozgu blúdi úplne inými synapsiami ako slová. A toto je podľa mňa aj najzaujímavejšia myšlienka tejto knižky: uvedomenie si, že naše životy do veľkej miery určujú banálne veci ako trebárs modré svetlo z prvej kapitolky knižky (alebo obrazovky 🙂 ).

Hviezdne duo Stamm-Bauer

Budem úprimná, toto nie je kniha, ktorú by si deti vyťahovali z našej knižnice veľmi často. Ale keď si ju už čítame, zaujme ich. Zjavne zaujala aj iných čitateľov (bola preložená do 11 jazykov) a porotu Bibiany, ktorá jej udelila ocenenie Najlepšia kniha jari 2014. Ja som ju kúpila, lebo som bola zvedavá na tvorbu Jutty Bauer, ktorá získala v roku 2010 „nobelovku“ za detskú literatúru – cenu Hansa Christiana Andersena. Jej fantastické hravé a vtipné ilustrácie nesklamali, ale tentokrát je v popredí skôr text nemenej známeho autora Petra Stamma (jeho Agnes je „kľúčové dielo po nemecky písanej literatúry 90. rokov 20. storočia“ (Martinus)).

Ako sa býva v autobuse

Knižka je záznamom v 18-tich kratučkých kapitolkách o živote jednej nezvyčajnej rodiny na rôznych miestach. Sťahujú sa totiž neustále, pretože nikdy nie je všetko dokonalé a vždy sa niektorý člen rodiny cíti smutný alebo nespokojný. Vystriedajú naozaj exotické obydlia – bývajú v autobuse, kine, lese, na kostolnej veži, v daždi či dokonca v klobúku, husliach, na Mesiaci, nikde. Peter Stamm v absurdných nápadoch môže konkurovať Rodarimu alebo našim le Kvetovi (recenzia tu) a Raýmanovi (recenzia tu a tu).

A hoci je táto knižka na niektorých miestach celkom zábavná (opaľujúca sa holá mama na streche, kňaz vykrikujúci Jesus Maria, vystrájajúce deti v hoteli), jeho rozprávačský štýl je celkom iný. Žiadne expresívne alebo poetické výrazy, ale suché, strohé a vecné komentáre z perspektívy dieťaťa zo sťahujúcej sa rodiny. Takto máme z prvej ruky akoby denníkové záznamy o tom, ako sa ktorý člen rodiny v danom dome a období cítil, čo bolo na dome nezvyčajné, o významných udalostiach, ktoré sa v danom časovom intervale udiali a podobne. Aj najosobnejšie situácie sú podané ako holé objektívne fakty bez komentára: otec prestal milovať mamu.

Otec prestal milovať mamu, dedko zomrel, bodka

Otec prestal milovať mamu, dedko zomrel, bodka a zase sťahovanie??? Tento extrémne nezaujatý štýl pôsobí úplne nepatrične. Je to zámer, samozrejme. Strohosť vo vyjadrovaní spôsobuje, že život tejto rodiny sa nám mihá pred očami závratnou rýchlosťou (mama sa naučila štyri nové jazyky). A v tomto víre lepšie vynikne jediná životná istota – rodina. Táto konkrétna trojgeneračná rodinná bunka sa drží mušketierskeho hesla Všetci za jedného, jeden za všetkých, preto sa sťahujú zakaždým, keď hoci len jednému z nich niečo vadí.

V tejto rodine sa nad svojím nomádskym osudom nezamýšľajú, nesťažujú sa, ale prispôsobia sa všetkým okolnostiam. V každej situácii sa dá niečo zaujímavé zažiť, zo všetkého vyťažiť. Dokonca aj bývanie pod mostom má svoje výhody – viac času na premýšľanie. Fascinovala ma spleť týchto zážitkov. Časť z nich jednoducho priniesol život, časť z nich jasne súvisí s obydlím, ktoré im je aktuálne domovom.

