Kategória: deti odporúčajú

knihy, ktoré sa mojim deťom páčili úplne najviac

MATILDA (Roald Dahl, Quentin Blake) – recenzia

Keď som oznámila, že máme novú knihu od autora našich milovaných Hastrošovcov (recenzia čoskoro), ozval sa nadšený výskot. Dahl opäť nesklamal a jeho nádielka originálnych nadávok (nič neznesiteľne vulgárne) nemala konca-kraja, na obrovskú radosť našej predškoláčky. Takto riaditeľka Byvolská privítala malých prváčikov vo svojej škole:

Na tvári mala výraz plný hnusu, ako keby sa pozerala na to, čo psík práve urobil na dlážke uprostred izby. „Taká banda malých ugrcancov.“

Všetci boli rozumní a zostali ticho.

„Chce sa mi zvracať, keď si predstavím, že budem musieť stráviť v tejto škole celé roky s takými ubrblanými smradmi ako ste vy,“ pokračovala. „Budem sa snažiť v čo najkratšom čase vyhodiť z vás čo najviac, aby mi nepreskočilo.“

Dala si prestávku a niekoľkokrát zafŕkala. Bol to zvláštny zvuk. Môžete ho začuť, keď kráčate okolo stajne počas kŕmenia koní.

„Určite vám vaši rodičia hovoria, akí ste milučkí,“ pokračovala. „Nuž, ja som tu na to, aby som vám povedala pravý opak a radšej by ste mali veriť mne.“

Potom žiakov skúšala z násobilky:

„Ty!“ vyštekla a prstom ukázala na na chlapčeka v prvej lavici, ktorý sa volal Rupert. „Koľko je dvakrát sedem?“

„Šestnásť,“ nepremyslene odvetil Rupert.

Byvolská sa začala k nemu pomalými krokmi približovať ako tigrica k srnčiatku. Rupert si uvedomil nebezpečenstvo a chcel sa rýchlo opraviť. „Je to osemnásť,“ zvolal. „Dvakrát sedem je osemnásť, nie šestnásť.“

„Ty sprostá vlasatá pandrava,“ revala Byvolská. „Tupohlavý škrečok! Prázdna bublina! Nemožná kaktusová hlava!“ Postavila sa priamo za Ruperta, natiahla ruku veľkú ako tenisová raketa, a schmatla Rupertove vlasy do dlane. Rupert mal bohaté zlatisté vlasy, ktoré jeho mamička považovala za krásne a preto mu ich nechala narásť dlhšie. Okrem dievčenských vrkôčikov a chvostíkov riaditeľka Byvolská najviac na svete neznášala dlhé chlapčenské vlasy.

Alebo:

„Mám sedem jabĺk, sedem pomarančov a sedem banánov. Koľko kusov ovocia mám spolu? No poďme, ponáhľaj sa! Povedz výsledok!“

„To je sčítavanie,“ povedal Wilfred. „To nie je násobilka tromi.“

„Ty utáraný idiot!“ skríkla riaditeľka. „Korunovaný hlupák! Zabetónovaná hlava! To JE násobilka tromi! Mám tri druhy ovocia a z každého druhu sedem kusov. Trikrát sedem je dvadsaťjeden. Nevidíš to, ty ťulpas jeden oťapený? Dám ti ešte jednu šancu. Mám osem veľkých somárov, osem malých somárov a osem takých somárov ako si ty. Koľko somárov mám spolu?“

Dahlovky nie sú pre každého

Slovné útoky navyše opakovane vygradujú do fyzických. Riaditeľka, bývalá šampiónka v hode diskom, žiačikmi žongluje ako s loptičkami. Veru, Matilda, ktorú Dahl napísal dva roky pred smrťou, je poriadne kontroverzná. Nie každý rodič alebo psychológ sa dokáže preniesť nad to, že zlo sa tu prezentuje ako zábavné. Matilda však nie je oslavou krutosti. Dahl nikdy nezabudne spomenúť, že žiadnemu z týraných detí sa (zázrakom) nič nestalo, a na konci sa Byvolská dočká spravodlivého trestu.

Komu je kniha Matilda určená

Školákom na prvom stupni. Dej sa z väčšej časti odohráva v škole a krúti sa okolo geniálneho dievčatka a jeho schopnosti zvládnuť vysokú násobilku a čítanie. Starších školákov už asi rozprávanie o päťročnom dieťati nebude celkom baviť. Ak si Matildu chcete prelúskať so škôlkarmi, uistite sa, že rozumejú spomínaným pojmom zo školského prostredia, ale najmä hyperbole a satire. Našu staršiu dcéru (6 r.) už zveličenia spoľahlivo priviedli k tomu, že text nemá chápať doslova, a tento bláznivý ubuovský humor jej postupne zachutil.

Nebojím sa preto, že by brutálne praktiky riaditeľky Byvolskej alebo Matildine lapajstvá preniesla do svojho života. Empatia sa buduje dlhodobo výchovou a jedna knižka na tom nemôže nič zmeniť. Verím, že z nej nikdy nevyrastie človek schopný ubližovať iným, preto nemám problém čítať si s ňou Dahla.

Feministka Matilda

Matilda je jedna z najúspešnejších detských kníh všetkých čias. V poslednej dobe jej predaj dokonca rástol a predbehol ostatné dahlovky. Určite pod vplyvom silnejúcich feministických nálad v spoločnosti.

Protipólom Matildinej geniality je bezcitnosť Byvolskej. Protipólom chladných a nevšímavých rodičov je citlivá chápavá až materinská Medušková – tá napokon aj starostlivosť o Matildu preberie. Nedá sa nevšimnúť si, že takmer všetky hlavné postavy, vrátane tých krutých, sú ženské. Je tu celkom evidentná snaha oslobodiť sa od stereotypných rodových zobrazení. Dahlov odkaz je veľmi priamočiary: dievčatá, môžete byť, kým chcete, nenechajte si vnútiť, že ste slabé. Zoberte svoj život do vlastných rúk. Keď v roku 2019 ešte stále mnohí majú s týmto posolstvom problém, aké silné muselo byť v dobe svojho vzniku! Kým dnes vychádzajú knižky o rebelkách ako na bežiacom páse, pred tridsiatimi rokmi boli Matilda s Pipi dlhou pančuchou naozaj výnimočným počinom.

Dahl, Taragel, Danglár

Dahlov literárny talent nespočíva ani tak v umeleckom prínose ako v schopnosti písať neuveriteľne pútavo. Ak je aj dnes kniha taká kontroverzná, potom pred 30 rokmi musela na malých čitateľov pôsobiť priam elektrizujúco. Spojenie čudesných bytostí a surrealistického násilia v detskej literatúre láka, spomeňte si na veľmi úspešné Rozprávky pre neposlušné deti od dvojice Taragel/Danglár.

Druhý odkaz Matildy je opäť pomerne priamočiary. Byvolská stelesňuje všetky hrôzy, ktoré Dahl v škole sám zažil. Internátne školy vtedy pripomínali Milgramov experiment a spisovateľom otrasná skúsenosť so šikanou poriadne otriasla. Keď sa Matilda a jej spolužiaci sami seba pýtajú, ako je možné, že riaditeľke jej násilnosti prechádzajú, odpovedali si takto. Je to preto, lebo Byvolská svojimi excesmi zachádza tak ďaleko, že rodičia deťom jednoducho neuveria, že niečo také je vôbec možné. Z tejto odpovede cítiť autorovu vlastnú bezmocnosť a ľútosť nad tým, že deťom sa a priori neverí.

Dávid a Goliáš

Zápletku tvorí tradičný rozprávkový námet, ba až univerzálny archetyp: podceňovaná bytosť (Matilda) zachráni celú komunitu pred netvorom (Byvolskou) – boj Dávida s Goliášom. Výstavba diela je však novátorská. Začína sa opisom žalostnej rodinnej situácie u Červohorských a niekoľkými zábavnými šibalstvami, ktorými sa Matilda rodičom odplatí za ich nevšímavosť a ponižovanie. Potom Dahl vylíči, akým geniálnym dieťaťom je hlavná hrdinka. Nasledujú pasáže s veľkou dávkou zveličenia o riaditeľke Byvolskej (aj ona sama je obryňa), ktorej krutosť nijako nezaostáva za dievčatkiným intelektom.

