MÚR. AKO SOM VYRASTAL ZA ŽELEZNOU OPONOU (Petr Sís) – recenzia

Nepoznám absurdnejšie divadlo ako vojenské prehliadky. Vojaci by predsa mali vzbudzovať strach, ale keď pochodujú ako baletky do rytmu hudby, vyvolávajú úplne iné pocity. Pochody pakistanských alebo indických vojakov, ktoré kolujú po internete, sú už na nerozoznanie od Ministry of Silly Walks od Monty Pythonovcov. To nie je demonštrácia sily, ale masovosti a podriadenosti, rovnako ako Spartakiáda. Nie náhodou si Pink Floyd vybrali vojenskú prehliadku za symbol školstva. Toto spojenie napadá aj mne, keď sledujem svoju prváčku, ako zúrivo bojuje s povinnými školskými úlohami. Nedávno sa naučila čítať a písať (nebola to zásluha školy) a rada by si to trénovala od rána do večera. Ale na to nemá čas, musí popísať tony papiera nezmyselnými čiarami, vlnovkami, lastovičkami. Prečo musia všetky deti písať identické písmená? Veď ani dospelí sa nedržia predlohy. Je mi z toho smutno.

Takáto je aj moja spomienka na komunizmus: zmes veľkolepých, ale prázdnych a nedotiahnutých projektov, nezmyselného zasahovania do súkromia a nátlaku, ktorý sa kaskádovito ťahal celou spoločnosťou a v nejakej forme dočiahol aj na tých najmenších. Fantastického Petra Sísa (o Komodo som písala tu) režim znechutil natoľko, že sa zo zahraničnej cesty do rodného Československa už nevrátil. Keď sa ho potom o mnoho rokov neskôr začali jeho vlastné deti pýtať na to, prečo emigroval, výtvarník SíS im to vysvetlil obrázkovou knižkou. Pred veľkým výročím novembrovej nežnej sme si geniálny Múr vytiahli z poličky aj my.

Pokračovať v čítaní: MÚR. AKO SOM VYRASTAL ZA ŽELEZNOU OPONOU (Petr Sís) – recenzia

MALÝ ZOOLOG. STOPUJ ZVÍŘÁTKA (Pipasík) – recenzia

O novom minivydavateľstve Pipasík som už písala (tu a tu), že to bola láska na prvý pohľad. Svoje zošity aktivít robia tak, ako keď pečiete tortu na narodeninovú oslavu svojho dieťaťa. Dáte do nej tie najlepšie ingrediencie a vyhráte sa s každým detailom. Aj na náučnej sade Malý zoolog vidieť, že ju autorky robili predovšetkým pre svoje deti – s láskou a dôrazom na každú drobnosť, ktorá hru uľahčí alebo spríjemní.

Pokračovať v čítaní: MALÝ ZOOLOG. STOPUJ ZVÍŘÁTKA (Pipasík) – recenzia

LEON NEÓN (Jane Clarke, Britta Teckentrup) – recenzia

Obálka je čisté hmatové vytrženie: zamatovo hebké plochy sa striedajú s lesklými hladučkými. Garantujem vám, že neodoláte a budete po nich slastne krúžiť prstami :). K tomu pripočítajte krásne ilustrácie s neuveriteľne krikľavou oranžovo-ružovou – obálka sľubuje odvážnu knihu. Neviem, či je to len urbánna legenda, že výrazní ľudia majú radi výrazné farby, alebo je na tom niečo pravdy. V každom prípade by to vysvetľovalo, prečo deti milujú neónové farby. 🙂 Štuplíček knihu vybozkával ešte predtým, ako sme ju otvorili :). Bol to darček a mne bolo v tej chvíli jasné, že obdarovateľka trafila úplne presne. Konečne nám do knižnice pribudlo aj niečo pre celkom malých drobcov.

Pokračovať v čítaní: LEON NEÓN (Jane Clarke, Britta Teckentrup) – recenzia

TODDLER PUNK (Monika Kompaníková, Bianka Török) – recenzia

Dobré nápady sú tie, pri ktorých si ex post všetci povedia, prečo niečo také nenapadlo niekomu už dávno. Prečo doteraz nikto nerobil hudbu pre deti, pri ktorej dospelí nie sú zrelí na psychiatriu? Celá výchova je predsa o kompromisoch, tak prečo nie aj v hudbe? Doma máme stovky detských kníh, ktoré si spolu čítame s radosťou preto, lebo sa páčia aj mne. Koľko je takých albumov s hudbou pre deti?