4-3-2-1-0-sťahovanie

Šialené tempo sťahovačiek ešte umocňuje odpočítavanie 4-3-2-1-0-sťahovanie, ktoré autor zakamufluje do záveru každej kapitolky, napríklad takto:

„Otec býval na štvrtom poschodí, starému otcovi vypadli ďalšie tri zuby, sestra telefonovala s dvoma rôznymi ľuďmi a stará mama tvrdila, že má v Ankare tajného ctiteľa. Ale mama už nechcela nič počuť. Preto sme sa presťahovali na Mesiac.“

Posledná kapitola sa končí inak:

„Náš dom má štyri rohy, náš rok štyri ročné obdobia, za mesto sme sa presťahovali pred štyrmi rokmi a tu bývame a asi tu ešte dlho zostaneme.“

Je v tom zašifrovaný odkaz, že rodina si konečne našla miesto, kde sú všetci spokojní. Štvorka je tu symbolom dokonalého naplnenia, ako štyri ročné obdobia, ktoré sa v knižke stále striedajú.

Čo si treba všímať

Ďalšie významy treba hľadať v ceruzkou načrtnutých obrázkoch pod textom. Keď sa rodine darí (majú dom), majú aj viac materiálnych statkov (kufre, stoličky, lampu, knihy, plyšového medvedíka). Keď majú len veľmi provizórne bývanie, často si so sebou nesú len červený koberec alebo rebrík. Sociálny aspekt je tu silne prítomný, najmä v časti, kde rodina býva pod mostom. Stará mama tam dostane nádchu, z ktorej sa nevie vyliečiť a starý otec zomrie. Rodina je dokonca nútená žobrať (Pretože sme nemali peniaze, prihovárali sme sa ľuďom na prechádzke. Niektorí nám pomohli a niektorí nie.).

Celý príbeh si teda môžete interpretovať aj tak, že rodina prišla o strechu nad hlavou a hľadá si iný domov. Na chvíľu sa prisťahujú k tete, ktorá neustále hrá na husle. Keďže hudba sa ozýva v celom dome, majú pocit, akoby žili v husliach. Keď sa od rodiny odvrátia priatelia, cítia sa, akoby žili nikde. Prečo bývame za mestom však nie je žiadna pochmúrna sociálna dráma. Rodina si žije svoj život bez ohľadu na okolnosti, so všetkými radosťami, akoby bývanie napríklad v lese nebolo ničím výnimočné.

Od nonsensu k filozofii a Dubodomu

Od nonsensovej literatúry nikdy nie je ďaleko k filozofii (čítali ste už moju recenziu knižky Medveď, ktorý tam nebol?). Príbeh môžete vnímať aj v celkom inej vrstve – ako zamyslenie nad vnútorným vnímaním času. Možno členovia rodiny len prežívajú svet tak intenzívne, že majú pocit, akoby krátka chvíľa (prechádzka v lese, v daždi, návšteva kina, sneženie) trvala celé mesiace či roky.

Toto všetko sú len moje interpretácie, ktoré môžete odhaliť za textom. Ak chcete, aby deti prečítali túto knihu aj inak než len v rovine absurdnej rozprávky, treba im trochu pomôcť. Napríklad otázkou Prečo má rodina pocit, že bývajú v husliach? Keď odhalia princíp synekdochy (časť nahrádza celok alebo naopak; napríklad husle zastupujú celý byt, v ktorom teta cvičí na husle), môžete si s nimi zahrať hru, cez aký vnem by ste najlepšie vyjadrili to, ako sa cítite u vás doma alebo na návšteve. A tiež pofantazírovať o tom, ako by sa vašej rodine žilo v … (doplniť podľa preferencií).

A možno sa vyberiete iným smerom ako ja a užijete si bláznivú doslovnú rovinu. V každom prípade si určite s deťmi pozrite tento nádherný Dubodom. Ako by sa vám v ňom bývalo? 🙂

Komu je kniha Prečo bývame za mestom určená

Deťom od troch-štyroch rokov. Hornú hranicu odhadujem na sedem-osem.

Máte Prečo bývame za mestom doma? Ako ste príbeh interpretovali vy? Veľmi ma poteší každý komentár, k tejto knižke obzvlášť.

---

Knihu Prečo bývame za mestom vydalo vydavateľstvo Perfekt v roku 2014. Má 40 strán a rozmer 225×225 mm. Vytlačili tlačiarne Kasico. Kúpite tu. Dostupné aj ako e-kniha.

Fotografie uverejňujem so súhlasom vydavateľstva.