Kafka v Metamorfóze použil ako symbol sociálneho vylúčenia, pocitu čudnosti, absurdnosti a znechutenia zo seba samého muža meniaceho sa na chrobáka. Shaun Tan zašiel ešte ďalej. Eric je tieň? plameň? list? vidlička? kvietok? mimozemšťan? Nevedno. Nijako nevieme uchopiť jeho identitu a ani vysloviť jeho meno – preto nám blahosklonne dovolil, aby sme ho volali Eric. Ale rovnako zvláštne sa cíti aj on v našom svete. Eric je totiž zahraničným študentom, ktorý prišiel na výmenný pobyt. Všetko, s čím sa stretáva, aj tie najbežnejšie veci, sú preňho nové. Aby autor zvýraznil pocit kultúrneho šoku, zmenšil ho na veľkosť orecha. Z tejto perspektívy bezbranný Eric objavuje náš svet, svet ľudí. V orechovej mierke vníma okolie inak ako my a pýta sa zvedavé otázky, na ktoré nevieme odpovedať.
Ešte aj formát knižky je miniatúrny. Aj takéto detaily formálnej stránky sú u Shauna Tana prepracované. Pohral sa dokonca aj s malou bodkou v názve knihy, ktorá sa z i presunula nad r. Aj tým naznačuje, že fantáziu si v knihe opäť pustí na špacír. Takáto súhra medzi formálnymi aspektmi a obsahom je znakom autora najvyššieho rangu.
Špehujeme Erica
Zaujímavá je aj prísne asymetrická kompozícia. Kým rozprávača, teda chlapca, ktorý prijal Erica do rodiny, nikde nevidno, na všetkých ilustráciách je len Eric, chlapec-rozprávač si uzurpoval jazykovú rovinu. Príbeh nám rozpráva len on a nikomu inému (až na jednu repliku svojej mamy) slovo nedal. V knižke ho nevidno preto, lebo to jeho očami sa dívame na zahraničného študenta Erica, jeho očami ho špehujeme cez dvere kuchynskej skrine.
Hoci je Eric skutočne roztomilý, je vylúčené, aby sa s ním čitateľ identifikoval. Veď ani nevieme, čo si myslí a ako sa cíti. Našťastie, predtým, ako navždy odletí ako pierko von oknom, zanechá po sebe na pamiatku niečo, čo všetkým vyrazí dych. A v tomto dare je posolstvo knihy: hoci cudzinci (v akomkoľvek zmysle slova) vnímajú svet inak ako my, hoci nám ich spôsoby môžu liezť na nervy, v každej (sub)kultúre je niečo cenné. Hodnotiť cudzincov našou optikou znamená vidieť ich pokrivených. Nechať ich predstaviť to, čo si na sebe vážia sami, znamená objaviť v nich ľudí. Hoci táto kniha rozhodne hovorí o kultúrnych rozdieloch, interpretácia sa dá posunúť aj ďalej. Dá sa vztiahnuť na všetkých, ktorí sú pre svoje okolie tak trochu čudáci.
V Stratenej veci (recenzia tu) je jednou z hlavných tém zbieranie malých predmetov odhodených na ulici. Téma sa objavuje aj v Ericovi. Ak by to niekomu nenapadlo: v detstve to bola obľúbená aktivita Shauna Tana. Aj to podporuje dojem, že v knižke je veľa autobiografických spomienok. Prežíval Shaun Tan v Austrálii osamelosť a odcudzenie kvôli svojmu aziatskému výzoru? Nepoznám jeho život natoľko dobre, takže sú to len moje špekulácie. V každom prípade Eric je výnimočne silná a úprimná kniha.
Shaun Tan, milovník sci-fi, je majstrom čudesných nálad. Všetky jeho knihy majú záhadnú atmosféru, ale zakaždým inú: Pravidla léta sú čisté sci-fi, Stratená vec pripomína mix Dalího a Orwella, Cikáda (recenzia tu) Kafku a Eric mi evokuje opäť Kafku mínus pochmúrnosť plus Carolla plus film Andrej Rubľov od Tarkovského (v závere sa čiernobiele ilustrácie rozžiaria). Posúďte sami, v tomto článku z Guardianu si môžete prečítať takmer celú knihu.
Komu je kniha Eric/Eric (v českom preklade) určená
Deťom, ktoré dokážu prijať literatúru s nejasnou interpretáciou. Deťom rodičov, ktorí ich vedia jemne nasmerovať k vnímaniu autorových indícií. Približne od štyroch rokov.
Poviedka Eric pôvodne vyšla ako súčasť zbierky Tales from Outer Suburbia. Samostatne ju vydalo vydavateľstvo Templar Publishing v roku 2010. Má 46 strán a rozmer 153 x 120 mm. Vytlačili tlačiarne v Číne. My ju máme v angličtine, ale kúpiť si ju môžete aj v českom preklade vydavateľstva Kniha Zlín z roku 2011.
Jedna odpoveď na „ERIK/ERIC (Shaun Tan) – recenzia“