KNIHA DŽUNGLE DŽUNGLOVATÉ (Josef Antón, Lucie Brunellière) – recenzia

Leporelá väčšinou nemávajú veľký formát, ale toto má dobrý dôvod byť obrie: na každú dvojstranu sa musí zmestiť okolo dvadsať zvierat, ktoré treba nájsť. Každé z nich má meno: Evelína, Ferdinand, Baltazar. O to väčšia zábava bola hľadať ich medzi tieňmi, lianami, listami, húštinami, kameňmi a všetkým, čo nájdete v džungli. A niektoré sa zamaskovali poriadne! Často sme sa zapojili aj my dospelí a prečesávali džungľu centimeter po centimetri spolu s deťmi. Nebolo to vôbec jednoduché! Veľmi sa mi páčilo, že úlohy sú odstupňované – tie zložitejšie boli výzvou aj pre našu predškoláčku, tie ľahšie zvládol aj štuplík.

Kniha džungle džunglovaté

Každá dvojstrana predstavuje inú časť dňa a má inú atmosféru. A práve tá je na knihe najpríťažlivejšia. Ospalé zvieratá sa ráno prebúdzajú do jemnučkých farebných odtieňov, ktoré rýchlo vystrieda horúčava. Ostré biele slnko praží tak, až je to takmer nepríjemné pre oči. Celkom inak to vyzerá v prítmí stromov. Zapadajúce slnko sfarbí všetko do purpurova. Posledná dvojstrana je odvážne tmavá – zvieratá spia. Svietia len oči nočných živočíchov. Práca s farbami je naozaj obdivuhodná.

Moje deti sa tejto knihy nevedeli nabažiť. Prispeli k tomu aj nápadito umiestnené otváracie okienka, pod ktorými sa skrývajú inštrukcie, ktoré zvieratá treba hľadať.

Kniha džungle džunglovaté

Kniha džungle džunglovaté

Kniha džungle džunglovaté

Toto rozhodne NIE JE náučná kniha – panda, koala a medveď hnedý tu zdieľajú jeden biotop – ale bola radosť pozorovať, ako dvojročné dieťa bez zaváhania lokalizuje exotické zvieratá ako okapi alebo krajta.

Komu je Kniha džungle džunglovaté určená

Skvelá kniha na precvičenie postrehu pre deti od dvoch rokov – ak im s hľadaním občas trochu pomôžete – do šesť rokov.


Kniha džungle džunglovaté vyšla v roku 2016 vo vydavateľstve Axióma. Má 12 strán a rozmer 275×340 mm. Kúpiť si ju môžete v slovenskom Martinuse tu alebo v českom Martinuse tu.

Fotografie uverejňujem so súhlasom vydavateľstva.

VTÁČIA LEGENDA (Daniel Hevier, Vladimír Král) – recenzia

Vydavateľstvo Trio nedávno na svojom FB napísalo, že táto kniha sa pravdepodobne rozpredá ešte pred Vianocami. A to vyšla len v novembri! Obrovským podielom sa o to zaslúžili nádherné ilustrácie Vladimíra Krála. Toto je jedna z knižiek, ktorú si deti v dospelosti budú pamätať kvôli obrázkom. Výtvarnou dokonalosťou zaujmú už na prvý pohľad, ale obsahujú aj prvok neistoty, ktorá núti prezerať si ich stále znova a znova. Čo znamená ten znepokojujúci pohľad v očiach vtákov? Čo majú za lubom?

  • Vtáčia legenda

O príbeh v tejto knižke až tak nejde, a tak sa ho otrocky nedrží ani ilustrátor. Obrázky majú trochu inú, temnejšiu atmosféru ako rozprávanie. Jeho jasne rozpoznateľný štýl si určite pamätáte z buvikovskej série Kozliatka, Janko Hraško/O Janíčkovi a Ako šlo vajce na vandrovku/Tri prasiatka. Vtáčia legenda je však určená inej vekovej kategórii a ilustrátor si mohol dovoliť viac. Občas vytvoril až surrealistické kompozície. Táto kniha je nádherná, neviem sa na ňu vynadívať. Tipujem, že cena za najkrajšiu knihu roka ju neminie.

Daniel Hevier je u mnohých zapísaný najmä ako autor milých hravých ľahkých básničiek, o akých som písala tu. Hevier v próze, to je celkom iná káva. Pre niektorých možno prihorká, pre iných tá pravá.

Vtáčia legenda

Opäť si neodpustím poznámku o hybridných žánroch – takým je aj Vtáčia legenda na pomedzí poviedky a náučnej literatúry. Poznámok o skutočných aj vymyslených vtáčích druhoch je tu skoro toľko ako v menšej encyklopédii. O čom inom sa majú rozprávať dedko Stehlík s vnukom Strakom? Celý rozhovor sa odohráva na krídlach – počas letu do Edinburghu. Ornitologickú debatu spustí pohľad na cvičené sokoly, ktoré na letisku rozháňajú kŕdle, ktoré by mohli upchať motory lietadiel.

