Niektoré slovenské publikácie pre deti sa mi zdajú trochu na jedno kopyto, ale o tejto to rozhodne neplatí. Knižka Chlapec s očami ako hviezdy sa zdala zvláštna aj mojim detvákom, ktoré sú zvyknuté na poriadne umelecké úlety. Štuplíček ju preto odignoroval, ale predškoláčku, naopak, práve preto veľmi zaujala. „Dej“ je jasne rámcovaný snom:
Lúka, na ktorú motýľ chlapca uniesol, bola totiž celá modrá.
Rástla na nej modrá tráva s dlhými prstami, modré stromy s rozstrapatenými vlasmi a modré kvety s veľkými ústami.
Aj obloha nad lúkou bola modrá.
„Kde som to?“ spýtal sa chlapec motýľa, ktorý sedel vedľa neho.
„Ja neviem. Možno sa ti to len sníva,“ odpovedal motýľ.
„A prečo je všetko modré?“ vyzvedal ďalej chlapec.
„Nebude to preto, že je to tvoja obľúbená farba?“ naznačil mu motýľ.
„Ako sa volá táto krajina?“ chcel vedieť chlapec.
„Môže sa volať, ako len chceš,“ upozornil ho motýľ.
„A kde leží?“ vypytoval sa chlapec.
„Na žiadnej mape ju asi nenájdeš,“ prezradil motýľ.
„A aká je veľká?“ neprestával s otázkami chlapec.
„Akú veľkú si ju dokážeš predstaviť?“ spýtal sa motýľ.
V modrej snovej krajine sa dejú snové veci: niektoré slová a vety majú zmysel len zdanlivo, iné vety sú absurdné už na prvý pohľad. Známe postavy (Lomidrevo, Miesiželezo, Budkáčik a Dubkáčik, Smelý Zajko, Baba Jaga, Dlhý, Široký a Bystrozraký, Pampúch Pampúšik, chrobák Truhlík) sa správajú úplne nepredvídateľne. Niekedy sa disproporčne zväčšujú (motýľ väčší ako chlapec) alebo nebadane vytrácajú a znova objavujú. Aj prostredie je známe, a predsa iné – tráva je rukatá, stromy vlasaté a kvety kvitnú ústami.
Moje dieťa túto hru na sen prijalo a veľký podiel na tom má Martina Matlovičová (recenzia na skvelú knihu Leonardo, kocúr z ulice tu). Čo by bola táto kniha bez ilustrácií? Aj bujná detská fantázia občas potrebuje barličky. Na portáli ASILu je niekoľko ukážok z knihy.
Proces zhojený
Keď spisovateľ a ilustrátor fungujú ako rovnocenný tandem, vždy je radosť čítať výsledok ich spolupráce. Keď listujem v tejto knihe, ešte viac ma hnevá, že som predminulý rok prepásla ilustrátorkin workshop na festivale BRaK. Detváky v kolážach odhalili aj tie najmenšie písmenká a všetky sme ich museli prečítať. A keďže táto skvelá ilustrátorka nenechá ani takýto detail na náhodu, bolo to veľmi vtipné čítanie: Generální štáb českosl, mpitál 85, Hollandsko, dôchodková pokuta, misionár alebo mlynár, proces zhojený, národný výbor dôchodkového zabezpečenia, apple and cinnamon, souřadnicový systém, hospodársky rok 1948 – 49. Už vidím Martinu Matlovičovú, ako si pri tvorbe koláží škodoradostne predstavuje nás rodičov, ako sa potíme, keď máme tieto slová vysvetliť detvákom 🙂 .
Námet trochu pripomína Alicu v krajine zázrakov (ale Pero Le Kvet nie je žiadny copycat!), hlavná postava čudáckeho a mierne nesvojprávneho chlapca bez mena zase trochu pripomína Malého princa. Ale opäť, žiadne parazitovanie na známej značke, len nenápadná narážka. Na Malého princa – alebo aj slovenskú knihu Celkom ako sen (recenzia čoskoro) – sa Chlapec s očami ako hviezdy ponáša aj filozofickými vsuvkami a životnými múdrosťami, ako napríklad tajomstvo Baby Jagy:
„Zapamätaj si, že všetky cesty niekam vedú, len si musíš správne vybrať a ničoho sa už potom nebáť. Musíš počúvať najmä hlas svojho srdca“
Chlapec bez mena filozofuje aj o tom, či by rybník plný zlatých rybiek priniesol ľuďom šťastie, a čo by sa stalo, keby ich všetky vylovil jeden človek. Chlapec svoju rybku pustí naspäť do vody, lebo nemá žiadne želanie.
Proti automatizmom Pero Le Kvet bojuje aj v jazykovej rovine. Uvádzacie vety sa tu vyskytujú v každej priamej reči, a keďže na dialógoch je postavená celá kniha, je ich tu naozaj veľa. Je ich toľko, že pri čítaní (zámerne) vyrušujú. Dávajú tiež textu ležérny rytmus.
Je tu aj pár vydarených poetických pasáží:
Chlapec začal pozorovať okraje ľahkých chvejúcich sa listov.
„Ligocú sa v nich veľké krištáľové kvapky,“ upozornil motýľa.
„A v každej z nich čupí malý človiečik,“ všimol si motýľ.
Po chvíli už kvapky odskakovali a priezračné sa rozbíjali o smädnú zem.
Malí človiečikovia sa výskajúc rozutekali do všetkých strán.
Najviac o obsahu knihy napovie autorov životopis: zakladateľ metafyzických a patafyzických spolkov a samizdatov, spolutvorca Mašiny na miškovanie mozgov, organizátor Veľkej žranice, básnik, spisovateľ, výtvarník, obdivovateľ Alfreda Jarryho. Ale dá sa veriť niekomu, kto sa narodil ako 23-ročný? 🙂 Tak to o sebe tvrdí Pero Le Kvet.
Komu je kniha Chlapec s očami ako hviezdy určená
Táto kniha mala dobre našliapnuté do kategórie Deti odporúčajú, ale museli sme ju vrátiť do knižnice. Preto neviem, či by sa k nej dcéra vracala aj po dlhšom čase.
Odporúčam ju všetkým deťom, ktoré sú ochotné prijať Le Kvetovu hru na sen. Pre vekovú kategóriu od päť rokov.
Máte túto knihu doma? Ako sa vám páčila? Alebo máte nejaké otázky? Napíšte mi komentár.
Kniha Chlapec s očami ako hviezdy vyšla v roku 2016 vo vydavateľstve Artforum. Má 72 strán a rozmer 203×203 mm. Ak vás táto recenzia zaujala, knihu si môžete kúpiť tu.
Fotografie uverejňujem so súhlasom vydavateľstva.
2 odpovede na „CHLAPEC S OČAMI AKO HVIEZDY (Pero Le Kvet, Martina Matlovičová) – recenzia“