Pokračovať v čítaní: TODDLER PUNK (Monika Kompaníková, Bianka Török) – recenzia

VTÁKY NAŠICH ZÁHRAD (Andrea Pinnington, Caz Buckingham) – recenzia

Vždy mi liezlo na nervy, keď v príručkách o vtákoch opisovali vtáčí spev prostredníctvom čudesných slabík. Sýkorka spieva ci-citŕn. Stavím sa, že ani jedno dieťa na svete sa takto nenaučilo spoznávať vtáčie hlasy. A nie preto, že by nechceli! Priznávam, ak by som nemala deti, knižky Vtáky našich lesov a Vtáky našich záhrad s reálnymi nahrávkami vtáčieho spevu by som si asi kúpila aj sama pre seba. 🙂

  • Vtáky našich záhrad odetskychknihach.sk

Pokračovať v čítaní: VTÁKY NAŠICH ZÁHRAD (Andrea Pinnington, Caz Buckingham) – recenzia

TAKTO POČUJEM (Romana Romanyšyn a Andrij Lesiv) – recenzia

Vydavateľ Peter Michalík (predtým, ako založil Monokel, stál aj za vydavateľstvom a festivalom BRaK) razí názor, že obrázkové knihy nie sú len pre deti. Lenže dospelí už ilustrácie nevedia konzumovať. Zavalení množstvom vizuálnych dát, sme navyknutí obrázky len narýchlo preletieť. Aký kontrast s malými čitateľmi, ktorí sa v ich detailnom prezeraní úplne vyžívajú. Toto je kniha, na ktorej vás to deti môžu naučiť.

Pokračovať v čítaní: TAKTO POČUJEM (Romana Romanyšyn a Andrij Lesiv) – recenzia

100 FAKTOV, KTORÉ MUSÍŠ VEDIEŤ. ĽUDSKÉ TELO – recenzia

Vydavateľstvo Svojtka sa špecializuje na populárno-náučnú literatúru pre deti. Neviem sa ani len dopočítať, koľko detských kníh o ľudskom tele vydali v roku 2017 a 2018. Je ťažké zorientovať sa v takej širokej ponuke, takže na tomto blogu predstavím tie, ktoré sú podľa mňa najlepšie.

Pokračovať v čítaní: 100 FAKTOV, KTORÉ MUSÍŠ VEDIEŤ. ĽUDSKÉ TELO – recenzia

DŮM ZA MLHOU. KNIHA, DO KTERÉ SE MUSÍ KRESLIT! (Ester Stará, Milan Starý) – recenzia

Ja viem kresliť len…

U nás doma sa kreslia len tri skupiny obrázkov: princezné, rodinné portréty a dinosaury (plus sem-tam nejaké zvieratko). Deti sa často samy vytrénujú len v niektorých oblastiach a potom odmietajú kresliť všetko ostatné, pretože to „nevedia“. Ak ich trochu nenakopneme, tak v tomto omyle „ja viem kresliť len“ budú žiť aj v dospelosti. Knižiek s bláznivými dokresľovacími (doodle) úlohami je už dosť, ale žiadna iná neprinútila naše staršie dieťa (6 r.) kresliť také veci ako štruktúru dreva, povrch kameňov či knižiek. Alebo dokonca vrásky, chĺpky a žilky na ruke starého pána! Takto nenápadne autori nabádajú deti, aby si všímali detaily okolo seba. Vyskúšali alebo zopakovali sme si aj nové techniky, napríklad frotáž. Keď sa naše dieťa naučilo z knižky tieňovať, vedela som, že na blog zavesím oslavnú recenziu.

Pokračovať v čítaní: DŮM ZA MLHOU. KNIHA, DO KTERÉ SE MUSÍ KRESLIT! (Ester Stará, Milan Starý) – recenzia

ILUSTROVANÝ ATLAS NAJČUDESNEJŠÍCH PREHISTORICKÝCH ZVIERAT (Maja Säfström) – recenzia

Naše staršie dieťa miluje encyklopédie. Ale mladšie už niekedy má všetkých tých faktov plné zuby. Ilustrovaný atlas najčudesnejších prehistorických zvierat je našťastie toddler-friendly. Keď sme si ho čítali, konečne sa skončili večné hádky, čo budeme večer čítať pred spaním.

  • Ilustrovaný atlas najčudesnejších prehistorických zvierat odetskychknihach.sk

Pokračovať v čítaní: ILUSTROVANÝ ATLAS NAJČUDESNEJŠÍCH PREHISTORICKÝCH ZVIERAT (Maja Säfström) – recenzia

DETSKÉ KNIHY O BÁBÄTKÁCH

Tu je môj výber knižiek pre tretí týždeň prečítaného leta 2019.

Knižka o pocitoch

Moja najobľúbenejšia scéna z knihy: do rodiny pribudne malé bábätko a starší braček, frustrovaný, že sa mu mama nevenuje tak ako dovtedy, prinesie rodičom krabicu. Aby sestričku poslali tam, odkiaľ prišla. Celkom mi to pripomenulo, ako naše staršie dieťa raz hystericky kričalo, aby sme to mladšie zahodili do koša. V rodine z Knižky o pocitoch sa zaručene spoznáte aj vy. Skutočné, neprikrášlené situácie, vysvetlenie toho, ako emócie fyzicky prežívame a ako vznikajú, dôraz na to, že negatívne emócie sú normálne, ale treba ich vedieť pochopiť… bábätká nebábätká, túto knihu potrebujete mať doma. Moju oslavnú, ale úprimnú recenziu nájdete tu.