Vtáčia legenda

Vtáčia legenda, príbeh v príbehu, je o tom, že aj ten na prvý pohľad slabší môže urobiť veľké veci. Lovci strhujúcich príbehov však budú sklamaní. Rozprávač – vlastne sú dvaja – vstupuje do deja tak často a okato, až ho odsúva na vedľajšiu koľaj. Je to vlastne rozhovor o tom, ako vzniká príbeh, s kratučkými zamysleniami nad všetkým, čo k tomu patrí. Ako správne voliť slová, ako narábať s hlavnými postavami, ako im vyberať mená, ako ohýbať dej. Aby tieto myšlienky nepôsobili ako poučky frontálne vyučovanej hodiny slohu, dal im Daniel Hevier formu dialógu medzi starým otcom a vnukom. Spoločne dopredu posúvajú dej. A starý otec vnuka opakovane chváli – za vhodne zvolené slovo, zaujímavý dejový zvrat, za množstvo vedomostí o vtákoch. Autor tak nenápadne pobáda deti, aby sa nebáli vymyslieť si svoj vlastný príbeh. Napríklad keď sa budú nabudúce nudiť v lietadle.

Vtáčia legenda

Vtáčia legenda je vlastne rozprávka, ku ktorej spisovateľ pridal aj svoje myšlienkové pochody: ktorým knižným slovám bude dieťa rozumieť a ktorým už nie? Koľko odborných odbočiek si môže rozprávač dovoliť? Aby lepšie odhadol detského čitateľa, predstavil si ho ako piataka Petra a vedie s ním dialóg. Zistil tak, že niektoré slová už predsa len zastarali aj to, že deti si o téme, ktorá ich zaujíma, vygúglia veľa informácií. Medzi riadkami cítiť autorovu obavu: budú si mať dedko s vnukom čo povedať? Hoci sú si vekom vzdialenejší ako Bratislava a Edinburgh, títo dvaja generačnú priepasť preklenuli.

Komu je Vtáčia legenda určená

V tomto prípade je rozhodujúcejšia ako vek pripravenosť dieťaťa akceptovať knihu, v ktorej je príbeh druhoradý, a prijať úvahy medzi riadkami. Vnuk-rozprávač má asi desať rokov – na túto cieľovú skupinu mieri aj kniha. Knižku dostane dcéra (šesť rokov) na Vianoce, takže jej reakcie ešte nepoznám, ale predpokladám, že ju zaujmú nielen ilustrácie, ale aj text.

Vtáčia legenda

Ako sa táto kniha čítala vám?


Kniha Vtáčia legenda vyšla v roku 2018 vo vydavateľstve Trio Publishing. Má 44 strán a rozmer 215×265 mm. Kúpiť si ju môžete tu.

 

Fotografie uverejňujem so súhlasom vydavateľstva.

 

BRUM, ČIŽE MEDVEĎ (Kaisa Happonen, Anne Vasko) – recenzia

Enigmu som mala donedávna zafixovanú ako vydavateľstvo dahloviek a učebníc pre školákov. Ale v poslednej dobe sa zamerali aj na mladšie deti a prišli so samými skvostami. Tu som písala o Knižke o pocitoch, to je podľa mňa povinná výbava každej detskej knižnice. Vtipná je Musíš si priniesť klobúk a novinka Brum, čiže medveď je úplná paráda. Viem, že v Enigme chystajú aj ďalšie skvelé novinky, takže sa oplatí ich sledovať :). Picture books (veľké obrázky, krátky príbeh s minimom textu) pre deti od dvoch rokov už síce pomaly vychádzajú aj na Slovensku, ale stále je ich málo. Preto Brumovi veštím veľký úspech znásobený skvelou appkou s rozšírenou realitou.

  • Brum, čiže medveď

Ani neviem, čo skôr na tejto knižke vychváliť.  Vždy ma poteší, keď sú dôležité časti textu v detských knihách typograficky odlíšené. Zvýraznené slová deti automaticky priťahujú. Náš trojročný štuplík sa takto z knižiek naučil čítať zopár slov. Aj v Brumovi sa autorky pohrali s typografiou. Tá vás sama navedie na to, kde máte pri čítaní spomaliť, kde zrýchliť, čo zdôrazniť, čo slabikovať. Nie každý rodič je rodený herec, takže je to výborná pomôcka.