Sám autor v texte konštatuje, že jej výčiny sú za hranicou uveriteľnosti. Keď je násilie dovedené do absurdných rozmerov, empatia čitateľa sa vypína (ako dobre vie napríklad Tarantino). A tak sa na tejto karikatúre a najmä jej nadávkach naša dcéra výborne bavila. Rozmarný humorný tón tejto časti ešte Dahl podporil plejádou zábavných a veľavravných (nomen omen) mien (Byvolská, Atrament, Bahnošľap, Medušková).

Čítaj, čítaj!

Vzápätí sa však štýl radikálne zmení – keď sa Matildina spriaznená duša, dobrosrdečná učiteľka Medušková, rozhovorí o svojej biednej finančnej situácii a neľahkom detstve. Tón celkom zvážnie, zmiznú vtipy a hyperboly. Autor tu, naopak, nešetrí opismi prírody a prostredia a dokonca si dovolí aj jednu lyrickú báseň. A čitatelia tak majú pocit, akoby každá kapitola bola celkom inou knihou. Medzitým ešte Matilda objaví v sebe nadprirodzené schopnosti a Medušková naznačí možnosť, že jej otca zabila diabolská riaditeľka. Prvky mystery a detektívky tak dotvárajú totálny žánrový guľáš. V dospeláckej literatúre by podobný šialený mix bol len ťažko akceptovateľný, ale podľa môjho názoru u začínajúcich čitateľov funguje. Neustále sa meniaca atmosféra príbehu do víru strhla aj moje dieťa, uchvátené nepredvídateľnosťou knihy. Ak som náhodou pri čítaní spomalila tempo, poháňala ma ráznym Čítaj, čítaj! Ku knihe sme sa museli vracať každú voľnú chvíľu. 230 strán sme prelúskali za tri prázdninové dni.

Dahlov text za 30 rokov nijako nezostarol a to isté platí aj o práci jeho dvorného ilustrátora Quentina Blakea. Pár ťahov perom mu stačí na vykreslenie zložitých emócií. Jeho obrázky sú také veľavravné, že by ste podľa nich vedeli zrekonštruovať celý príbeh. Blake je majster karikatúrnej skratky.

Na záver ešte dve poznámky k slovenskej mutácii. Nie som grammar nazi, občasná hrubica či nespisovné slovo mi oči nekole, ale zarazila ma chyba (Márius namiesto Magnus), ktorá sa nešťastne pritrafila na takom dôležitom mieste, kde mätie. Trochu zvláštne na mňa pôsobí kombinácia pôvodných krstných mien s poslovenčenými priezviskami (Jenny Medušková), ale takéto zlátaniny by sa Dahlovi určite páčili. Inak však preklad skúsenej Evy Preložníkovej hodnotím veľmi pozitívne, s prekladom reálií sa veru natrápila poriadne.

Čo si o tejto kultovej i nenávidenej knihe myslíte vy? Napíšte svoj názor v komentári.

Kniha Matilda vyšla v roku 2018 vo vydavateľstve Enigma ako reedícia staršieho vydania. Má 230 strán a rozmer 145 x 218 mm. Kúpiť si ju môžete tu.

Fotografie uverejňujem so súhlasom vydavateľstva a jemu ďakujem aj za recenzný výtlačok.

 

FAREBNÉ STRAŠIDIELKO – THE COLOUR MONSTER (Anna Llenas) – recenzia

Pred pár dňami sme si mohli prečítať dokonalý novinársky text, ktorý si od A do Z, vrátane „faktov“ a citácií, vymyslela umelá inteligencia. Dokonca existuje aj literárna súťaž pre najlepšiu knihu napísanú strojom. Jednou z mála oblastí, v ktorej ľudia AI ešte v niečom predčia, je čítanie emócií v ľudských tvárach. Strojové učenie totiž nemá niečo, čo je pre túto úlohu nevyhnutné – ľudské telo. Bez možnosti embodimentu umelá inteligencia postupuje len ako vysoko funkční autisti – porovnáva nazbierané dáta, ale neprežíva ich cez svoje telo. Práve preto, že emócie zďaleka nie sú len vecou amygdaly v mozgu, ale celého tela, dokážu narobiť takú galibu.

Ako ich dostať pod kontrolu? Jednoducho tým, že si ich uvedomíme a pomenujeme. Rada z najbestselerovejšej knihy o výchove všetkých čias, Ako hovoriť, aby nás deti počúvali. Odskúšané na mojich deťoch a stopercentne potvrdené. Ak včas verbalizujem to, čo dieťa prežíva, a spomeniem pravdepodobné príčiny, je obrovská šanca, že hnev alebo plač neprejde do nekontrolovateľného afektu.

Ako odmerať ružovú lásku

Autorky ešte rodičom odporúčajú, aby potomkom stále hovorili o svojich pocitoch. A, samozrejme, treba s nimi rozoberať aj to, čo prežívajú oni. Lenže to nie je také jednoduché, veď popísať vlastné emócie často nevedia ani dospelí. Aby si ich malé hlavičky vedeli zatriediť, potrebujú pomoc. Takto pomáha aj dievčatko milému strašidielku, ktorému sa všetky pocity pomiešali, a nevie, čo s nimi. Spoločne ich teda roztriedia do fľaštičiek a idú na to cez farby. Červená znázorňuje hnev, modrá smútok (blues), zelená pokoj, žltá šťastie, čierna strach, ako inak. Tma je nebezpečná, žiarivé slnko príjemné, príroda upokojujúca, nahnevaný človek červený v tvári. Na týchto zažitých asociáciách je postavené Farebné strašidielko. Farby na nás priamo pôsobia. Takéto reakcie mozgu sú presne odmerateľné, pretože sa prejavujú aj fyzicky – zmenami krvného tlaku, tepu a podobne.

Symbolika farieb však nevychádza len z fyziologických procesov. V minulosti ju ovplyvňovali aj také faktory ako vzácnosť niektorých pigmentov, napríklad fialovej. Viac si prečítate v skvelej sérii článkov BBC o farbách, tu, tu, tu, tu, tu a tu. Hoci sa Anna Llenas snažila vyberať univerzálne symboly a vyhýbať sa kultúrne podmieneným atribútom, myslím, že napríklad modrá v súvislosti so smútkom v slovenskom kontexte veľmi nefunguje. U nás sa s ním spája skôr sivá. Je jasné, že kultúrne variácie sú veľké. Je preto príznačné, že Anna Llenas pomenovala len päť emócií (šiestu, ružovú lásku, si má čitateľ domyslieť sám). S akou farbou spojiť napríklad prekvapenie alebo znechutenie? Obmedzený repertoár však vôbec nevadí, lebo Farebné strašidielko je určené najmenším hlavičkám.

Je strach zbabelý zlodej?

V anotácii na Martinuse sa síce píše, že „žiadna z emócií nie je odsudzovaná alebo označená za nepatričnú,“ nie je to však celkom pravda. Vôbec sa mi nepáčili vety „Strach je zbabelec. Skrýva sa a uteká do tmy ako zlodej“ – tie radšej pri čítaní cenzurujem. Svoje deti učím, že za to, čo prežívajú, sa nemusia hanbiť. Veď všetci sa občas bojíme. Je to normálne. Zbabelé predsa môžu byť len vedomé rozhodnutia. A strach je vôľou len veľmi ťažko ovládateľný.

Omnoho poučnejšia je veta „Keď sa bojíš, cítiš sa maličké a bezvýznamné… a myslíš si, že nedokážeš urobiť, čo od teba chcú.“ Každej emócii sú venované štyri strany, kde sa v niekoľkých vetách vysvetľuje, ako ju strašidielko prežíva, prípadne čo ju spôsobilo. Pripomína to skvelú Knižku o pocitoch (recenzia tu), tá je však určená trošku starším deťom. Farebné strašidielko zvládnu aj najmenší čitatelia, pokojne od dvoch rokov.