Ema a ružová veľryba

Krásne ilustrovaná, dobrodružná, mierne náučná, trochu výchovná, kompozične premyslená. Taká je Ema a ružová veľryba, ktorá vyšla aj v češtine. Viac som napísala a nafotila v recenzii pre web Prečítaného leta. Nové články odo mňa tam nájdete vždy v stredu.

Vlkovi tě nedám

Niektoré deti sa súrodenca nevedia dočkať (ako dievčatko v knižke Ema a ružová veľryba), iné naňho žiarlia ešte predtým, ako sa narodí. Táto kniha vyšla len v češtine, ale ak čakáte prírastok a starší súrodenec s tým nie je celkom zmierený, veľmi odporúčam. Citlivo, empaticky a sympaticky napísané. V Martinuse ju teraz kúpite za absolútne smiešnu sumu.

Cesta na svet

Keď sa budete rozprávať o bábätkách, možno padne aj otázka, ako vznikajú 🙂 Myslím si, že o tejto téme by sa malo s deťmi debatovať ešte predtým, ako sa okolo nej začne vznášať aura niečoho zakázaného, niečoho, o čom sa nehovorí, len šušká, za čo sa hanbí. A rozhodne ešte predtým, ako ich do témy zasvätia podobne zmätení rovesníci. Podľa môjho odhadu najneskôr do siedmich-ôsmich narodenín.

Neviem si ani predstaviť, čo by som robila, keby táto knižka nevyšla. Je to jediná kniha sexuálnej výchovy pre malé deti, ktorá je vecná, dostatočne informatívna a ešte aj zaujímavo ilustrovaná. Prvé vydanie z vydavateľstva O.K.O. sa rozpredalo hneď, reedíciu už vydala autorka pod svojou vlastnou značkou EJ Publishing. Jankine dieťa sa na to, odkiaľ sa bábätká berú, začalo pýtať už v štyroch rokoch, preto je aj v knižke uvedené, že je určená deťom od štyroch rokov. Podľa mňa je však pre takéto malé deti príliš detailná, odporúčam trošičku starším, asi od šesť rokov.

Proč krokodýl dělá vlny

Ak na to vysvetľovanie radšej pôjdete cez zvieratá, odporúčam NÁDHERNÚ obrázkovú knihu Proč krokodýl dělá vlny. O lásce mezi zvířaty. Nájdete ju tu a čoskoro aj na tomto blogu. 🙂

Skôr než som prišla na svet

Ak sa vám do chúlostivého vysvetľovania nechce, môžete ísť na to celkom inak, cez vesmír. Prečítajte si ukážku. Knižka je už na internete vypredaná, pripravuje sa dotlač, ale v niektorých Martinusoch ju ešte majú.

Leonardo, kocúr z ulice

Leonardo vyvádza ako puberťák, ale narodil sa ako maličké bezbranné mláďatko, na ktoré zabudla aj vlastná mama. Mojim deťom sa knižka o nezbednom kocúrikovi veľmi páčila, aj zásluhou ilustrácií Martiny Matlovičovej (recenzia tu). Na knihu boli veľmi dobré ohlasy (vyšlo už druhé vydanie), a preto sa vydavateľstvo Trio Publishing rozhodlo vydať aj príbehy jeho sestričky od toho istého autora. Líza, mačka z Trojice však podľa mňa nie je ani zďaleka taká vtipná ako Leonardo.

Strom, ktorý dáva

Od bábätka až po starobu, strom sprevádza chlapca celým životom. A dáva, dáva, dáva a dáva. Vydržíte sa na to pozerať? Recenzia tu. Jednu z najznámejších detských kníh môžete čítať v rovine vzťahov (nekonečná obeta matky a nevďak dieťaťa) alebo ako enviro posolstvo.

Ak sa vám knižku nepodarí zohnať v knižnici (v kníhkupectvách je už vypredaná), pozrite si s deťmi aspoň animovaný film Muž, ktorý sadil stromy podľa známej poviedky Jeana Giona o tom, že „rodeniu“ stromov treba niekedy pomôcť. Tento Oskarom ocenený animák sa dá nájsť na internete.

Kniha džungle

Knihu džungle od Véronique Ovaldé a Laurenta Moreaua sme si čítali minulý týždeň. Až včera mi došlo, že aj Mauglí bol na začiatku príbehu bábätkom, takže sa výborne hodí na tento týždeň prečítaného leta. Textová časť je ako suché mäso bez šťavy – ako všetky prerozprávané skondenzované príbehy. Dobrodružstvo potrebuje priestor. Ale ilustrácie vám vyrazia dych. Veľmi sa teším, že na Slovensku máme vydavateľstvo Monokel (touto knihou debutovali), ktoré vydáva takéto poklady. Doma máme ďalšie tri knižky od Laurenta Moreaua (recenzia tu), jedna krajšia ako druhá.