Brum, čiže medveď

Ilustrátorka Anne Vasko výborne pracuje so severskými motívmi a farbami: jeseň je krásne veselo-krikľavá, zimné odtiene sú stlmené – magické. Nálady okrem farieb vyjadruje aj mimika postáv a filmová perspektíva. Tú Anne Vasko využíva veľmi premyslene a vtipne. Pohľad zhora na rozjareného macka hádžuceho jesenné listy alebo obrovské makro (na šiestich stranách!!) unudeného ležiaceho Bruma, aby bolo jasné, ako veľmi sa nudí – ilustrácie perfektne korešpondujú s textom.

Brum, čiže medveď

Jeden, dva, tri. Trišesťpäťsto brusníc!

Macík Brum mi nechápavým výrazom pripomína skvelého Medveďa, ktorý nebol (recenzia tu). Spoločnú majú aj tému zimného spánku a vzbury voči okoliu. Brumovi sa totiž nechce spať. S týmto sa stotožní asi každé dieťa. Tie moje sa uspávaniu každý večer vzpierajú aspoň tak ako zločinci uväzneniu v béčkových filmoch. Brum je iný ako ostatné medvede. Vždy spí vtedy, keď sú ostatní hore a naopak (s týmto sa zase stotožňujem ja :) ). A tak keď sa už všetci naokolo uložili na zimný spánok, Brum ešte stále počíta brusnice a nie a nie zaspať. Nakoniec sa vytiahne z brlohu a ide si pozrieť tú zimu zblízka. A zistí, o čo ostatné medvede prichádzajú – zasnežená krajina je nádherná. Niekedy je dobré robiť si veci po svojom 🙂 .

Brum, čiže medveď

Knižka v rozšírenej realite

Kniha môže byť akokoľvek kvalitná, najväčším lákadlom bude aj tak appka BRUM alebo MUR od Step in Books. Stiahnete si ju zadarmo cez Google Play alebo cez QR kód. Nie je to zábava na dlhé hodiny – tvorcovia určite nemali taký rozpočet ako napríklad profesionálni tvorcovia hier – ale deťom zaručene spadne sánka. Appka využíva rozšírenú realitu: knižka vo vašich rukách vo vašej izbe ožije. Stačí zosnímať vtáčika z ľubovoľnej stránky a ten začne čvirikať, poletovať, obhadzovať Bruma brusnicami a keď mu to dovolíte, premení vaše okolie na krásnu zasneženú krajinu.

Komu je kniha Brum, čiže medveď určená

Enigma knihu predáva ako prvé samostatné čítanie – môže byť, ale podľa mňa sa bude páčiť najmä menším deťom, pokojne od dvoch rokov. Textu je tu naozaj máličko.

Vyskúšali ste už túto novinku? Napíšte do komentárov, ako sa kniha páčila vám.


Knižka Brum, čiže medveď vyšla v roku 2018 vo vydavateľstve Enigma. Má 40 strán a rozmer 195×260 mm. Kúpiť si ju môžete tu.

Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľom. Fotografie uverejňujem s ich súhlasom.

GRÉTA (Andrea Gregušová, Nastia Sleptsova) – recenzia

Autori kultovej knihy Freaconomics sú v enviro otázkach optimisti – v doterajšej histórii sa ľudstvo vždy dokázalo vysporiadať s obrovskými problémami, s ktorými zápasilo. Riešenia často prišli z nečakaných smerov. Súhlasím s nimi, že množstvo dobrých nápadov, ako si poradiť s klímou, existuje už teraz. Každý mesiac sa dočítame o nových plastoch, ktoré sa nevyrábajú z ropy. Moria by mohol zachrániť takýto druh, lebo sa rozloží pri kontakte so slanou vodou. Na ekologickejších plastoch pracujú aj Slováci. Koniec koncov, nie je to žiadna novinka, dávno pred nástupom petrochemického priemyslu sa plasty tradične vyrábali z konského mlieka či rastlinných škrobov. Chýba skôr politická vôľa presadiť tieto nové riešenia.

Všetci chcú Grétu

Frustráciu z politickej nečinnosti (tento týždeň neprešiel zákon o vratných PET fľašiach) si kompenzujem takýmito knihami. A zjavne nie som sama. Gréta začínala ako projekt na StartLabe. Vyzbieralo sa 177% cieľovej sumy. Nečudujem sa, že zbierka bola taká úspešná, dokonca aj na druhýkrát (na dotlač). Okrem toho, že vydavateľstvo Egreš je vždy zárukou krásnej a kvalitnej knihy, bolo už takúto knihu treba ako soľ. O tom svedčí aj to, že z kníhkupectiev prvý náklad zmizol ako gáfor a spolu s druhým vychádza aj preklad do angličtiny a maďarčiny.