Konečne omaľovanka, ktorá nenudí

Toto je jedna z knižiek, od ktorej čakáte nejakú pridanú hodnotu. Prečítať a odložiť na poličku sa akosi máli. Aby ste mohli s témou pocitov ďalej pracovať a pozhovárať sa o nich, pribalili v Perfekte ku knižke aj omaľovanku. Dieťa sa samo rozhoduje, akou farbou strašidlo vymaľuje, podľa toho, ako sa cíti. Samozrejme, červenou, ak vyzerá nahnevane, zelenou, ak je pokojné, modrou, ak je smutné. Alebo celkom inak? Omaľovanky sú pre mňa synonymom najväčšej nudy. Aspoň moje deti po nich väčšinou siahnu iba vtedy, keď už naozaj nie je poruke nič zaujímavejšie. Táto, našťastie, nie je len ďalšia bezduchá zabíjačka času. Okrem toho, že núti drobcov rozmýšľať o tom, čo strašidielko prežíva v rôznych situáciách, je aj celkom vtipná. Oplatí sa deťom prečítať aj sprievodný text, hoci preklad do angličtiny nie je úplne najlepší.

Omaľovanku môžete dať dieťaťu do ruky vtedy, keď ho potrebujete zabaviť. Alebo ju môžete použiť „terapeuticky“ – keď ním lomcuje hnev, povedzte mu, nech nájde a vyfarbí stranu, kde sa strašidielko cíti tak, ako ono. Techniku vymaľovania sa zo zlosti som odkukala zo spomínanej knihy Ako hovoriť, aby nás deti počúvali.

3D ilustrácie

Za veľkým úspechom The Colour Monster sú aj ilustrácie: pár ťahmi načrtnuté dievčatko, strašidielko, fľaštičky a všelijaké farebné kolieska, ktoré predstavujú emócie, sú povystrihované z kartónu a zoradené do krásnych koláží. To zvládnem aj ja, povedia si deti. Určite sa mnohé inšpirovali k tvorbe vlastných kníh. Všetky nedokonalosti (ohnutý kartón, krivé strihanie, presvitajúci novinový papier) sú priznané. Akoby ste porovnávali Youtube videá s televíznymi programami – pôsobia autenticky, priamo. Akoby sa dieťaťu prihováral jeho rovesník. Tento dojem ešte umocňuje silný 3D efekt vytvorený pomocou tieňov. Vytvára ilúziu, že postavičky a všelijaké ozdôbky len pred chvíľou niekto vystrihol. Priam čakajú, že ich vezmete do ruky.

Takúto ilustrátorskú stratégiu si Anna Llenas zvolila aj preto, ako pripomína už spomínaná anotácia, aby inšpirovala čitateľov. Rodičia môžu pripraviť farebné kartónové žetóny alebo gombíky a zahrať sa so svojimi strašidielkami hry, ktoré im pomôžu zatriediť ich emócie. Trebárs do sklených pohárov, ako to robí dievčatko v knižke.

Ďalší bonus: strašidielko na ilustráciách je také očividne mierumilovné a neškodné, že je to dobrá terapia pre všetky deti, ktoré sa z animovaných rozprávok nakazili strachom z duchov a mátoh. Mimochodom, pripomína aj vám postavičky ďalšej Španielky Olgy de Dios?

Komu je kniha Farebné strašidielko / The Colour Monster + maľovanka určená

Je tu máličko textu, preletíte ho za pár minút. Dokonca aj vtedy, keď čítate obe verzie, anglickú i slovenskú. Odporúčam pre poleporelové štádium – od dvoch rokov. Pre staršie deti – ako naša šesťročná predškoláčka – je to už trochu nuda, ale štuplíček (3 roky) bol nadšený. Niektoré pasáže mám zakázané čítať – pozná ich naspamäť a recituje ako básničku 🙂 .

The Colour Monster je veľký celosvetový bestseller. Súdiac podľa obrovského ohlasu, ktorý vyvolala novinka zo Svojtky Moje emócie, i minuloročná Knižka o pocitoch z Enigmy, detské publikácie s touto témou sú v kurze i u nás. Ktorú si obľúbilo vaše dieťa? Podeľte sa o svoj názor.

Kniha Farebné strašidielko / The Colour Monster + maľovanka vyšla v roku 2018 vo vydavateľstve Perfekt. Má 44 strán a rozmer 250×250 mm. Kúpiť si ju môžete tu.

Fotografie uverejňujem so súhlasom vydavateľstva. Jemu ďakujem aj za recenzný výtlačok.

STROMY (Piotr Socha, Wojciech Grajkowski) – recenzia

Poľská ilustrácia je pojem (na Slovensku sú známi najmä Mizielińskí, Piotr Socha, Susie Hammer a Emilia Dziubak; kto sa u nás odváži vydať Martu Ignerskú?). Aj na Stromy čakal celý svet. A Socha nesklamal ani tentokrát.

Táto veľkoformátovka sa u nás čítala takto: ja som sedela v strede, deti vedľa mňa, každé z jednej strany. Ja som čítala a detváky väčšinou vôbec nedávali pozor a niečo si navzájom rozprávali, prekrikovali sa a naťahovali o knižku. Tým nechcem nijako naznačiť, že text je nezaujímavý, naopak. Ale obrovitánske obrázky sú jednoducho také úchvatné, že deti nevedeli odolať. Všetko, čo ich zaujalo, museli okomentovať, priebežne si vymýšľali rôzne hry (hádaj, ktorý strom sa mi najviac páči) alebo po stránkach iba labužnícky krúžili prstom. Takže vzdelávala som sa najmä ja a deti si užívali vizuálne vnemy. Nemôžem im to mať za zlé, taký bol aj zámer autora. Matematicky vyjadrené: výtvarný obsah na každej dvojstrane zaberá 1500 cm2, rámček s textom 240 cm2. Strany tu dokonca ani nie sú číslované, len obrázky (rímskymi číslicami 🙂 ). Aj väčšie deti chcú mať svoje silent books 🙂 .

A aké sú tie ilustrácie nádherné! Aj obyčajné listy sú nakreslené tak, že by ste si ich dali zarámovať. Baobaby, brachychitony a rôzne iné endemity sú také úžasné, že moje deti už plánujú cestu okolo sveta, aby si ich popozerali. Zatiaľ sa budú musieť uspokojiť s návštevou botanickej záhrady 🙂 . Našťastie, jeden endemit, čudesný smrek omorikový, rastie celkom blízko – na Balkáne. Keď sme čítali krásnu baobabovku Z domu a zahrady (recenzia tu), deti sa dožadovali gigantickej tekvice. Sochove Stromy im vnukli nové botanické inšpirácie – najnovšie sa každý deň domáhajú bonsajov. Kniha do bodky splní to, čo sľubuje na prvej strane: poďme sa na stromy, ktoré nám zovšedneli, pozrieť novými očami, znovu objavme ich krásu.

Krčma v baobabe

Niečo na tom zovšednení bude, lebo najviac sa nám páčili exotické stromy ako baobaby. Šesť z deviatich existujúcich druhov rastie na Madagaskare. 80% všetkej flóry na tomto ostrove sú endemity. Tisícročný baobab na farme Sunland v Juhoafrickej republike bol taký široký, že v jeho bútľavom kmeni (širokom odhadom až 47 metrov) vznikli dve prírodné jaskyne. V jednej zriadili majitelia minikrčmu a v druhej vínnu pivnicu, lebo sa tu udržiavala stála teplota 22°C.

Aj takéto informácie sme sa dočítali v tejto modernej encyklopédii. Je vystavaná, podobne ako Takto vidím (recenzia tu), pivotovaním okolo jednej témy. Najväčší priestor dostal, samozrejme, výklad z biológie, ale dopĺňajú ho informácie o mexickom ozdobnom strome života z hliny, postupe pri rúbaní dreva, drevených maskách, stavbách i hudobných nástrojoch, rodokmeni, strašidelných príbehoch s personifikovanými stromami aj úlohe stromov v náboženstve. Fascinujúce je porovnanie ľudských dejín so životom jediného stromu. Ten najstarší žil takmer 6000 rokov! Stromy sú knižka 21. storočia aj preto, že do čítania zapojíte i mobil. Neverím, že po ňom nesiahnete, keď sa dočítate o kozách, ktoré sa pasú na strome (marockom arganovníku). Alebo o mangrovníkoch a vlnovcoch s fascinujúcimi koreňmi. Alebo o živých mostoch posplietaných z koreňov figovníkov.