Andrea Gregušová je už ostrieľaná autorka detských kníh (Červík Ervín, Operácia Orech a iné dedkoviny, Ako maliari vidia svet) a po skvelom Svetozárovi (recenzia tu) je toto už druhá kniha, ktorú napísala pre Egreš. Kým Svetozár je v prvom rade zábavná a až v druhom – treťom rade poučná kniha, v Gréte je to naopak, hoci aj sem spisovateľka vpašovala pár vtipov. Napríklad keď zverolekárka vyletela z papule veľryby Gréty, lebo sa jej kýchlo práve vtedy, keď jej vyšetrovala boľavé hrdlo. Detváky sa išli popukať, keď sme čítali repliky šušlavého žraloka Žerména, ktorý si pomýlil kotvu s tuniakom a vylomil si na nej zuby.

Igelitky v bruchu a vyrážky na chápadlách

Andrea Gregušová však nechcela čitateľov príliš rozosmiať, aby nestratili zo zreteľa dôležité posolstvo knihy. Moria sú znečistené ľudskými odpadkami a zvieratám to spôsobuje veľké problémy. Žralok si vylomil zuby a nemôže jesť, malé korytnačky zhltli igelitky a bolia ich bruchá, úhora v noci rušia lode a nemôže spať, chobotnica dostala vyrážky a kraby teplotu. Obraz skazy dokresľujú sugestívne obrázky odpadkami zaprataného morského dna. Keďže morské tvory v knihe sú viac rozprávkovými bytosťami ako zvieratami – hovoria ľudskou rečou, žralok namiesto strachu vzbudzuje súcit – deťom by sa mohlo zdať, že problém s odpadkami existuje len v rozprávke. Aby bolo jasné, že zamorenie oceánov a morí odpadom je, naopak, až príliš reálne a vyžaduje si rýchle riešenia, je na konci knihy mikroatlas veľrýb a kratučká kapitolka o tom, ako im každý z nás môže pomôcť (recyklovať, nekupovať jednorazové fľaše a tašky).

Na našu predškoláčku to zafungovalo stopercentne. Trápenie vodných živočíchov prežívala veľmi empaticky, bolo jej to vidieť v tvári. Na konci ma uistila, že na dovolenke pri mori ani na Slovensku nebude na zem odhadzovať žiadne smeti. Dokonca v návale súcitu spoločne so štuplíkom prisľúbili, že už nikdy nič neodhodia na zem ani u nás v byte! Tento záväzok bol, samozrejme, nad ich sily. Ale povedomie o tom, že prírodu treba chrániť, ostalo aj pol roka po tom, čo sme knihu kúpili a intenzívne čítali. Moje deti doteraz vonku vyrušuje každý odhodený predmet na zemi. Prečo to odhodili? – pýta sa ma štuplíček skoro každý deň otázku, na ktorú naozaj neviem odpovedať.

Gréta nechce pôsobiť ako prísna učebnica. Je tu aj niekoľko poetických pasáží. Napríklad táto:

„More sa naplní hudbou až po okraj. Kolíše sa do rytmu a šumí. I samotné slnko obdivuje Grétine piesne. Vždy v sobotu si oprie žeravé ucho o vodnú hladinu a načúva. Nakláňa sa čoraz viac, až napokon ponorí do mora celú hlavu, aby mu nič neušlo.“

Prstíky, výčnelky a iné radosti

A jedna malá drobnosť pre veľkú radosť. Neuveriteľné, ako sa moje deti dokázali tešiť z hladkých výčnelkov, ktorými je zvýraznený chvost, plutva a ústa veľryby na obálke. Malé (ale aj veľké 🙂 ) prstíky by dokázali po knižke kĺzať celú večnosť.

Ilustrácie Ukrajinky Nastie Sleptsovej zaujmú pokojnou nostalgickou atmosférou a tlmenou farebnosťou – prevládajú jemné patinové farby. Jej štýl výborne zapadol do portfólia vydavateľstva Egreš a perfektne sa hodí aj k téme: morský motív si priam pýta veľkorysé, nepreplnené ilustrácie, z ktorých cítiť rozľahlosť oceánu. Určite aj preto bola Gréta zaradená do prestížneho katalógu 200 najlepších detských/YA kníh White Raven 2018 a tiež do finále Národnej ceny za komunikačný dizajn.

Komu je Gréta určená

Deťom od troch do šesť-sedem rokov.

Máte túto knihu doma? Páčila sa vám? Alebo máte nejaké otázky? Napíšte mi komentár.


Kniha Gréta vyšla v roku 2018 vo vydavateľstve Egreš. Má 48 strán a rozmer 280×210 mm. Kúpiť si ju môžete tu. Ale kupujte rýchlo, lebo aj druhá várka sa predáva veľmi dobre. Dostala sa medzi 100 najpredávanejších kníh v Martinuse!

Fotografie uverejňujem so súhlasom vydavateľstva.