Tu je hitparáda najväčších stromov:

Najvyšší z nich je vyšší ako Socha slobody, úctyhodné. Ale toto mi úplne vyrazilo dych: tento banyán v indickom meste Howrah má viac ako 3700 kmeňov a ich spoločná koruna má priemer približne pol kilometra. Tohto obra obohnali 330 metrov dlhým plotom – a strom ho prerástol.

Škoda, že v knihe nevenovali viac priestoru fantastickým chodiacim stromom, ktoré nedávno objavil slovenský paleobiológ Peter Vršanský. Moje deti sa na ne toľko vypytovali, že som si ich musela naštudovať poriadne detailne 🙂 .

Kde ste boli, keď vyšli Včely

Pamätáte sa, kde ste boli, keď ste sa dozvedeli o 11. septembri alebo keď sme vyhrali majstrovstvá sveta v hokeji? Najvýraznejšie historické momenty si ľudia väčšinou prepoja s vlastným prežívaním. Ja sa presne pamätám, kde som prvýkrát uvidela Sochove Včely. Aj to, aká ohúrená som ostala. V tej dobe bola takáto kniha ako zjavenie. Od tých čias sa, našťastie, náš knižný trh zmenil na nepoznanie. Hoci Sochova druhá publikácia je rovnako krásna, konkurenciu už má. V roku 2018 vyšla vo vydavateľstve Eastone Books fantastická knižka Botanikum zo série Vitajte v múzeu; tri roky predtým vydalo Artforum rovnako nádherný Rastlinopis Jiřího Dvořáka a Alžběty Skálovej.

Zmena pohlavia zľaknutím

Keďže sme si ho čítali krátko pred Stromami, niektoré informácie sme už poznali odtiaľ. Grajkowského štýl je však o poznanie civilnejší: menej odborný a zároveň menej hravý a menej poetický. Nie sú tu ani rôzne vtipy Skálovej ilustrácií, ani básničky, hádanky, osobné príhody, aké hojne využíva Dvořák (prečítajte si recenziu jeho Hávedníka). Rastlinopis priam prekypuje pikoškami, ako napríklad o cykase Woodsovom, ktorý bol jediný exemplár svojho druhu. Preto vedci rozbehli neuveriteľnú záchrannú akciu. Posledný cykas sa im podarilo namnožiť, ale otec i potomkovia boli všetci mužského pohlavia a cykasu naďalej akútne hrozí vyhynutie. Vedci dúfali, že sa im podarí cykas nejakým spôsobom nastrašiť. Aj rastliny sa totiž dokážu zľaknúť a práve silné preľaknutie dokáže u cykasov spôsobiť zmenu pohlavia. Tie stromy sú rozhodne zaujímavejšie, ako som si doteraz myslela.

Komu je kniha Stromy určená

Je na vás, ako s ňou budete pracovať. Slovná časť je určená mladším školákom, prípadne deťom od päť rokov, ak im občas niečo dovysvetľujete. Ak máte mladšieho drobca (3 a 4 roky), text si naňho počká, pokojne mu knižku kúpte. Zatiaľ si v nej môže listovať sám. Stromy sa nestratia v žiadnej knižnici. A nielen kvôli svojej veľkosti.

Máte tento bestseller doma aj vy? Ako sa vám páčil? Chcete sa niečo opýtať? Napíšte mi komentár.

Kniha Stromy vyšla v roku 2018 vo vydavateľstve Slovart v slovenskom aj českom jazyku. Má 68 strán a rozmer 272×370 mm. Kúpiť si ju môžete tu.

Fotografie uverejňujem so súhlasom vydavateľstva.

VEĽKÝ VIANOČNÝ SPRIEVODCA DETSKÝMI KNIHAMI

Keď je viac Slovákov na Mariahilferstraße ako v celom Kežmarku, znamená to len jedno – Vianoce sú za rohom. Pre stresujúcich rodičov, tety, ujov, starých rodičov a rodinných známych som pripravila pomôcku, ako vybrať ten najlepší darček – kvalitnú a vhodnú knihu. Ako som robila tento zoznam? Do výberu som zaradila len tie knihy, ktoré nie sú momentálne vypredané. Inak by v ňom mali prominentné miesto Gréta, Leotolda aj Knižka o pocitoch. Možno ich ešte v nejakom zabudnutom kníhkupectve nájdete :). Sú tu v prvom rade knihy, o ktorých som písala na svojom blogu odetskychknihach.sk. Keďže nestíham publikovať recenzie na všetko, čo si zaslúži pozornosť, pridala som aj iné tituly, za ktoré dám ruku do ohňa, občas s krátkym komentárom. Tipy sú rozdelené podľa veku. Kde je delenie chlapčenské-dievčenské? Nevidím dôvod, prečo by dievčatá nemali čítať napríklad o vesmíre a chlapci o medziľudských vzťahoch, preto tu takéto kategórie nenájdete. Prečo sú tu knihy len pre deti do šesť rokov? Lebo v takom veku sú moje deti :).

Ak vás články na blogu zaujali, podporíte ho tým, že svoje nákupy uskutočníte po kliknutí na odkazy v recenziách.

Brum, čiže medveď

NAJLEPŠIE KNIHY PRE DVOJROČNÝCH

Má vaše dieťa rado zvieratká? Brum, čiže medveď (s aplikáciou s rozšírenou realitou, recenzia tu), Kniha džungle džunglovaté (recenzia tu), niečo od Marianne Dubuc (recenzia tu)

Má rado vtipný príbeh? O krtkovi, ktorý chcel vedieť, kto sa mu vykakal na hlavu (recenzia tu)

Má záujem o prvé knihy s aktivitami? Hravé úlohy Radany Přenosilovej (recenzia tu)

Nevie občas ovládať svoje emócie? In My Heart od Jo Witek (recenzia bude čoskoro), Farebné strašidielko/The Colour Monster (recenzia tohto celosvetového bestselleru o emóciách bude čoskoro)

Znesie iba kratučký príbeh? Stratený šál, Brum, čiže medveď (s aplikáciou s rozšírenou realitou, recenzia tu),

NAJLEPŠIE KNIHY PRE TROJROČNÉ DETI

Má rado zvieratká? Brum, čiže medveď (s aplikáciou s rozšírenou realitou, recenzia tu), Kniha džungle džunglovaté (recenzia tu), niečo od Marianne Dubuc (recenzia tu)

Zaujíma sa o prvé písmenká? Abecedárik (recenzia tu)

Nevie občas ovládať svoje emócie? In My Heart od Jo Witek (recenzia bude čoskoro), Farebné strašidielko/The Colour Monster (recenzia tohto celosvetového bestselleru o emóciách bude čoskoro)

Má rado bláznivé príbehy? It Might Be An Apple (recenzia tu), Kde žijú divé zvery (recenzia tu)

Má rado netradičné úlohové knižky? Fingerprint Activities (recenzia tu), Sticker Shape Create (recenzia tu), Animal Activities s tetovačkami (recenzia čoskoro)

The Wolf, the Duck & the Mouse

Má rado vtipné príbehy? The Wolf, the Duck and the Mouse (recenzia tu), Sofia a tekvička (recenzia tu), Špinuška (recenzia tu), O krtkovi, ktorý chcel vedieť, kto sa mu vykakal na hlavu (recenzia tu), That‘s My Hat! (recenzia tu), Tulletova Knižka (recenzia tu)

 

NAJLEPŠIE KNIHY PRE DETI VO VEKU 4 A 5 ROKOV

Má rado zvieratká? Nie je opica ako opica (recenzia tu), 365 tučňáků (recenzia tu), Brum, čiže medveď (s aplikáciou s rozšírenou realitou, recenzia tu), Kniha džungle džunglovaté (recenzia tu), niečo od Marianne Dubuc (recenzia tu)

Zaujíma sa o písmenká? Abecedárik (recenzia tu)

Zaujme ho nevšedný príbeh, nad ktorým musí sám trochu porozmýšľať? Šťastie je líška, Stratená vec (recenzia tu), Svetozár (na Obchodnej v Bratislave majú ešte posledné kusy! recenzia tu), Máme Emu (recenzia tu), Komodo (recenzia tu), Řeka (kniha bez slov; recenzia tu), Kde žijú divé zvery (recenzia tu), The Night Gardener od bratov Fanovcov (toto sa nedá opísať inak ako crowdpleaser – zaujme náročnejšieho čitateľa aj niekoho, kto odvážnejším ilustráciám a textom nerozumie. Ak chce Vaše dieťa obdarovať niekto, koho vkusu veľmi neveríte, navrhnite mu túto dojímavú knihu vo vintage štýle. Win-win :))

Má rado vtipné príbehy? Hastrošovci od Roalda Dahla (recenzia čoskoro), Medvěd, který nebyl/Vačice, která se nesmála (recenzia tu), The Wolf, the Duck and the Mouse (recenzia tu), Sofia a tekvička (recenzia tu), Špinuška (recenzia tu), O krtkovi, ktorý chcel vedieť, kto sa mu vykakal na hlavu (recenzia tu), That‘s My Hat! (recenzia tu), Tulletova Knižka (recenzia tu), Rozprávkové príbehy pohromy (klasické príbehy – Snehulienka, Kocúr v čižmách – ale úplne inak! Táto séria zo Svojtky je taká vtipná, že smiať sa bude celá rodina)

Má rado absurdné príbehy? Chlapec s očami ako hviezdy (recenzia tu), It Might Be An Apple (recenzia tu)

Rado blúdi prstom po ilustráciách? Môj bláznivý obrázkový svet (recenzia tu), Neviditelná Mumo (recenzia tu)

Má rado bláznivé básničky? Ratlík Karlík (recenzia tu)

Má rado úlohy? Montessori aktivity pre deti 4/7 rokov (recenzia tu), Tajomná príroda. Hľadaj, nájdi, spočítaj! (recenzia tu), Tangram pre deti (recenzia tu), Fingerprint Activities (recenzia tu), Sticker Shape Create (recenzia tu), Animal Activities s tetovačkami (recenzia čoskoro)

Má rado faktografickú literatúru? Život na Zemi. Ľudské telo (skvelá prvá knižka o ľudskom tele. Pekný dizajn, zaujímavé fakty, informácií tak akurát a všade samé otváracie okienka; recenzia čoskoro)

Je z Bratislavy? Bratislava, čarovná metropola (recenzia čoskoro), spoločenská hra Poznáš Bratislavu? (recenzia tu)

 

NAJLEPŠIE KNIHY PRE ŠESŤROČNÉ DETI (A VYSPELEJŠIE PÄŤROČNÉ)

Má rado bláznivý humor? Emil z hôr (recenzia tu), Vianočka udatný, medveď Mňau, drak Čau a originál princezná Fujara Lopúchová (recenzia tu), 365 tučňáků (recenzia tu), Dahlova klasika Hastrošovci (recenzia čoskoro)

Je to pokojnejší typ a také má rado aj príbehy? Z domu a zahrady (recenzia tu), Dita (recenzia tu), Hlbokomorské rozprávky (recenzia tu)

Má rado absurdné príbehy? Chlapec s očami ako hviezdy (recenzia tu), A-KO-ŽE (recenzia tu)

Má rado faktografickú literatúru? Takto vidím (recenzia tu), Hávedník (recenzia tu), Pikunikku (recenzia tu), Stromy od Piotra Sochu, bestsellery Mapy a Pod zemou/pod vodou od Mizielińských, úlohovú knihu Mapovník ku kultovke Mapy, Čo sa skrýva pod zemou od dvojice Charlotte Guillain a Yuval Zommer, Počuješ rozprávať stromy? (recenzia čoskoro), Postav si ľudské telo a zisti, ako funguje (dostupná je už iba česká verzia), 100 faktov, ktoré musíš vedieť. Ľudské telo (pre deti, ktoré lokalizujú obličky aj pažerák bez zaváhania a klasické detské knihy o tele ich už nudia. Moja predškoláčka ich už zopár prelúskala, takže potrebuje niečo informatívnejšie. Toto je presne ono!)

Vtáčia legenda

Má rado náročnejšie príbehy, nad ktorými musí aj samo trochu porozmýšľať? Šťastie je líška, Stratená vec (recenzia tu), Máme Emu (recenzia tu), Komodo (recenzia tu), Řeka (kniha bez slov; recenzia tu), Kde žijú divé zvery (recenzia tu), The Night Gardener od bratov Fanovcov (toto sa nedá opísať inak ako crowdpleaser – zaujme náročnejšieho čitateľa aj niekoho, kto odvážnejším ilustráciám a textom nerozumie. Ak chce Vaše dieťa obdarovať niekto, koho vkusu veľmi neveríte, navrhnite mu túto dojímavú knihu vo vintage štýle. Win-win :))

Je z Bratislavy? Bratislava, čarovná metropola (recenzia čoskoro), spoločenská hra Poznáš Bratislavu? (recenzia tu)

Bojí sa tmy? Veľká kniha tmy (recenzia tu)

Má rado úlohy? Montessori aktivity pre deti 4/7 rokov (recenzia tu), Tajomná príroda. Hľadaj, nájdi, spočítaj! (recenzia tu), Tangram pre deti (recenzia tu), Fingerprint Activities (recenzia tu), Sticker Shape Create (recenzia tu), Animal Activities s tetovačkami (recenzia čoskoro)

Tangram pre deti

Women power! Príbehy na dobrú noc pre rebelky (recenzia tu)

 

 

Milý darček, ktorý poteší všetky deti: Vymaľovankové darčekové škatuľky Vianoce (recenzia tu)

HLBOKOMORSKÉ ROZPRÁVKY (Monika Kompaníková, Veronika Holecová/Klímová) – recenzia CD a knihy

Veľmi neprezieravo sme dcére pred rokmi kúpili CD s detskými ľudovkami a odvtedy bol koniec psychickej pohody v aute. Od tyranských tenkých hláskov nás našťastie zachránilo nové CD – Hlbokomorské rozprávky. Kúpili sme ich v čase, keď si čerstvo narodený štuplíček vyžadoval všetok môj čas a na staršiu sestru ho veľa nezostávalo. Na moje veľké prekvapenie ich vydržala počúvať aj dve hodiny a stále dookola. Prvú dovolenku sme prežili len vďaka starým rodičom a tomuto CD.

  • Hlbokomorské rozprávky

Rozprávky o vílach a jednorožcoch majú svoje čaro, ale poctivé dokurozprávky ich aj tak vždy prevalcujú. Včielka Maja, ktorú uznávajú aj entomológovia, je dobrý príklad. Obsiahle rešerše si robila aj Monika Kompaníková a vychádzala z nich pri tvorbe zápletiek. Množstvo faktov je dávkované tak akurát, nezahltí a neunaví ani najmenšie hlavičky. Navyše je vyvážené psychologickou kresbou postáv. Hlavnými hrdinami sú lenivá ryba Biba plus akčnejší had Rado, presne ako vo Včielke Maji. Trápia ich ľudské starosti: osamelosť, potreba niekam patriť a nájsť si kamarátov.

Hlbokomorské rozprávky

Gubka Dášenka

Väčšina detí si more predstavuje ako veľký bazén studenej slanej vody, s pieskom na dne, sem-tam nejaká ryba a mušlička a to je všetko. Nuda. Morskému imidžu nepomáhajú ani samy ryby. V detskej hierarchii domácich miláčikov sú beznádejne posledné. Len si predstavte Čapkovu Dášenku, keby namiesto psíka choval gubku. Ale Monika Kompaníková nás presvedčila, že nuda nie je ani v oceánskej priekope, kde aj bežné ryby majú problém. Stále je tu nejaký ruch:

„Priplávali všakovaké príšery, morskí čerti, morské vlky, šabľovce, vlasaté ryby, šupinaté ryby, lodienky, medúzy, rebrovky, sépie aj chobotnice, priplazili sa mnohoštetinavce, slimáky, hviezdice a ježovky, priliezli garnáty, krevetky, nohatky, hadovice, kraby, raky aj ráčiky. Ascídie roztvorili papuľky, sasanky kývali hlávkami, morské kvety rozkvitli, trávy šumeli, čiastočky drobného planktónu sa ako konfety krútili vo víroch, chaluhy sa vznášali nad hlavami hostí.“

Rozprávok je šesť (plus atlas hlbokomorských živočíchov na konci) a sú pomerne dlhé. Aj preto oceňujem, že v úvode každej kapitoly je krátky obsah tej predchádzajúcej. Príbeh sa začína nečakaným stretnutím Biby a Rada. Spojí ich spoločný problém: Biba má vybité skoro všetky zuby a Radovi nesvieti svetielko na konci chvosta. Takto nemôže loviť ani jeden z nich. Spolu však majú všetko, čo potrebujú. A tak sa z nich stanú nerozluční priatelia. Vydajú sa hľadať hadov domov a morské sklo, čo by mu svietilo namiesto lampášika. Cestou nájdu aj nové zuby pre Bibu, ale umelý chrup ani svetlo nemá dlhé trvanie, a tak sú odsúdení na večnú symbiózu.

Hlbokomorské rozprávky

Diskotéka s diskoguľou

Kniha je občas celkom vtipná, napríklad keď sú reálie nášho sveta prispôsobené morskému kontextu:

„Had Rado pláva ďalej mlčky, štyri plutvy za rybou Bibou.“

„Biba si kamienky morského skla nalepila na lampášik a urobila si z neho diskoguľu, akú ešte hlbokomorksý svet nevidel. Biba celá žiarila. Žiarila od šťastia, že sa vrátil jej kamarát, a žiarila aj jej diskoguľa (…). Slávnosti akéhokoľvek druhu mala rada. A diskotéka sa na hlbokomorskom dne nekoná každý deň…“

Hlbokomorské rozprávky

Monika Kompaníková, laureátka ceny Anasoft litera za Piatu loď, systematicky posúva zaužívané slovné spojenia do podmorských reálií („nikto si takúto udalosť nechcel nechať len tak odplávať“), takže sa aj malé dieťa musí aspoň na chvíľu pozastaviť nad antropocentrickým charakterom jazyka. Výborné! A tiež nad tým, že čo je pre nás samozrejmé, pre iných také nemusí byť:

„Chiméra vysvetľovala, že tam hore, nad hladinou, majú tiež takú diskoguľu. Volajú ju slnko. Nebliká, ale hreje.“

Hlbokomorské rozprávky zožali množstvo cien: Najkrajšia detská kniha jari 2013, Najlepšia detská kniha jari 2013, Cena za ilustrácie v súťaži o Najkrajšie knihy Slovenska. Získala prémiu Literárneho fondu a je preložená do taliančiny a maďarčiny. Najväčším ocenením pre mňa je, že moja dcéra bola na karnevale prezlečená za rybu Bibu aj s prácne vyrábanými zubami a naozajstným svietiacim lampášikom. A láska k Bibe nevyprchala ani po rokoch. Rozhlasový archív rozprávok skvele rozšíril náš repertoár príbehov na počúvanie, ale Hlbokomorské rozprávky sú u nás spolu s Psíkom a mačičkou nestarnúci evergreen.

Hlbokomorské rozprávky

Robo Roth sa vracia

Knižka sa číta výborne, ale keď ju počujete od profesionála, je to niečo celkom iné. Dodnes si z detstva pamätám Labudu a jeho Vajce na vandrovke alebo geniálneho Krónerovho vlka z Červenej čiapočky. Robo Roth začínal práve pri rozhlasových rozprávkach (Tri prasiatka, Zajko Pobehajko) a je skvelé, že sa k nim vrátil. Jeho hlas výborne dopĺňa charakter postáv (hlboký a pomalý v prípade ryby Biby, netrpezlivý v prípade hada Rada) a kopíruje rytmus príbehu. Dennodenné čítanie rozprávok zo mňa už skoro urobilo herečku priemerných kvalít, ale Robo Roth je Robo Roth. Na Hlbokomorských rozprávkach sa vydarilo asi všetko. Tvorcovia nahrávky sa skvele vyhrali aj so zvukmi. Všelijaké čudesné tóny vytvorili až mysterióznu atmosféru – výborná potrava pre detskú fantáziu.

Hlbokomorské rozprávky

Ryba Biba v Bibiane

Ak odo mňa čakáte radu, či je lepšie CD alebo kniha, nepomôžem Vám. Ja sama som sa nevedela rozhodnúť – kúpila som oboje 🙂 . Artforum si potrpí na ilustrácie aj pri dospeláckych knihách (Tracyho tiger), o to viac pri detských publikáciách. V tomto prípade ich zverili Veronike Holecovej. Gratulujem im k odvahe podstúpiť takýto risk, keďže Veronika bola v tom čase len študentkou VŠVU a nemala za sebou žiadny takýto projekt.

Ilustrácie (viac ukážok nájdete tu a tu) sa však podarili tak, že z nich Bibiana asi pred rokom urobila samostatnú výstavu. Aj to svedčí o tom, že táto kniha sa medzičasom stala kultovou. Ak si ilustrátor dovolí prepašovať vlastné vtipy (napríklad v kapitole o morskom skle je obrázok 10% piva Odroň 🙂 ), je to znak sebavedomej osobnosti, ktorá má čo ponúknuť.

Veronika Holecová, teraz Klímová, robila aj návrhy jazernej kolekcie pre slovenskú značku oblečenia Mile. Téme vody sa venuje aj v iných svojich projektoch – Bazén, Plavci a knihe Až raz budem kapitánom z roku 2015. Pre Artforum ilustrovala aj Rozprávku o lietajúcej Alžbetke.

 

Hlbokomorské rozprávky

Ďalší dôležitý človek, ktorý sa motal okolo tejto knihy, je knižná dizajnérka Martina Rozinajová. Jej meno svieti vo väčšine kvalitných slovenských kníh (naposledy robila nádhernú Vtáčiu legendu).

Komu sú Hlbokomorské rozprávky určené

Deťom od štyroch-piatich rokov.

 

Poznáte túto knižku? Čo sa vám na nej páčilo najviac?

Hlbokomorské rozprávky vyšli vo vydavateľstve Artforum v roku 2013. Majú 88 strán a rozmer 240×250 mm. Knihu si môžete kúpiť tu, pdf tu, CD tu.

Fotografie uverejňujem so súhlasom vydavateľstva.

KNIHA DŽUNGLE DŽUNGLOVATÉ (Josef Antón, Lucie Brunellière) – recenzia

Leporelá väčšinou nemávajú veľký formát, ale toto má dobrý dôvod byť obrie: na každú dvojstranu sa musí zmestiť okolo dvadsať zvierat, ktoré treba nájsť. Každé z nich má meno: Evelína, Ferdinand, Baltazar. O to väčšia zábava bola hľadať ich medzi tieňmi, lianami, listami, húštinami, kameňmi a všetkým, čo nájdete v džungli. A niektoré sa zamaskovali poriadne! Často sme sa zapojili aj my dospelí a prečesávali džungľu centimeter po centimetri spolu s deťmi. Nebolo to vôbec jednoduché! Veľmi sa mi páčilo, že úlohy sú odstupňované – tie zložitejšie boli výzvou aj pre našu predškoláčku, tie ľahšie zvládol aj štuplík.

Kniha džungle džunglovaté

Každá dvojstrana predstavuje inú časť dňa a má inú atmosféru. A práve tá je na knihe najpríťažlivejšia. Ospalé zvieratá sa ráno prebúdzajú do jemnučkých farebných odtieňov, ktoré rýchlo vystrieda horúčava. Ostré biele slnko praží tak, až je to takmer nepríjemné pre oči. Celkom inak to vyzerá v prítmí stromov. Zapadajúce slnko sfarbí všetko do purpurova. Posledná dvojstrana je odvážne tmavá – zvieratá spia. Svietia len oči nočných živočíchov. Práca s farbami je naozaj obdivuhodná.

Moje deti sa tejto knihy nevedeli nabažiť. Prispeli k tomu aj nápadito umiestnené otváracie okienka, pod ktorými sa skrývajú inštrukcie, ktoré zvieratá treba hľadať.

Kniha džungle džunglovaté

Kniha džungle džunglovaté

Kniha džungle džunglovaté

Toto rozhodne NIE JE náučná kniha – panda, koala a medveď hnedý tu zdieľajú jeden biotop – ale bola radosť pozorovať, ako dvojročné dieťa bez zaváhania lokalizuje exotické zvieratá ako okapi alebo krajta.

Komu je Kniha džungle džunglovaté určená

Skvelá kniha na precvičenie postrehu pre deti od dvoch rokov – ak im s hľadaním občas trochu pomôžete – do šesť rokov.

Kniha džungle džunglovaté vyšla v roku 2016 vo vydavateľstve Axióma. Má 12 strán a rozmer 275×340 mm. Kúpiť si ju môžete v slovenskom Martinuse tu alebo v českom Martinuse tu.

Fotografie uverejňujem so súhlasom vydavateľstva.

FINGERPRINT ACTIVITIES (Fiona Watt) – recenzia

Čo môže byť väčšia slasť ako ponoriť prsty do mäkkej podušky s farbou a odtláčať nafarbené prsty na papier? Zážitok porovnateľný len so skákaním v poriadne bahnistých mlákach. Odkedy som na sériu Fingerprint Activities natrafila vo viedenskej Albertine (za poriadne predraženú cenu), vedela som, že túto radosť musím svojim detvákom dopriať. A bol to asi najlepší darček, aký minulý rok dostali pod stromček. O túto knihu sa zvádzali veľké boje (asi som rovno mala kúpiť dve). Z nejakého dôvodu sa moje deti vždy pri práci s touto knihou prepli do módu vyvádzania lotrovín, takže knihu radšej skladujeme na najvyššej poličke. Inak by asi celý byt získal nový dúhový náter.

 

Fingerprint Activities

Asi aj vďaka umiestneniu v nedostupnej výške zošit (zviazaný skrytou špirálovou väzbou v pevných doskách) žije aj po roku. Vôbec nevadí, že všetky úlohy sú už dávno vyplnené – naďalej fungujú ako inšpirácia a deti si otláčajú vlastné vzory na čistý papier. Nevyschla ani špongiová poduška s farbami – je chránená krytom. Mimoriadne oceňujem veľký počet strán (64).

Nepodarilo sa mi získať povolenie uverejniť fotky vnútorných strán, ale toto video je veľavravné:

Celá séria Fingerprint Activities je veľmi podobná, my máme doma vianočný diel.

Pri úlohových knihách sa na tvorcov často zabúda, ale autorka tejto je neprehliadnuteľná. Fiona Watt je 6. najpredávanejšia autorka detských kníh v UK. Predala už desiatky miliónov výtlačkov.

Vydavateľstvo Usborne možno nie je vždy zárukou top progresívnych ilustrácií, vždy však ponúka kvalitný text a hravé prvky podporujúce detskú kreativitu.

Séria Fingerprint Activities vyšla v roku 2015 vo vydavateľstve Usborne. Knižky majú 64 strán a rozmer 211×165 mm. Kúpiť si ich môžete napríklad tu.

BRUM, ČIŽE MEDVEĎ (Kaisa Happonen, Anne Vasko) – recenzia

Enigmu som mala donedávna zafixovanú ako vydavateľstvo dahloviek a učebníc pre školákov. Ale v poslednej dobe sa zamerali aj na mladšie deti a prišli so samými skvostami. Tu som písala o Knižke o pocitoch, to je podľa mňa povinná výbava každej detskej knižnice. Vtipná je Musíš si priniesť klobúk a novinka Brum, čiže medveď je úplná paráda. Viem, že v Enigme chystajú aj ďalšie skvelé novinky, takže sa oplatí ich sledovať :). Picture books (veľké obrázky, krátky príbeh s minimom textu) pre deti od dvoch rokov už síce pomaly vychádzajú aj na Slovensku, ale stále je ich málo. Preto Brumovi veštím veľký úspech znásobený skvelou appkou s rozšírenou realitou.

  • Brum, čiže medveď

Ani neviem, čo skôr na tejto knižke vychváliť.  Vždy ma poteší, keď sú dôležité časti textu v detských knihách typograficky odlíšené. Zvýraznené slová deti automaticky priťahujú. Náš trojročný štuplík sa takto z knižiek naučil čítať zopár slov. Aj v Brumovi sa autorky pohrali s typografiou. Tá vás sama navedie na to, kde máte pri čítaní spomaliť, kde zrýchliť, čo zdôrazniť, čo slabikovať. Nie každý rodič je rodený herec, takže je to výborná pomôcka.

Brum, čiže medveď

Ilustrátorka Anne Vasko výborne pracuje so severskými motívmi a farbami: jeseň je krásne veselo-krikľavá, zimné odtiene sú stlmené – magické. Nálady okrem farieb vyjadruje aj mimika postáv a filmová perspektíva. Tú Anne Vasko využíva veľmi premyslene a vtipne. Pohľad zhora na rozjareného macka hádžuceho jesenné listy alebo obrovské makro (na šiestich stranách!!) unudeného ležiaceho Bruma, aby bolo jasné, ako veľmi sa nudí – ilustrácie perfektne korešpondujú s textom.

Brum, čiže medveď

Jeden, dva, tri. Trišesťpäťsto brusníc!

Macík Brum mi nechápavým výrazom pripomína skvelého Medveďa, ktorý nebol (recenzia tu). Spoločnú majú aj tému zimného spánku a vzbury voči okoliu. Brumovi sa totiž nechce spať. S týmto sa stotožní asi každé dieťa. Tie moje sa uspávaniu každý večer vzpierajú aspoň tak ako zločinci uväzneniu v béčkových filmoch. Brum je iný ako ostatné medvede. Vždy spí vtedy, keď sú ostatní hore a naopak (s týmto sa zase stotožňujem ja :) ). A tak keď sa už všetci naokolo uložili na zimný spánok, Brum ešte stále počíta brusnice a nie a nie zaspať. Nakoniec sa vytiahne z brlohu a ide si pozrieť tú zimu zblízka. A zistí, o čo ostatné medvede prichádzajú – zasnežená krajina je nádherná. Niekedy je dobré robiť si veci po svojom 🙂 .

Brum, čiže medveď

Knižka v rozšírenej realite

Kniha môže byť akokoľvek kvalitná, najväčším lákadlom bude aj tak appka BRUM alebo MUR od Step in Books. Stiahnete si ju zadarmo cez Google Play alebo cez QR kód. Nie je to zábava na dlhé hodiny – tvorcovia určite nemali taký rozpočet ako napríklad profesionálni tvorcovia hier – ale deťom zaručene spadne sánka. Appka využíva rozšírenú realitu: knižka vo vašich rukách vo vašej izbe ožije. Stačí zosnímať vtáčika z ľubovoľnej stránky a ten začne čvirikať, poletovať, obhadzovať Bruma brusnicami a keď mu to dovolíte, premení vaše okolie na krásnu zasneženú krajinu.

Komu je kniha Brum, čiže medveď určená

Enigma knihu predáva ako prvé samostatné čítanie – môže byť, ale podľa mňa sa bude páčiť najmä menším deťom, pokojne od dvoch rokov. Textu je tu naozaj máličko.

Vyskúšali ste už túto novinku? Napíšte do komentárov, ako sa kniha páčila vám.

Knižka Brum, čiže medveď vyšla v roku 2018 vo vydavateľstve Enigma. Má 40 strán a rozmer 195×260 mm. Kúpiť si ju môžete tu.

Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľom. Fotografie uverejňujem s ich súhlasom.

365 TUČŇÁKŮ (Jean-Luc Fromental, Joëlle Jolivet) – recenzia

Matematika ako najobľúbenejší predmet? Dokonca ako najobľúbenejšia činnosť vôbec? Čím viac si čítam o Hejného metóde (napr. tu alebo tu), tým menej chápem, prečo ju nepoužívajú na všetkých školách. A škôlkach. Príklady sa počítajú takými názornými postupmi, že ich vyriešia aj celkom malé deti.

365 tucnaku

Hejný u nás doma

U nás doma sme skúšali metódu sčítavania krokov. Najprv sa kolíkmi vyznačila dráha – kolíky boli od seba vzdialené na dĺžku detského kroku. Potom ocko urobil napríklad dva kroky a potom ďalšie dva. Detváky mali hádať, koľko krokov musia urobiť zo štartovacej čiary, aby sa k nemu dostali. Pri každom kroku zároveň tlieskali – výborný nápad zapojiť do abstraktného myslenia pohyb a iné zmysly ako zrak. Svoje prvé skúsenosti s matematikou si potomstvo očividne užívalo. Pišťali od radosti a toto jednoduché cvičenie chceli opakovať stále znova so stále vyššími číslami. Na tretí deň už bola vykolíkovaná dráha dlhá asi 10 metrov a riešili sa úlohy typu 8 + 12. Samozrejme, na tie najnáročnejšie už správne odpovedať nedokázali, ale zábava to bola parádna.

Keďže o školách v našom okolí veľké ilúzie nemám („Najprv sa naučte násobilku naspamäť, potom si to vysvetlíme“), našu predškoláčku sa snažíme čo-to hravou formou naučiť už teraz. Sčítavanie s číslom 6 jej ide výborne, veď sa každú chvíľu hráme Poznáš Bratislavu? a iné spoločenské hry, tak som vymyslela, že ich pravidlá si budeme upravovať tak, aby sa kockou nehádzalo dvakrát vtedy, keď sa hodí šestka, ale iné číslo. A postupne to budeme obmieňať. Takto si precvičíme všetky kombinácie sčítavania.

365 tucnaku

Príživníci vo frakoch

Neviem, či Jean-Luc Fromental Hejného metódu pozná, v každom prípade podľa nej postupuje. Príklady v oceňovanej a do mnohých jazykov preloženej knižke 365 tučňáků názornejšie už ani byť nemôžu. Aj preto si každý z knihy vezme toľko, koľko chce. Náš trojročný štuplíček kompletne odignoruje matematické operácie, vníma len dej s ilustráciami, a stále je to preňho veľká zábava. Celá knižka je totiž postavená na veľmi – naozaj! – vtipnom príbehu. Štvorčlenná rodina každý deň dostáva poštou škatuľu s tučniakom od neznámeho darcu. Nevedia od koho, prečo ani kedy sa to skončí. Dvaja-traja tučniačikovia sú rodinnými miláčikmi, ale po pár dňoch majú tých nemotorných pažravcov všetci plné zuby. Necivilizovaní príživníci (aspoň na Silvestra sú oblečení vhodne – vo frakoch 🙂 ) najprv privedú rodinu do stavu amoku, potom rezignácie až asimilácie 🙂 . Rozuzlenie – kto a prečo im tie tučniaky posiela – je také nečakané a vtipné, že ho sem radšej nenapíšem, aby som vám nepokazila prekvapenie.

365 tucnaku

Knižka má poriadne veľký formát – to aby vynikli fantastické ilustrácie Joëlle Jolivet. Okrem tučniačej bielej a čiernej pracuje len s oranžovou a sivomodrou. Táto francúzska ilustrátorka vytvorila s Fromentalom skvelý tím a viacero úspešných kníh. Výborne sa dopĺňajú. Jeho bláznivý dej domyslela do praktických dôsledkov. A 365 dní s 365 tučniakmi je veru poriadna pohroma.

Komu je kniha 365 TUČŇÁKŮ určená

Táto knižka by mala byť povinným čítaním na matematike. Jednoducho vysvetľuje základné matematické operácie na praktickom probléme, ale najmä ukazuje, na čo je matematika vlastne dobrá. Neviem si predstaviť lepší úvod do tohto predmetu. Naopak, viem si živo predstaviť nadšeného učiteľa, ako s touto knihou pracuje ďalej, ako vymýšľa podobné príbehy s praktickými úlohami… Knižka má otvorený koniec, ktorý sa sám ponúka na kreatívne dotvorenie.

To ale neznamená, že knižka je len pre školákov. Je tu minimum textu a veľké obrázky, takže nudiť by sa nemali ani trojroční. Príbeh spracujú už aj takéto malé deti – pochopia, že každý deň pribudne jeden tučniak a že zakrátko sa ich nahromadí príliš veľa. Tí, ktorým sú rovnice ešte vzdialené, si môžu precvičovať počítanie napríklad do 20. Príležitostí prepočítať neustále sa zväčšujúci počet tučniakov je tu neúrekom.

365 tucnaku

Bonus

Z 365 tučniakov sa stala taká kultovka, že má aj vlastný merchandising, adventný kalendár 🙂 .

Bonus II

Ak by mal niekto pochybnosti, či sa dá s matematikou pracovať už v škôlke, táto skvelá príručka Jany Slezákovej a Evy Šubrtovej by ho mala vyviesť z omylu. Povinné čítanie pre všetkých pracovníkov MŠ! Kto nemá šťastie na osvietenú škôlku, môže si aktivity z brožúry vyskúšať aj doma. Vrelo odporúčam!

365 tucnaku

Poznáte nejaké matematické hry pre škôlkarov? Alebo máte otázky k tejto knihe? Poteším sa všetkým komentárom.

Kniha 365 tučňáků vyšla vo vydavateľstve Baobab v roku 2017. Má 48 strán a rozmer 255×330 mm. Kúpiť si ju môžete napríklad v slovenskom alebo českom Martinuse.

Fotografie uverejňujem so súhlasom vydavateľstva.

TANGRAM PRE DETI (Elena Rabčanová) – recenzia

Tangram pre deti

Wáááw, Vaša dcéra vie riešiť tangramy, to iné deti nezvládajú, zvestovala mi logopedička, ktorá jej túto knihu ukázala ako prvá. Keďže som si tangramy predtým sama vyskúšala, skoro som spadla z nôh. Nebolo by to prvýkrát, kedy by jej hlavolamy išli lepšie ako mne (o hmatových bludiskách som písala tu). Musím priznať, že mi tak trochu odľahlo, keď som zistila, že toto nie sú naozajstné tangramy, ale ich zjednodušené verzie.

A hneď v niekoľkých úrovniach. Tú najľahšiu dokonca zvláda aj Štuplíček (3 roky). V siluetách obrázkov je naznačené, niekedy aj farebne, ako treba jednotlivé geometrické tvary použiť. Takže dieťa vie, kam má trojuholníky, štvorec a kosoštvorec poukladať, stačí ich len obrátiť správnym smerom a položiť na vzor v knihe. Vo vyššom leveli sa musia obrázky poskladať mimo knihy – je to podstatne náročnejšie ako ich len poukladať na predlohu. Najšikovnejšie deti skladajú obrazce podľa maličkých vzorov – to sa už blíži klasickej dospeláckej verzii, v ktorej vidieť len siluetu, nie jednotlivé dieliky.

Tangram pre deti

Chválim nápad autorky rozložiť hlavolamy do viacerých úrovní. Znížila tým riziko, že knižka bude dieťa nudiť alebo frustrovať, ak darcovia neodhadnú jeho mentálny vek. Postupným napredovaním podporila motiváciu a sebavedomie dieťaťa. A v neposlednom rade zobrala starším súrodencom z rúk nástroj vyvyšovania sa nad mladších nešťastníkov (Nechaj, ty to ešte nevieš!). Tri muchy jednou ranou. Ja osobne sa najviac teším z tej poslednej 🙂 .

Sedem dielikov, z ktorých sa skladajú obrazce, sa nachádza na poslednej stránke – dajú sa vyklopiť a vložiť naspäť. Hoci s tým vyberaním občas detské rúčky potrebujú pomôcť, je to dobré riešenie. Dieliky sú tam pevne uložené a ani po niekoľkých mesiacoch hrania sa nám nestratili. Ak by sa to predsa len stalo, miesto na odkladanie dieliku poslúži ako šablóna na vyrobenie nového.

Napriek nízkemu počtu strán (leporelo nepustí) sa sem zmestilo naozaj veľa úloh. Ak by vám predsa len nestačili, internet je plný ďalších, napríklad tu.

Komu je knižka Tangram pre deti určená

Deťom od päť – šesť rokov. Tie možno budú ohŕňať nos nad leporelovou formou, ale aspoň sa knižka častým hraním nezničí.

Elena Rabčanová vydala už celú sériu knižkohier. Zrejme sa inšpirovala tvorbou Hervého Tulleta, ten je však nenapodobiteľný fenomén (ak ešte nemáte jeho Knižku/Knížku, určite neváhajte).

Knižka Tangram pre deti vyšla v roku 2018 vo vydavateľstve Fortuna Libri. Má 16 strán a rozmer 210×210 mm. Kúpiť si ju môžete tu.

Fotografie uverejňujem so súhlasom vydavateľstva.